Európa čelí vlne sabotáží. Bezpečnostné služby varujú pred rizikom eskalácie
EURÓPA – Bezpečnostné služby v Európe upozorňujú na rastúci počet sabotáží, dronových incidentov a útokov proti strategickým objektom, pri ktorých západné úrady v časti prípadov vidia ruskú stopu. Najvážnejším varovaním je augustový pokus o útok výbušnými dronmi na letisko Lipsko/Halle. Experti upozorňujú, že ak by podobná operácia spôsobila obete, NATO by mohlo čeliť oveľa zložitejšej otázke, ako na takýto útok reagovať.
Nemecké úrady tento týždeň uviedli, že majú dôkazy spájajúce incident v Lipsku s ľuďmi konajúcimi v mene ruských štátnych subjektov. Moskva zodpovednosť odmieta.
Aktualizovane.sk už podrobne informovalo, že Nemecko pripísalo pokus o dronový útok v Lipsku Rusku a EÚ s NATO avizovali reakciu.
Sabotáže už preveruje viacero európskych krajín
Lipsko nie je izolovaným prípadom.
Bezpečnostné orgány riešia podozrenia zo sabotáží železničnej, energetickej aj priemyselnej infraštruktúry. Tento týždeň nemecké úrady preverovali aj incidenty pri zbrojárskych firmách v Mníchove a útoky na elektrické rozvodne.
V Poľsku sa vyšetruje požiar vo fabrike na drony a v Dánsku bezpečnostná služba PET otvorene upozornila obranné spoločnosti na možné ruské sabotážne operácie.
Aktualizovane.sk prinieslo aj aktuálne varovanie, podľa ktorého dánska služba PET hovorí o konkrétnych prípravách sabotáží proti obrannému priemyslu.
Riziko sa týka aj Slovenska
Do širšieho bezpečnostného obrazu patrí aj prípad z východného Slovenska, kde bezpečnostné zložky zmarili plánovaný podpaľačský útok na závod spoločnosti Skyeton v Haniske.
Závod vyrába drony používané ukrajinskou armádou. Vyšetrovatelia podľa medializovaných informácií preverujú možné napojenie objednávateľa útoku na Rusko.
Takéto spojenie však zatiaľ nemožno považovať za právoplatne dokázané.
NATO rieši problém útokov pod hranicou vojny
Najväčším problémom je charakter týchto operácií.
Sabotáž, kybernetický útok alebo dronový incident nemusia automaticky znamenať klasický ozbrojený útok, na ktorý by NATO reagovalo podľa článku 5.
Práve tým vzniká priestor na takzvané hybridné operácie – činnosti pod hranicou otvorenej vojny, ktorých cieľom môže byť poškodenie infraštruktúry, vyvolanie strachu alebo testovanie reakcie protivníka.
Západné spravodajské služby podľa dostupných hodnotení nepovažujú bezprostredný rozsiahly ruský útok na členský štát NATO za pravdepodobný.
Jeden incident môže situáciu zásadne zmeniť
Bývalá americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová upozornila, že doterajšie incidenty sa zaobišli bez veľkého počtu obetí.
Ak by však pri podobnej sabotáži zahynuli ľudia, politický a vojenský tlak na reakciu NATO by výrazne vzrástol.
Európa sa tak dostáva do bezpečnostnej situácie, v ktorej hranica medzi špionážou, sabotážou, terorizmom a vojenskou operáciou prestáva byť jednoznačná. Najväčším rizikom nemusí byť plánovaný začiatok otvoreného konfliktu, ale incident, ktorý sa vymkne spod kontroly.