MOSKVA – Ruský prezident Vladimir Putin počas telefonického rozhovoru s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem odmietol kompromis v otázke Donbasu. Podľa zdroja blízkeho Kremľu, na ktorého sa odvoláva agentúra Reuters, Rusko naďalej požaduje kontrolu nad celým východoukrajinským regiónom. Telefonát z utorka 27. októbra 2026 mal podporiť snahy o ukončenie vojny, no zásadný posun v ruskom postoji nepriniesol.
Rozhovor iniciovali predstavitelia Fínska a Nórska, ktorí sa snažia obnoviť priame diplomatické kontakty s Moskvou pred ďalším kolom mierových rokovaní.
Obaja lídri Putina vyzvali na ukončenie vojny proti Ukrajine a zmiernenie napätia.
Ruský prezident podľa informácií Reuters zopakoval, že Moskva nehodlá ustúpiť od svojich územných požiadaviek.
Dôležité je, že konkrétne odmietnutie kompromisu o Donbase pochádza od anonymného zdroja blízkeho Kremľu. Oficiálne vyhlásenie ruskej prezidentskej kancelárie túto požiadavku výslovne nepomenovalo.
Putin chce celý Donbas. Ukrajina sa má vzdať ďalšieho územia
Donbas patrí medzi najdôležitejšie sporné otázky prípadnej mierovej dohody.
Región na východe Ukrajiny zahŕňa Doneckú a Luhanskú oblasť.
Rusko po viac ako štyroch rokoch rozsiahlej invázie kontroluje prakticky celú Luhanskú oblasť a približne 80 percent Doneckej oblasti.
Moskva však požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli aj zo zvyšných častí územia, ktoré ruská armáda nedokázala dobyť.
Takýto krok by znamenal, že Ukrajina by sa vzdala aj miest a oblastí, ktoré má stále pod svojou kontrolou.
Kyjev podobné požiadavky odmieta.
Ukrajinské vedenie opakovane zdôrazňuje, že prípadné ukončenie bojov nemôže znamenať automatické uznanie okupovaných území za súčasť Ruskej federácie.
Nečakaný telefonát do Kremľa trval približne 90 minút
Fínsky prezident Alexander Stubb a nórsky premiér Jonas Gahr Støre sa rozhodli kontaktovať Putina po diplomatických rokovaniach o budúcnosti Ukrajiny.
Telefonický rozhovor trval približne hodinu a pol.
Išlo o nezvyčajný krok, pretože väčšina európskych predstaviteľov po ruskej invázii vo februári 2022 obmedzila priame kontakty s Kremľom.
Stubb a Støre vysvetlili, že ich krajiny majú osobitný záujem na bezpečnostnej situácii v severnej Európe.
Fínsko aj Nórsko priamo susedia s Ruskom.
Výsledok vojny na Ukrajine preto podľa nich ovplyvní nielen bezpečnosť Kyjeva, ale aj stabilitu celého európskeho kontinentu.
Obaja predstavitelia zároveň zdôraznili, že s Putinom rokovali ako lídri svojich krajín, nie ako oficiálni zástupcovia celej Európskej únie.
Kremeľ odkázal, že mier musí rešpektovať ruské záujmy
Ruská prezidentská kancelária po telefonáte zverejnila vlastné stanovisko.
Podľa Kremľa Putin vysvetľoval svoj pohľad na vojnu a podmienky jej ukončenia.
Ruská strana tvrdí, že dlhodobý mier bude možný iba vtedy, ak budú úplne zohľadnené záujmy Ruskej federácie.
Moskva zároveň kritizovala politiku Európskej únie a NATO, ktorú označila za konfrontačnú.
Podľa Kremľa západné krajiny svojím prístupom prispievajú k pokračovaniu bojov.
Ide o stanovisko ruskej vlády. Začiatok rozsiahlej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bol rozhodnutím Ruskej federácie.
Európske štáty a NATO podporujú Ukrajinu s argumentom, že má právo brániť svoju suverenitu a územnú celistvosť.
Podobnú rétoriku používa aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Aktualizovane.sk už informovalo o jeho vyjadreniach v článku Lavrov pritvrdil: Európa podľa neho vedie vojnu proti Rusku, ohlásil rokovania s USA.
Severskí lídri požadujú spravodlivý mier
Stubb a Støre podľa spoločného vyhlásenia počas rozhovoru zdôraznili potrebu ukončiť vojenské operácie.
Rusko vyzvali na konkrétne kroky smerujúce k zmierneniu napätia.
Obaja predstavitelia pritom potvrdili pokračujúcu podporu Ukrajine.
Podľa ich stanoviska musí byť výsledkom rokovaní stabilný mier, ktorý bude rešpektovať medzinárodné právo a bezpečnosť európskych štátov.
Zároveň upozornili, že vojna spôsobila rozsiahle ľudské utrpenie a materiálne škody.
Následky konfliktu podľa nich pocítia aj ďalšie generácie.
Fínsko a Nórsko preto považujú pokračovanie diplomatických kontaktov za potrebné, aj keď medzi stranami pretrvávajú zásadné rozdiely.
Po Putinovi telefonovali aj Zelenskému
Po rozhovore s ruským prezidentom kontaktovali Stubb a Støre aj ukrajinskú stranu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne ocenil ich diplomatické úsilie.
Podľa Zelenského severskí predstavitelia Putinovi zdôraznili potrebu obmedziť útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Ukrajina totiž opakovane čelí raketovým a dronovým útokom na elektrárne, rozvodné siete a ďalšie zariadenia.
Ich poškodenie komplikuje dodávky elektriny a tepla pre civilné obyvateľstvo.
Zelenskyj vyzval Rusko, aby prestalo predlžovať vojnu a pristúpilo ku konkrétnym krokom smerujúcim k jej ukončeniu.
Európa sa rozdelila v otázke telefonátu s Putinom
Iniciatíva Fínska a Nórska vyvolala rozdielne reakcie medzi severskými krajinami.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová kritizovala samostatný postup oboch lídrov.
Podľa jej vyjadrení by európske krajiny mali voči Rusku postupovať koordinovane.
Frederiksenová tiež spochybnila, či priamy telefonát môže priniesť významný výsledok, keď Moskva zatiaľ neprejavila ochotu ustúpiť od svojich požiadaviek.
Výhrady k nekoordinovanému postupu zazneli aj zo Švédska.
Fínska a nórska strana však zdôraznili, že ich cieľom nebolo oslabiť spoločný európsky postoj.
Telefonát označili za pokus priamo sprostredkovať stanoviská pred ďalšími mierovými rokovaniami.
Mierové rokovania sa majú obnoviť v Abú Zabí
Významným momentom má byť ďalšie stretnutie zástupcov Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov.
Podľa informácií zverejnených po telefonáte sa rokovania pripravujú na prvú polovicu novembra 2026 v Abú Zabí.
Majú nadviazať na predchádzajúce diplomatické kontakty.
Diskutovať sa má aj o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a stabilite európskeho priestoru.
Účasť ruskej delegácie by mohla umožniť priame rokovania všetkých troch strán.
Zatiaľ však nie je oznámená konkrétna dohoda o územných otázkach ani všeobecnom prímerí.
Rozdiel medzi požiadavkami Moskvy a stanoviskom Kyjeva zostáva zásadný.
Prečo je Donbas taký dôležitý?
Donbas predstavuje historicky významnú priemyselnú oblasť východnej Ukrajiny.
Nachádzajú sa v ňom mestá, dopravné uzly, priemyselné podniky a územia dôležité pre obranu krajiny.
Ruské jednotky sa snažia región úplne ovládnuť už od začiatku rozsiahlej invázie.
Moskva však napriek dlhodobým bojom nedokázala obsadiť celú Doneckú oblasť.
Uznanie ruských požiadaviek by tak znamenalo nielen potvrdenie súčasnej okupácie, ale aj odovzdanie územia, ktoré Ukrajina stále kontroluje.
Ukrajinské vedenie považuje takéto riešenie za neprijateľné.
Okrem straty územia upozorňuje aj na bezpečnostné dôsledky a riziko budúcich útokov.
Ani samotné rokovania zatiaľ nepriniesli zásadný prelom
Ruská diplomacia v posledných týždňoch opakovane deklarovala pripravenosť pokračovať v kontaktoch so Spojenými štátmi.
Zároveň však trvá na požiadavkách, ktoré Ukrajina a jej európski partneri odmietajú.
To vytvára situáciu, v ktorej diplomatický dialóg pokračuje, ale základné podmienky prípadnej dohody sa výrazne nepribližujú.
Aktualizovane.sk už informovalo o rozdieloch medzi ruskými vyhláseniami a reálnym vývojom v článku V Rusku narastá frustrácia z Putina. Elity hovoria o sklamaní, prezident však nechce ustúpiť.
Aj v súčasnosti zostáva otázne, či bude Moskva ochotná zmeniť svoje územné požiadavky.
Čo znamená Putinov odkaz pre budúcnosť vojny?
Najnovší telefonát ukazuje, že európski predstavitelia sa pokúšajú aktívnejšie vstúpiť do diplomatického procesu.
Zároveň však potvrdzuje, aké náročné bude nájsť kompromis medzi Ruskom a Ukrajinou.
Kremeľ požaduje kontrolu nad celým Donbasom.
Ukrajina odmieta odovzdanie ďalšieho územia a požaduje bezpečnostné záruky, ktoré by zabránili opakovaniu agresie.
Samotná ochota telefonovať preto ešte neznamená pripravenosť uzavrieť mier.
Putin podľa zdroja Reuters odkázal, že z požiadavky na celý Donbas neustúpi. Pred novembrovými rokovaniami tak zostáva otvorená zásadná otázka: či sa podarí nájsť riešenie bez toho, aby Ukrajina musela odovzdať ďalšie územie Rusku.
Zdroj: ta3, TASR, Reuters, Euronews, Kremeľ, vyhlásenia predstaviteľov Fínska a Nórska.
ČÍTAJTE AJ
Lavrov udrel na Európu v OSN: Tvrdí, že blokuje Trumpovu cestu k mieru
Udalosť na mape
