Europarlament chce vyšší rozpočet EÚ na rok 2027. Viac peňazí má ísť na výskum, Erasmus aj obranu
Európsky parlament chce, aby Európska únia v roku 2027 vyčlenila viac peňazí na výskum, vzdelávanie, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo a obranu. Poslanci v stredu podporili návrh rozpočtu, ktorý počíta so záväzkami vo výške 194 miliárd eur a platbami príjemcom na úrovni 203,3 miliardy eur. Oproti pôvodnému návrhu Európskej komisie ide o navýšenie o 1,17 miliardy eur.
Rozpočet má pomôcť Únii zvládnuť bezpečnostné výzvy, podporiť hospodársku konkurencieschopnosť a zachovať financovanie programov, ktoré využívajú študenti, výskumníci, podnikatelia aj zdravotnícke organizácie. Návrh však ešte musí prejsť ďalšími rokovaniami medzi európskymi inštitúciami.
Europoslanci žiadajú viac peňazí na priority Únie
Rozpočet Európskej únie na rok 2027 bude posledným ročným rozpočtom v rámci súčasného viacročného finančného obdobia 2021 až 2027. Poslanci preto chcú zabezpečiť dostatočné financovanie existujúcich programov a zároveň reagovať na nové potreby v oblasti bezpečnosti, výskumu a hospodárstva.
Európsky parlament stanovil objem rozpočtových záväzkov na 194 miliárd eur. Záväzky predstavujú právne prísľuby financovania, ktoré môžu byť vyplatené v danom roku alebo v nasledujúcich rokoch. Skutočné platby príjemcom majú dosiahnuť 203,3 miliardy eur.
Poslanci zároveň požadujú, aby sa náklady spojené so splácaním dlhu Únie nepremietali do obmedzovania financií určených na dôležité programy. Podľa ich postoja by Európa mala byť schopná financovať svoje záväzky a súčasne investovať do oblastí, ktoré podporujú jej budúci rozvoj.
Horizont Európa a Erasmus+ majú dostať viac financií
Jednou z hlavných priorít europoslancov je podpora výskumu, inovácií a vzdelávania. Program Horizont Európa, ktorý financuje vedecké projekty a technologický rozvoj, by mal podľa návrhu získať dodatočných 63 miliónov eur.
Ďalších 96 miliónov eur poslanci navrhujú pridať do programu Erasmus+. Ten umožňuje študentom, vysokoškolským pedagógom a ďalším účastníkom vzdelávania absolvovať pobyty alebo odborné skúsenosti v zahraničí.
Vyššie financovanie má pomôcť zachovať dostupnosť týchto príležitostí a podporiť medzinárodnú spoluprácu medzi univerzitami a vzdelávacími inštitúciami.
Pre mladých ľudí zo Slovenska je Erasmus+ jedným z najznámejších programov Európskej únie. Jeho rozpočet môže ovplyvniť možnosti študijných pobytov, stáží aj spolupráce medzi školami. Navrhované zvýšenie však samo osebe neznamená automatické zvýšenie každej individuálnej podpory alebo štipendia.
Peniaze majú smerovať aj do zdravotníctva a dopravy
Europarlament chce posilniť aj financovanie zdravotníctva. Program EU4Health by mal podľa návrhu získať ďalších 50 miliónov eur. Jeho cieľom je podporovať zdravotnícke systémy, zlepšovať pripravenosť na zdravotné krízy a posilňovať spoluprácu medzi členskými štátmi.
Významnú položku predstavujú aj dopravné a energetické siete. Na ich rozvoj poslanci navrhujú vyčleniť dodatočných približne 260 miliónov eur. Investície do prepojenia infraštruktúry majú pomôcť zlepšiť cezhraničnú dopravu, energetickú bezpečnosť a fungovanie vnútorného trhu.
Podporu majú získať aj malé a stredné podniky. Tie sú dôležitou súčasťou európskej ekonomiky a prístup k financovaniu môže pomôcť pri zavádzaní inovácií, rozvoji podnikania či zvyšovaní konkurencieschopnosti.
Viac peňazí má smerovať aj do poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia a podpory mladých farmárov. Poslanci tak chcú zabezpečiť, aby sa pri financovaní nových priorít nezanedbávali tradičné oblasti európskej politiky.
Obrana a vojenská mobilita zostávajú dôležitými témami
Bezpečnostná situácia v Európe sa od ruskej invázie na Ukrajinu výrazne zmenila. Členské štáty preto venujú väčšiu pozornosť obranným kapacitám, logistike a schopnosti presúvať vojenskú techniku naprieč kontinentom.
Európsky parlament chce navýšiť financovanie vojenskej mobility, a to približne o 20 miliónov eur. Vojenská mobilita zahŕňa napríklad zlepšovanie dopravnej infraštruktúry a odstraňovanie prekážok pri presunoch vojenských jednotiek a vybavenia medzi krajinami.
Súčasťou širšieho úsilia o posilnenie európskej bezpečnosti je aj modernizácia armád členských štátov. Slovensko v tejto oblasti investuje napríklad do rozvoja leteckých kapacít, o ktorých sa viac dočítate v článku Slovensko dokúpi štyri stíhačky F-16 a flotila sa rozšíri na 18 lietadiel.
Poslanci zároveň žiadajú pokračovanie podpory Ukrajiny a posilnenie financovania oblastí súvisiacich s ochranou vonkajších hraníc Únie, migráciou a humanitárnou pomocou.
Ako sa návrh rozpočtu dotkne Slovenska
Rozpočet EÚ ovplyvňuje aj Slovensko. Európske finančné programy podporujú výskum na univerzitách, cezhraničnú dopravu, podnikateľské projekty, poľnohospodárstvo či modernizáciu verejných služieb.
Vyššie financovanie výskumu a vzdelávania môže vytvoriť priestor na nové projekty a medzinárodnú spoluprácu. Zároveň však záleží na konkrétnych pravidlách jednotlivých programov, dostupnosti výziev a schopnosti oprávnených žiadateľov pripraviť kvalitné projekty.
Bezpečnostné výdavky majú význam aj pre Slovensko ako členskú krajinu EÚ a suseda Ukrajiny. Podpora vojenskej mobility a obranných kapacít môže prispieť k lepšej koordinácii medzi európskymi štátmi.
Výsledná podoba rozpočtu bude závisieť od rokovaní medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ. Ich cieľom je dosiahnuť dohodu, ktorá určí konečnú výšku financovania jednotlivých oblastí na rok 2027.
Rozpočet ešte čakajú ďalšie rokovania
Schválením svojej pozície Európsky parlament určil, aké priority chce presadzovať pri rokovaniach o rozpočte na rok 2027. Nejde však ešte o konečnú podobu rozpočtu.
Nasledovať majú rokovania s Radou Európskej únie, ktorá zastupuje členské štáty. Ak sa inštitúcie nedohodnú na spoločnom znení, nastúpi zmierovací proces, v rámci ktorého sa budú snažiť nájsť kompromis.
Výsledok rozhodne o tom, koľko peňazí napokon dostanú jednotlivé programy a oblasti. Pre študentov, výskumníkov, podnikateľov aj členské štáty bude dôležité nielen celkové navýšenie rozpočtu, ale aj konkrétne rozdelenie financií a podmienky ich čerpania.