Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol, že časť novely Trestného poriadku, ktorá obmedzovala použitie výpovedí takzvaných kajúcnikov, nie je v súlade s ústavou. Rozhodnutie sa týka ustanovenia, podľa ktorého by za určitých podmienok nebolo možné použiť výpoveď spolupracujúceho obvineného ako dôkaz v trestnom konaní. O zvyšnej časti návrhov súd rozhodol tak, že im nevyhovel.
Novelu napadlo 51 opozičných poslancov, generálny prokurátor Maroš Žilinka aj Špecializovaný trestný súd. Spor sa od začiatku týkal otázky, ako má štát pracovať s výpoveďami spolupracujúcich obvinených pri vyšetrovaní závažnej trestnej činnosti.
Čo Ústavný súd rozhodol
Plénum Ústavného súdu SR rozhodlo na neverejnom zasadnutí. Podľa hovorkyne súdu Martiny Ferencovej napadnuté ustanovenie nie je v súlade s ústavou. Vo zvyšnej časti návrhom súd nevyhovel.
Súd sa zaoberal konkrétnou právnou úpravou, nie vinou či nevinou jednotlivých politikov alebo obvinených. Rozhodnutie preto nemožno automaticky chápať ako verdikt v konkrétnej trestnej kauze.
Podrobné odôvodnenie nálezu v čase zverejnenia správy ešte nebolo k dispozícii. Až po jeho zverejnení bude možné podrobnejšie vyhodnotiť všetky právne dôvody, na ktorých súd svoje rozhodnutie založil.
Sporná novela sa týkala výpovedí kajúcnikov
Takzvaní kajúcnici sú osoby obvinené alebo obžalované z trestnej činnosti, ktoré spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní. Ich výpovede môžu pomáhať pri vyšetrovaní organizovaných skupín a ďalších závažných trestných činov. Dôveryhodnosť takýchto svedkov sa pritom musí posudzovať individuálne a v súvislosti s ostatnými dôkazmi.
Sporné ustanovenie počítalo s tým, že výpoveď spolupracujúceho obvineného, ktorý získal určité výhody, nebude možné použiť, ak v niektorom trestnom konaní nevypovedal pravdivo o podstatných skutočnostiach alebo neuviedol všetky podstatné informácie.
Kritici upozorňovali, že takto formulované pravidlo by mohlo mať rozsiahle dôsledky aj pre ďalšie konania. Otázkou bolo najmä to, či by sa nepoužiteľnosť výpovede nemohla uplatniť príliš široko, bez dostatočného rozlišovania okolností jednotlivých prípadov.
Ako sa novela dostala do zákona
Parlament schválil zmenu 11. decembra 2025 v skrátenom legislatívnom konaní. Pôvodný návrh sa týkal najmä zmien Trestného zákona vrátane ustanovení o krádežiach, ktoré sa vo verejnej debate označovali ako „horalkový paragraf“.
Úpravu týkajúcu sa kajúcnikov doplnili do návrhu pozmeňujúcimi návrhmi počas rokovania parlamentného ústavnoprávneho výboru. Opozícia tento postup kritizovala a označovala ho za prílepok, pretože podľa nej vecne nesúvisel s pôvodným návrhom zákona.
Koaliční predstavitelia zmeny obhajovali potrebou reagovať na možné zneužívanie inštitútu spolupracujúcich obvinených. Kritici naopak varovali, že príliš široké obmedzenie výpovedí by mohlo skomplikovať vyšetrovanie závažnej kriminality.
Účinnosť ustanovenia bola pozastavená už vo februári
Ústavný súd pozastavil účinnosť spornej časti novely už vo februári 2026. Jedným z problémov, na ktoré upozorňoval, bola absencia prechodných ustanovení. Pravidlo tak mohlo zasiahnuť aj do trestných konaní, ktoré už prebiehali.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka patril medzi tých, ktorí sa obrátili na Ústavný súd. Obával sa možných následkov pre spravodlivý proces a vyšetrovanie najzávažnejšej trestnej činnosti.
Najnovšie rozhodnutie teraz potvrdilo, že napadnuté ustanovenie nie je v súlade s ústavou. Presný dosah nálezu na jednotlivé trestné konania bude závisieť od jeho odôvodnenia a od právneho posúdenia konkrétnych prípadov.
Súvisí rozhodnutie s prípadom Tibora Gašpara?
Opozícia od začiatku tvrdila, že novela by mohla pomôcť podpredsedovi Národnej rady SR Tiborovi Gašparovi, ktorý je obžalovaný v kauze Očistec. Koaliční predstavitelia takéto interpretácie odmietali a zmeny odôvodňovali potrebou upraviť pravidlá pre spolupracujúcich obvinených.
Dôležité je však rozlišovať medzi politickými tvrdeniami a samotným rozhodnutím súdu. Ústavný súd neposudzoval Gašparovu vinu ani nerozhodoval o jeho trestnej veci. Zaoberal sa súladom konkrétneho ustanovenia zákona s ústavou.
Rozhodnutie preto samo osebe neznamená, že sa skončí konanie v kauze Očistec alebo že bude niektorý z obžalovaných oslobodený. O ďalšom postupe v jednotlivých prípadoch rozhodujú príslušné orgány podľa platných procesných pravidiel.
Čo bude nasledovať
Rozhodnutie Ústavného súdu predstavuje zásadný krok v spore o pravidlá využívania výpovedí spolupracujúcich obvinených. Po zverejnení podrobného odôvodnenia bude možné presnejšie určiť, ktoré právne argumenty boli pre súd rozhodujúce a aké dôsledky bude mať nález pre trestné konania.
Prípad zároveň znovu otvára širšiu otázku, ako nastaviť pravidlá spolupráce obvinených so štátom tak, aby sa predchádzalo zneužívaniu ich výpovedí, no zároveň sa neobmedzila schopnosť vyšetrovať závažnú trestnú činnosť.
ČÍTAJTE AJ
- Kauza sledovania novinárov je opäť pred súdom. Týka sa aj zavraždeného Jána Kuciaka
- Na súde pustili telefonát Jána Kuciaka s Marianom K.
- Šimečka zdvihol Ficovu rukavicu. Progresívne Slovensko je pripravené na predčasné voľby
