Nemecký kancelár Friedrich Merz chce v Bruseli otvoriť citlivú otázku pripravovaných pravidiel Európskej únie na podporu domáceho priemyslu. Počas návštevy Japonska, Singapuru a Južnej Kórey mu tamojší predstavitelia tlmočili obavy, že iniciatíva „Vyrobené v Európe“ môže viesť k novej vlne európskeho protekcionizmu. Brusel sa snaží posilniť vlastnú výrobu a znížiť závislosť od zahraničných dodávateľov, no zároveň riskuje zhoršenie obchodných vzťahov s partnermi mimo Únie.
Merz v piatok 30. októbra vyhlásil, že výhrady ázijských krajín berie vážne a plánuje ich predniesť nielen v Berlíne, ale aj na európskej úrovni. Podľa nemeckého kancelára musí Európa zostať otvorená medzinárodnému obchodu, ak chce, aby jej výrobky uspeli na ázijských trhoch.
Ázijskí partneri sa obávajú uzatvárania európskeho trhu
Počas týždňovej cesty po Ázii navštívil Merz Japonsko, Singapur a Južnú Kóreu. Vo všetkých troch krajinách podľa jeho slov zazneli podobné výhrady voči pripravovaným priemyselným pravidlám Európskej únie.
Obavy sa týkajú najmä toho, či plánovaná podpora európskych výrobcov nevytvorí nové prekážky pre spoločnosti zo štátov mimo Únie. Ak by sa pri verejných zákazkách, investíciách alebo podpore strategických odvetví zvýhodňovali predovšetkým európski dodávatelia, zahraničné firmy by mohli prísť o časť príležitostí na európskom trhu.
Ázijskí partneri sa preto obávajú, že opatrenia, ktoré majú pomôcť európskemu priemyslu, môžu zároveň oslabiť otvorenosť obchodných vzťahov. Takýto vývoj by sa mohol dotknúť aj európskych podnikov, ktoré sú závislé od exportu a prístupu na zahraničné trhy.
Merz upozornil, že tieto výhrady mu partneri tlmočili dôrazne. Prisľúbil, že ich prenesie do diskusie v Bruseli.
Čo znamená iniciatíva Vyrobené v Európe?
V centre sporu je pripravovaný návrh známy ako Industrial Accelerator Act, teda nariadenie zamerané na urýchlenie rozvoja priemyselných kapacít a dekarbonizácie. Jeho cieľom je posilniť výrobnú základňu Európskej únie a vytvoriť priaznivejšie podmienky pre podniky pôsobiace na európskom trhu.
Súčasťou širšieho zámeru je podpora výroby a využívania dodávateľov v Európe. Brusel chce, aby strategické odvetvia neboli natoľko závislé od dovozu z krajín, ktoré môžu v prípade obchodných alebo geopolitických sporov obmedziť dodávky.
Diskusia sa týka najmä priemyslu, ktorý je dôležitý pre hospodársku bezpečnosť a technologickú budúcnosť Únie. Ide napríklad o výrobu súčiastok, batérií, materiálov a ďalších produktov potrebných pre modernú ekonomiku.
Zástancovia takéhoto prístupu tvrdia, že Európa musí viac investovať do vlastnej výroby. Ak bude naďalej vo veľkej miere závisieť od zahraničných dodávateľov, môže sa dostať do zraniteľnej pozície v čase kríz alebo obchodných konfliktov.
Kritici však upozorňujú, že prílišné zvýhodňovanie domácich výrobcov môže viesť k obmedzeniu konkurencie a vytváraniu nových obchodných bariér.
Brusel chce znížiť závislosť od Číny
Jedným z hlavných dôvodov, prečo Európska únia uvažuje o posilnení vlastnej priemyselnej výroby, je závislosť od Číny. Tá má významné postavenie v globálnych dodávateľských reťazcoch a v mnohých odvetviach patrí medzi najdôležitejších výrobcov.
Európske podniky sú od čínskych dodávok závislé pri viacerých surovinách, komponentoch a technologických produktoch. Ak by sa dodávky v dôsledku politického konfliktu alebo obchodných obmedzení narušili, následky by mohli pocítiť aj európske továrne.
Brusel preto presadzuje znižovanie strategických závislostí a podporu výroby priamo v Európe. Zároveň sa snaží reagovať na konkurenciu z krajín, v ktorých podniky čelia nižším nákladom na energie alebo odlišným regulačným požiadavkám.
Práve tu vzniká hlavný rozpor. Európska únia chce chrániť svoju priemyselnú základňu, no nemôže ignorovať skutočnosť, že jej ekonomika je úzko prepojená so svetovým obchodom.
Nemecko má dôvod obávať sa obchodných bariér
Merzovo upozornenie má význam aj vzhľadom na postavenie Nemecka ako jednej z najväčších exportných ekonomík sveta. Nemecké firmy predávajú svoje výrobky na zahraničných trhoch a významnú úlohu v ich obchodných vzťahoch zohráva práve Ázia.
Krajiny ako Japonsko, Južná Kórea a Singapur sú dôležitými partnermi v oblasti priemyslu, technológií a investícií. Ak by sa obchodné vzťahy medzi Európou a Áziou skomplikovali, mohlo by to poškodiť aj nemeckých výrobcov.
Nemecká ekonomika navyše čelí silnej konkurencii zo strany čínskych podnikov. Slabší dopyt na niektorých zahraničných trhoch a rastúca konkurencia v priemysle vytvárajú tlak na exportérov.
Merz preto presadzuje prístup, ktorý má európskym firmám pomôcť konkurovať, ale zároveň zachovať otvorené obchodné vzťahy. Podľa neho môžu nemecké a ďalšie európske výrobky uspieť v Ázii iba vtedy, ak sa Európska únia nebude uzatvárať pred zahraničnými partnermi.
Súvislosti európskej konkurencieschopnosti a problémov domáceho priemyslu rozoberáme aj v článku Slovalco obnoví výrobu hliníka. Fico hovorí o návrate strategického priemyslu, opozícia kritizuje spôsob pomoci.
Merz chce užšiu spoluprácu stredne veľkých krajín
Počas návštevy Ázie nemecký kancelár nehovoril iba o pripravovaných európskych pravidlách. Presadzoval aj užšiu spoluprácu medzi krajinami, ktoré majú podobný pohľad na medzinárodný obchod a bezpečnosť.
Podľa Merza by stredne veľké štáty mali viac spolupracovať a koordinovať svoje záujmy. Mohli by tak vytvoriť protiváhu voči hospodárskej a obchodnej politike najväčších svetových ekonomík, predovšetkým Spojených štátov a Číny.
Kancelár zároveň poukázal na zmeny v americkej zahraničnej a obchodnej politike. Spojené štáty podľa neho nanovo definujú svoje záujmy, a preto musí podobne reagovať aj Európa.
Takáto spolupráca sa podľa Merza netýka iba ekonomiky. Za dôležitú považuje aj bezpečnostnú a obrannú oblasť, v ktorej chce Nemecko prehlbovať vzťahy s regionálnymi partnermi.
O potrebe posilniť európsku ekonomiku a jej postavenie vo svete diskutovali aj lídri strednej Európy. Viac v článku Fico, Babiš a Stocker sa zhodli: Európska únia musí riešiť slabú konkurencieschopnosť.
O konečnej podobe pravidiel ešte nie je rozhodnuté
Návrh Industrial Accelerator Act zatiaľ nemá definitívnu podobu. Na jeho konečnom znení sa musia dohodnúť členské štáty Európskej únie a Európsky parlament. Schválenie sa očakáva v priebehu budúceho roka.
Práve nasledujúce rokovania ukážu, do akej miery bude Brusel ochotný zohľadniť výhrady obchodných partnerov mimo Európy. Výsledné pravidlá budú musieť nájsť rovnováhu medzi podporou európskych výrobcov a zachovaním férovej hospodárskej súťaže.
Pre Európsku úniu ide o strategické rozhodnutie. Príliš slabá podpora vlastného priemyslu môže prehĺbiť závislosť od zahraničných dodávateľov. Prílišné zvýhodňovanie domácich spoločností však môže vyvolať obchodné napätie a skomplikovať prístup európskych firiem na zahraničné trhy.
Merz tak bude musieť v Bruseli presadzovať nielen záujmy Nemecka, ale aj širšiu otázku, ako má Európa v budúcnosti konkurovať svetovým ekonomickým veľmociam bez toho, aby stratila výhody otvoreného medzinárodného obchodu.
ČÍTAJTE AJ
EÚ zrušila clá, no hranice nezmizli. České firmy narážajú na tvrdú realitu
