EÚ pripravuje najväčšie rozšírenie sankcií proti Rusku od začiatku vojny. Kallasová hovorí o ďalšom tvrdom údere

Európska únia pripravuje na jeseň bezprecedentné rozšírenie sankcií proti Rusku. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová avizovala, že ak nový návrh schváli všetkých 27 členských štátov, počet sankcionovaných ruských osôb, firiem a organizácií sa môže zvýšiť približne o tretinu. Podľa Kallasovej doterajšie sankcie pripravili ruskú vojnovú ekonomiku o viac než jeden bilión eur. Konkrétne opatrenia nového balíka zatiaľ Brusel nezverejnil.

Európska únia tak chce ďalej zvyšovať ekonomický tlak na Moskvu v čase, keď vojna na Ukrajine vstupuje do ďalšieho náročného obdobia.

Kallasová tvrdí, že sankcie musia pokračovať dovtedy, kým Rusko vojnu neukončí.

Počet sankcionovaných subjektov môže vyskočiť o tretinu

Rozsah pripravovaného kroku môže byť mimoriadny.

Kallasová oznámila, že na jeseň predloží najrozsiahlejší sankčný zoznam od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ak ho členské krajiny schvália, počet ruských osôb, spoločností a organizácií podliehajúcich sankciám by sa mohol okamžite zvýšiť približne o tretinu.

Zatiaľ však nie je známe, ktoré konkrétne podniky, predstavitelia či sektory budú na nový zoznam zaradené.

Kallasová: Rusko už prišlo o viac než bilión eur

Šéfka európskej diplomacie zároveň predstavila vlastné hodnotenie ekonomických dôsledkov doterajších reštrikcií.

Podľa nej sankcie pripravili ruskú vojnovú ekonomiku o viac než jeden bilión eur.

Ide o odhad širších hospodárskych strát a obmedzených príjmov, nie o sumu, ktorú by EÚ priamo Rusku skonfiškovala.

Sankčný tlak funguje prostredníctvom viacerých kanálov – obmedzuje obchod, financovanie, export technológií, prístup bánk k zahraničným trhom či možnosti ruských podnikov získavať komponenty potrebné pre priemysel.

Brusel už pritvrdil aj v posledných mesiacoch

Najnovší plán neprichádza izolovane.

EÚ tento rok pokračovala v rozširovaní sankčných opatrení proti Rusku a jeho vojenskému priemyslu.

Aktualizovane.sk už informovalo, že <a href=“https://aktualizovane.sk/eu-pritvrdzuje-voci-rusku-brusel-navrhol-zakaz-vstupu-pre-ruskych-vojakov-aj-nove-udery-na-ropu/“>Brusel pripravoval ďalšie obmedzenia zamerané na ruských vojakov, ropný sektor a osoby napojené na vojenský aparát</a>.

Nový jesenný návrh má byť ešte výraznejší.

Banky a kryptomeny sa dostali pod tlak už v lete

Predchádzajúci sankčný balík zasiahol aj finančný sektor.

Obmedzenia sa týkali ruských bánk a časti infraštruktúry využívanej na obchodovanie s kryptomenami.

Cieľom je sťažiť Moskve obchádzanie existujúcich sankcií a presúvanie financií cez alternatívne platobné kanály.

EÚ sa totiž postupne nesústredí iba na zavádzanie nových zákazov.

Čoraz väčší dôraz kladie aj na zatváranie ciest, ktorými Rusko existujúce obmedzenia obchádza.

Sankcie sa čoraz viac sústreďujú na vojenský priemysel

Ďalšou prioritou sú podniky zabezpečujúce výrobu zbraní, rakiet, dronov a ďalšej vojenskej techniky.

Na sankčné zoznamy preto pribúdajú nielen samotné spoločnosti, ale aj ich manažéri, sprostredkovatelia a podniky mimo Ruska, ktoré pomáhajú dodávať citlivé technológie.

Tento trend je dôležitý najmä pri elektronických komponentoch a ďalších výrobkoch, ktoré môžu mať civilné aj vojenské využitie.

EÚ rieši aj ruskú ropu a plyn

Kľúčovým zdrojom príjmov Moskvy zostávajú energetické suroviny.

Preto sa európske sankcie postupne sústreďujú aj na ropný export, prepravu a takzvanú tieňovú flotilu tankerov.

Cieľom je obmedziť peniaze, ktoré môže Rusko využívať na financovanie vojny.

Úplné odstrihnutie ruských príjmov však nie je jednoduché.

Moskva presmerovala značnú časť energetického exportu do Ázie a ďalších regiónov.

Nové opatrenia budú potrebovať súhlas všetkých štátov

Kallasovej návrh ešte automaticky neznamená, že sankcie vstúpia do platnosti.

Pri takýchto rozhodnutiach je v EÚ potrebná zhoda všetkých členských krajín.

A práve tu môžu vzniknúť komplikácie.

Predchádzajúce sankčné balíky sa opakovane stávali predmetom náročných rokovaní, počas ktorých jednotlivé štáty presadzovali výnimky alebo zmeny.

Výsledná verzia preto môže byť miernejšia než pôvodný návrh.

Čo to znamená v praxi

Ak EÚ skutočne zvýši počet sankcionovaných ruských subjektov približne o tretinu, môže ísť o jednu z najväčších jednorazových zmien sankčného režimu od februára 2022.

Dôsledky sa môžu prejaviť najmä v troch oblastiach.

Prvou je prístup ruských podnikov k európskym financiám a majetku.

Druhou sú obchodné vzťahy a dovoz technológií.

Treťou je osobná situácia sankcionovaných predstaviteľov – napríklad zmrazenie majetku či zákaz cestovania.

Sankcie však Rusko nezastavili zo dňa na deň

Európska stratégia má aj svoje limity.

Rusko dokázalo časť obchodu presmerovať a vybudovalo nové dodávateľské reťazce.

Niektoré sankcionované tovary sa do krajiny dostávajú cez tretie štáty.

Moskva zároveň prispôsobila svoju ekonomiku vojnovým výdavkom.

Preto je otázkou, do akej miery nové sankcie znížia schopnosť Ruska pokračovať vo vojne a do akej miery iba zvýšia jej ekonomické náklady.

Kallasová chce tlak ďalej stupňovať

Postoj šéfky európskej diplomacie je v tomto smere jednoznačný.

Podľa nej sankcie fungujú práve preto, že postupne oslabujú ekonomickú základňu ruskej vojny.

EÚ preto podľa nej nemá tlak uvoľňovať.

Aktualizovane.sk už informovalo aj o tom, že <a href=“https://aktualizovane.sk/slovensko-reaguje-na-kyberneticke-aktivity-ruska-eu-prijala-sankcie-nato-posilnuje-obranu/“>Európska únia rozširuje sankcie aj v reakcii na ruské kybernetické a hybridné aktivity</a>.

Sankčný režim sa tak už netýka iba samotného bojiska na Ukrajine.

Čo vieme a čo zatiaľ nie

Potvrdené je:

• Kaja Kallasová pripravuje na jeseň nový rozsiahly sankčný návrh,
• počet sankcionovaných ruských subjektov by sa po schválení mohol zvýšiť približne o tretinu,
• Kallasová odhaduje doterajší ekonomický dopad sankcií na viac než bilión eur,
• EÚ už tento rok prijala ďalšie opatrenia proti ruskému finančnému a vojensko-priemyselnému sektoru,
• na prijatie nových opatrení bude potrebná dohoda členských krajín.

Zatiaľ nepoznáme:

• presný zoznam nových sankcionovaných osôb a spoločností,
• konkrétne sektory, ktoré Brusel zasiahne najtvrdšie,
• dátum schválenia,
• či všetkých 27 krajín podporí návrh bez zmien,
• aký bude reálny ekonomický dopad na Rusko.

Jeseň môže priniesť nový stupeň ekonomického konfliktu

Sankčný spor medzi EÚ a Ruskom sa od začiatku vojny neustále rozširuje.

Najskôr išlo o jednotlivcov, banky a export vybraných technológií.

Postupne sa obmedzenia rozšírili na energetiku, dopravu, finančné služby, vojenský priemysel aj firmy v tretích krajinách.

Ak Kallasovej jesenný návrh prejde v avizovanom rozsahu, Brusel otvorí ďalšiu etapu ekonomického tlaku na Moskvu.

Rozhodujúce však nebude iba to, koľko nových mien pribudne na sankčné zoznamy. Dôležité bude najmä to, či sa EÚ podarí obmedziť ich obchádzanie a zasiahnuť finančné toky, ktoré Rusku umožňujú pokračovať vo vojne.