Obchodný konflikt medzi Spojenými štátmi a Kanadou sa výrazne vyostril. Washington zaviedol 50-percentné clo na vybraný kanadský dovoz v hodnote približne 20 miliárd dolárov. Kanadský premiér Mark Carney po neúspechu posledných rokovaní oznámil ich pozastavenie a Ottawa pripravuje odvetné clá v rovnakej výške.
Donald Trump pôvodne účinnosť nových ciel odložil, aby poskytol priestor na ďalšie rokovania. Kompromis však nevznikol. Obe strany sa navzájom obviňujú z toho, že na poslednú chvíľu zmenili podmienky.
Nový spor je ďalším príkladom Trumpovej politiky, ktorá čoraz častejšie využíva vysoké clá ako nástroj ekonomického aj zahraničnopolitického tlaku.
Kanada odmietla podmienky Washingtonu
Kanadský premiér Mark Carney oznámil, že rokovania s USA pozastavuje.
Podľa jeho vyjadrenia boli zmeny podmienok, ktoré Washington predložil na poslednú chvíľu, pre Kanadu nespravodlivé a ekonomicky nevýhodné. Ottawa zároveň spochybnila, či by prípadná dohoda za takýchto okolností bola dostatočne spoľahlivá.
Americká strana prezentuje vývoj opačne.
Obchodný splnomocnenec USA Jamieson Greer tvrdí, že Washington ponúkol Kanade mimoriadne výhodné podmienky, no Ottawa následne prišla s novými požiadavkami a ustúpila od skorších záväzkov.
Výsledkom je zatiaľ úplné zastavenie dohody.
Clá zasiahnu kanadský export za približne 20 miliárd dolárov
Americké 50-percentné clá sa majú týkať kanadského tovaru v hodnote približne 20 miliárd dolárov.
Ide približne o päť percent tovaru, ktorý Kanada každoročne vyváža do Spojených štátov.
Kanada je pritom od amerického trhu výrazne závislá. Do USA smerovalo vlani približne 72 percent kanadského vývozu tovaru.
Pre kanadské podniky preto nejde o zanedbateľný spor. Washington je ich najväčším a najdôležitejším zahraničným odberateľom.
Ottawa pripravuje rovnakú odpoveď
Kanada nechce zostať iba pri diplomatickom proteste.
Carneyho vláda pripravuje odvetné clá vo výške 50 percent a avizuje ďalšie opatrenia na ochranu kanadských podnikov a pracovných miest.
Vzniká tak klasická colná špirála: jedna krajina zvýši dovozné poplatky a druhá odpovie rovnakým alebo podobným opatrením.
Takýto vývoj môže viesť k obmedzeniu obchodu, rastu nákladov a v niektorých prípadoch aj k vyšším cenám pre spotrebiteľov.
Trump pritom podobný mechanizmus používa aj voči ďalším krajinám. Na Aktualizovane.sk sme už informovali, že americký prezident podporil tvrdšie sankcie proti Rusku a nové sekundárne clá, ktoré môžu zasiahnuť aj tretie krajiny.
Clá napokon platia americkí dovozcovia
Pri diskusii o clách je dôležitý jeden detail.
Clo pri dovoze kanadského výrobku do Spojených štátov neplatí kanadská vláda priamo Washingtonu. Zaplatí ho americký dovozca.
Firma má následne niekoľko možností. Môže zvýšené náklady znášať sama, pokúsiť sa prinútiť kanadského dodávateľa k zníženiu ceny alebo ich preniesť na zákazníka.
V poslednom prípade by výsledkom mohlo byť zdraženie niektorých výrobkov v USA.
To môže byť pre Trumpovu administratívu politicky citlivé najmä pred novembrovými voľbami do Kongresu, keďže životné náklady zostávajú jednou z tém americkej domácej politiky.
Trump clá používa čoraz častejšie ako politickú zbraň
Spor s Kanadou nie je izolovaným prípadom.
Trumpova administratíva využíva obchodné obmedzenia aj pri sporoch, ktoré presahujú klasickú ekonomickú politiku.
Washington napríklad hrozí vysokými sekundárnymi clami štátom, ktoré podľa USA pomáhajú Rusku udržiavať príjmy z exportu energetických surovín. Trumpom podporovaný návrh počíta s tým, že clá môžu zasiahnuť aj krajiny pokračujúce v nákupe ruskej ropy či plynu.
Spojené štáty tak čoraz viac prepájajú obchodnú politiku so zahraničnopolitickými cieľmi.
Spor je väčší než samotných 20 miliárd
USA a Kanada patria medzi ekonomicky najtesnejšie prepojené krajiny sveta.
Ich vzájomný obchod s tovarom a službami dosahuje približne 880 miliárd dolárov ročne.
Preto môže mať súčasný konflikt oveľa väčší politický význam, než naznačuje samotný objem aktuálne zasiahnutého dovozu.
Napätie medzi Washingtonom a Ottawou sa navyše rozvíja v období, keď Kanada prehlbuje spoluprácu s európskymi krajinami aj v ďalších oblastiach. Kanada sa napríklad spolu s európskymi členmi NATO zapojila do prípravy novej arktickej bezpečnostnej iniciatívy bez plánovanej účasti amerických jednotiek.
Čo sa môže stať ďalej
Najväčšou otázkou teraz je, či sú 50-percentné clá začiatkom dlhšej obchodnej vojny alebo iba ďalším vyjednávacím nástrojom.
Carney rokovania pozastavil, neznamená to však nevyhnutne ich definitívny koniec.
Ak obe krajiny začnú postupne zavádzať ďalšie odvetné opatrenia, konflikt môže zasiahnuť oveľa väčšiu časť severoamerického obchodu.
Potvrdené zatiaľ je, že Washington zaviedol 50-percentné clá na vybraný kanadský dovoz a Ottawa pripravuje obdobne tvrdú odpoveď. Otvorené zostáva, či sa Trump a Carney ešte vrátia k dohode.
