Členské štáty Európskej únie zatiaľ nepodporili zásadnú zmenu fungovania európskej diplomatickej služby ani oslabenie postavenia vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci Kaje Kallasovej. Debata o reforme však nekončí. Francúzsko a Nemecko už predložili návrhy na úpravu fungovania Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS), pričom cieľom má byť efektívnejšia a lepšie koordinovaná zahraničná politika EÚ.
Ministri zatiaľ nechcú meniť súčasný model
Otázka budúcnosti európskej diplomatickej služby bola predmetom rokovaní ministrov zahraničných vecí členských krajín.
Po diskusii Kallasová uviedla, že medzi ministrami existuje široká podpora súčasného inštitucionálneho nastavenia. Zároveň však podľa nej panuje zhoda, že fungovanie systému je potrebné zlepšiť.
To znamená, že samotná štruktúra EEAS zatiaľ zostáva zachovaná. Debata sa však presúva na otázku, ako presne má európska diplomacia fungovať a ako možno odstrániť problémy pri koordinácii medzi jednotlivými inštitúciami.
Francúzsko a Nemecko chcú zmenu
Reforma sa dostala do popredia najmä po iniciatíve Francúzska a Nemecka.
Obe krajiny presadzovali diskusiu o úprave fungovania EEAS a postavení vysokej predstaviteľky EÚ. Jedným z diskutovaných modelov je presun časti kompetencií diplomatickej služby pod Európsku komisiu.
Takýto model by zároveň posilnil úlohu predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej pri koordinácii zahraničnej politiky. Kallasová by naopak pôsobila v užšom prepojení s Komisiou.
Nejde však o rozhodnutie, ktoré by bolo už prijaté. Návrhy zostávajú predmetom politických rokovaní medzi členskými štátmi.
Prečo sa vôbec hovorí o reforme?
Európska služba pre vonkajšiu činnosť vznikla s cieľom koordinovať zahraničnú politiku EÚ a podporovať spoločné vystupovanie Únie voči zahraničným partnerom.
Jej fungovanie je však špecifické. Kallasová je zároveň vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčkou Európskej komisie.
EEAS pritom funguje na rozhraní členských štátov, Európskej komisie a ďalších inštitúcií. Práve toto rozdelenie kompetencií je jedným z dôvodov, prečo sa diskutuje o zmene systému.
Podľa zástancov reformy by mala EÚ v zahraničnej politike reagovať rýchlejšie a jednotnejšie na krízové situácie.
Kallasová zostáva na čele európskej diplomacie
Najnovšia diskusia zatiaľ neznamená odvolanie Kallasovej ani zmenu jej mandátu.
Kallasová naďalej vedie EEAS a zastupuje EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Samotná reforma by sa pritom týkala predovšetkým inštitucionálneho nastavenia a rozdelenia kompetencií.
Otázka jej postavenia sa však v politickej diskusii objavuje spolu s debatou o fungovaní celej služby. Niektoré návrhy počítajú s posilnením jej úlohy, iné naopak s presunom časti kompetencií na Európsku komisiu alebo členské štáty.
Zahraničná politika EÚ čelí náročnému obdobiu
Diskusia o reforme prichádza v čase, keď EÚ rieši viacero bezpečnostných a geopolitických otázok naraz.
Kľúčovou témou zostáva vojna na Ukrajine, vzťahy s Ruskom, európska obrana či vzťahy so Spojenými štátmi. Členské štáty zároveň diskutujú o tom, ako má Únia reagovať na meniace sa bezpečnostné prostredie.
Práve vojna na Ukrajine ukázala, aké dôležité je zosúladenie zahraničnej politiky jednotlivých členských štátov. Kallasová sa dlhodobo venuje aj podpore Ukrajiny a koordinácii európskej pomoci.
O ďalšom posilňovaní spolupráce medzi EÚ a Ukrajinou sme informovali aj v článku EÚ pokračuje v podpore Ukrajiny. Nové rozhodnutia sa týkajú obrany aj ďalšej integrácie.
Reforma môže pokračovať aj napriek súčasnej zhode
To, že členské štáty zatiaľ podporili súčasný rámec, neznamená koniec diskusie.
Francúzsko a Nemecko naďalej presadzujú hľadanie spôsobov, ako európsku zahraničnú politiku zefektívniť. Debata sa preto môže v ďalších mesiacoch sústrediť na konkrétne kompetencie EEAS, vzťah diplomatickej služby ku Komisii a úlohu členských štátov.
Rozhodujúce bude, či sa členské krajiny dokážu zhodnúť na konkrétnych zmenách. Ak by sa štruktúra EEAS menila, museli by zároveň vyriešiť rozdelenie právomocí medzi európske inštitúcie a národné vlády.
Európska diplomacia tak zatiaľ zostáva v súčasnom modeli, no diskusia o jej budúcnosti pokračuje.
ČÍTAJTE AJ
Kallasová čelí tlaku členských štátov. Spor sa netýka iba jej, ale fungovania celej diplomacie EÚ
