29.10.2025 (SITA.sk) – Priemerné zadlženie slovenských miest kleslo na najnižšiu hodnotu od roku 2009, no zároveň sa zhoršilo ich priebežné hospodárenie, čo vedie k stagnácii finančného zdravia miest a miernemu zhoršeniu finančnej kondície samosprávnych krajov. Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).
Protichodné javy
Priemerné skóre finančného zdravia za všetkých 141 miest dosiahlo 4,26 z maximálnych 6,00, čo je len o 0,01 bodu viac ako v predchádzajúcom roku. INEKO upozorňuje na protichodné javy. Tým pozitívnym je pokles zadlženia, a tým negatívnym je zhoršenie bilancie bežného účtu. Ako uviedol riaditeľ INEKO Dušan Zachar, mestám tak ostáva menší priestor na investície, keďže prebytky na bežných účtoch boli tretie najnižšie od roku 2006.
Najlepšie finančné zdravie medzi mestami si udržalo Krásno nad Kysucou so skóre 5,51 nasledované Novým Mestom nad Váhom a Tvrdošínom. Naopak, najhoršie hodnotenie získali Spišské Vlachy, Bratislava a Zlaté Moravce. Bratislava ako celok vrátane mestských častí dosiahla skóre 3,86, pričom problémovou časťou je Devín s historickým dlhom presahujúcim 240 % ročných príjmov.
Priemerné zadlženie miest kleslo z 21,61 % na 19,26 % bežných príjmov, čo je najnižšia hodnota od roku 2009. Tento pokles však súvisí najmä s rastom bežných príjmov v dôsledku inflácie a ekonomického oživenia po pandémii COVID-19. Žiadne mesto neprekročilo zákonnú hranicu dlhu 60 % bežných príjmov. Najvyšší dlh eviduje Veľký Šariš (47,2 %) nasledovaný Zlatými Moravcami a Spišskými Vlachmi.
Bilancia bežného účtu miest sa zhoršila na +5,31 % z +6,86 % v roku 2023, čo je druhá najhoršia hodnota za posledných desať rokov. Najvyšší prebytok mali Vysoké Tatry (+14,9 %), Nové Mesto nad Váhom (+12,8 %) a Brezno (+12,4 %), najväčší deficit zaznamenal Veľký Meder (-8,0 %).
Vyššie územné celky
Špecifickou kategóriou sú Bratislava a Košice, ktoré majú samostatne hospodáriace mestské časti. V Bratislave dosiahli najlepšie finančné zdravie Devínska Nová Ves, Petržalka a Staré Mesto, naopak, najhoršie Devín a magistrát. V Košiciach vedú Krásna, Myslava a Barca, najhoršie hodnotenie majú Kavečany, Poľov a magistrát.
Vyššie územné celky (VÚC) si v roku 2024 pohoršili, keď priemerné skóre kleslo na 4,33, čo je najhoršie od roku 2016. „Došlo k tomu napriek poklesu dlhu. Prevážili totiž iné negatívne faktory – jednak sa výrazne zhoršila bilancia bežných účtov a tiež narástla dlhová služba a mierne aj záväzky po lehote splatnosti,“ uvádza INEKO.
Najvyšší dlh mal Trenčiansky kraj (35,8 %), najlepší stav Nitriansky kraj (6,1 %). Bilancia bežného účtu VÚC dosiahla +5,7 %, čo je najhorší výsledok za posledných desať rokov. Nitriansky samosprávny kraj obhájil vedúcu pozíciu vo finančnom zdraví so skóre 5,03, zatiaľ čo Košický kraj skončil na poslednom mieste s hodnotením 4,20. Väčšina krajov vykazuje „dobré finančné zdravie“ s hodnotami medzi 4 a 5 bodmi.
Kompletné výsledky a metodiku hodnotenia samospráv prináša portál www.hospodarenieobci.sk.
Viac k témam: Analýza, Hospodárenie, Hospodárenie miest a obcí, mestá a obce, Riaditeľ INEKO, Samosprávne kraje, Samosprávy, vyššie územné celky, zadlženosť
Zdroj: SITA.sk – Ako hospodária obce a mestá? Zadlženosť klesá, no finančné zdravie samospráv stagnuje © SITA Všetky práva vyhradené.
