Aktualizované! Slovenské domácnosti čakajú obrovské finančné straty, prídeme o stovky eur mesačne!
Ruský útok na Ukrajinu, koronavírus a iné negatívne faktory dosiahli to, že slovenská domácnosť príde za rok o neuveriteľných viac ako 4000 eur. Čo to pre vás znamená?
Slovenská domácnosť s priemerným príjmom môže pre vysokú infláciu po započítaní všetkých druhov nákladov stratiť ročne celkovo vyše 4175 eur, čo je takmer 348 eur mesačne. Vyplýva to z aktuálnej analýzy finančnej spoločnosti Partners a Finančného kompasu.
Vysoké zdražovanie pociťujú domácnosti najmä pri drahších potravinách, energiách, v službách alebo doprave. No okrem toho zanecháva rekordná inflácia dlhodobejšie škody na osobných financiách. „Značné straty pocítia domácnosti aj pri životných úsporách, ktoré držia na bežných a sporiacich účtoch, či termínovaných vkladoch. Zdražovanie sa ich dotkne z dlhodobého hľadiska aj pri hypotekárnych úveroch,“ upozornil odborník na investovanie z Partners Maroš Ovčarik.
Dlhodobým problémom je vysoká suma 43,5 miliardy eur, ktorú si Slováci držia v bankách na bežných vkladových produktoch. „Počítame, že domácnosť zložená z dvoch dospelých ľudí s priemerným príjmom 922 eur v čistom, môže držať v rezerve a na životných úsporách v bankách na bežných a sporiacich účtoch približne 11.064 eur. Miera úrokov na vkladových produktoch však ani zďaleka nekopíruje rastúcu infláciu. Ak počítame s aktuálnou mierou inflácie na úrovni 12,6 %, hodnota úspor po jednom roku tejto domácnosti bude až o 1394 eur nižšia,“ upozornil Ovčarik. Odporúča preto presunúť časť úspor do investičných produktov.
Ďalšou oblasťou, ktorá sa podpíše na rozpočtoch domácností, sú podľa analýzy narastajúce poplatky pri úveroch, hypotékach, bankových produktoch, ale aj pri cene nehnuteľností. Podľa analytika Mateja Dobiša z Finančného kompasu cena nehnuteľností oproti minulému roku narástla o 23,3 %.
Plnú silu rekordnej inflácie podľa analýzy pocítili domácnosti najmä pri bežnej spotrebe, pretože rástli ceny vo všetkých sledovaných oblastiach spotrebného koša. Ceny potravín boli medziročne drahšie o 16 %, náklady na bývanie, ktoré spravidla tvoria najvyšší podiel vo výdavkoch domácností, o 15,6 %, za pohonné hmoty si domácnosti priplácali medziročne o 36,8 % viac.
„Domácnosti musia počítať s približne 100-eurovým navýšením výdavkov pri spotrebe,“ vyčíslil odborník na osobné financie Peter Gurecka. Zároveň upozornil na rast tzv. pocitovej inflácie, ktorá sa prejavuje najvýraznejšie pri položkách, ktoré nakupujeme opakovane a často.
Spotrebný kôš vybraných skupín domácností, ako sú napríklad dôchodcovia, je podľa odborníka ešte viac vystavený následkom inflácie. Kľúčové položky, ako nárast cien potravín a nákladov na bývanie, môžu spôsobiť skutočný spotrebný šok a teda výrazný nárast bežných životných nákladov. „Potraviny a náklady na bývanie pri tejto skupine obyvateľstva tvoria takmer 60 % spotrebných výdavkov, pri ľuďoch s nižším ako priemerným dôchodkom je to dokonca ešte viac,“ uzatvoril Gurecka.
