Skôr ako začnete čítať
- Na súde sa začne pojednávanie v kauze sledovania novinárov známej ako „paparazzovanie“.
- Medzi obžalovanými sú Marian Kočner, Peter Tóth a ďalšie osoby spojené so sledovacím tímom.
- Sledovanie sa týkalo viacerých novinárov vrátane neskôr zavraždeného Jána Kuciaka.
- Obžaloba rieši porušenie dôvernosti osobných prejavov a súkromia organizovanou skupinou.
- Prípad opäť otvára otázky o pozadí monitorovania novinárov pred vraždou Kuciaka.
Kauza sledovania novinárov opäť pred súdom. Týka sa aj zavraždeného Jána Kuciaka
Jedna z najvýznamnejších káuz spojených s obdobím pred vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka sa vracia pred súd. Mestský súd Bratislava I vytýčil na 17. septembra hlavné pojednávanie v prípade sledovania novinárov, ktoré sa v minulosti označovalo aj ako „paparazzovanie“.
Medzi obžalovanými figurujú podnikateľ Marian Kočner, bývalý novinár a spravodajský dôstojník Peter Tóth, ako aj Štefan Mlynarčík, Miroslav Kriak a Juraj Škríp. Obžaloba sa týka podozrenia z porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy, pričom skutky mali byť spáchané organizovanou skupinou.
Sledovanie novinárov malo prebiehať celé mesiace
Podľa výpovedí z predchádzajúcich súdnych konaní vznikol sledovací tím na prelome rokov 2016 a 2017. Miroslav Kriak uviedol, že ho oslovil Peter Tóth, ktorý mal záujem vytvoriť skupinu monitorujúcu vybrané osoby.
Oficiálnym dôvodom mala byť údajná kontrola drogovej kriminality, únikov informácií zo štátnych orgánov a spravodajská ochrana. Postupne sa však sledovanie rozšírilo na viacerých novinárov, verejne známe osoby a právnikov.
Vyšetrovanie ukázalo, že monitorovaných bolo minimálne osem novinárov, pričom sledovací tím zhromažďoval fotografie, informácie o pohybe a kontaktoch sledovaných osôb.
Ján Kuciak bol pod dohľadom niekoľko dní
Osobitnú pozornosť vyvoláva skutočnosť, že medzi sledovanými bol aj investigatívny novinár Ján Kuciak, ktorý bol vo februári 2018 zavraždený spolu so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou.
Podľa výpovedí členov sledovacieho tímu sa monitorovanie Kuciaka začalo na prelome septembra a októbra 2017. Kriak uviedol, že po niekoľkých dňoch sledovania dospel k záveru, že Kuciak nebol zapojený do žiadnej drogovej činnosti ani iných podozrivých aktivít.
Svedkovia opisovali Kuciaka ako človeka, ktorý väčšinu času trávil prácou alebo doma vo Veľkej Mači. Žiadne kompromitujúce informácie o ňom podľa nich získané neboli.
Projekt „Na pranieri“
Peter Tóth v minulosti priznal, že sledovanie financoval Marian Kočner. Celá operácia mala byť súčasťou projektu nazvaného „Na pranieri“.
Podľa Tótha mal Kočner záujem získavať informácie o súkromí novinárov, ich kontaktoch s politikmi, životnom štýle či možných kompromitujúcich skutočnostiach. Cieľom malo byť vytvorenie materiálov, ktoré by mohli byť použité proti vybraným mediálnym osobnostiam.
Tóth neskôr vyhlásil, že po vražde Jána Kuciaka začal projekt vnímať v úplne inom svetle a nadobudol presvedčenie, že mohol slúžiť aj ako krytie pre prípravu závažnejšieho zločinu.
Kočner zostáva jednou z najkontroverznejších postáv
Marian Kočner je dnes právoplatne odsúdený v kauze falšovania televíznych zmeniek na 19 rokov väzenia. Zároveň čelí viacerým ďalším súdnym procesom.
V prípade vraždy Jána Kuciaka bol už dvakrát oslobodený, no Najvyšší súd SR oba rozsudky zrušil. Prípad sa preto opäť prejednáva a Kočner zostáva jednou z kľúčových postáv najväčších justičných káuz posledných rokov.
Analýza
Obnovenie procesu v kauze sledovania novinárov môže priniesť nové odpovede na otázky, ktoré slovenskú verejnosť zamestnávajú už takmer desaťročie. Hoci samotné sledovanie prebehlo mesiace pred vraždou Jána Kuciaka, mnohí ho dodnes považujú za jeden z najdôležitejších dielikov mozaiky udalostí, ktoré predchádzali jednej z najtragickejších kapitol moderných slovenských dejín.
