16.6.2024 (SITA.sk) – Národný branding je o verejných politikách, kultúre, medzinárodných vzťahoch, psychológii a mnohom ďalšom. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol profesor Simon Anholt, ktorý je autorom pojmu národný branding.
Ako uviedol, na Slovensko spolu s vedcom a senior partnerom Anholt & Co. Dr. Robertom Goversom prišli poskytnúť expertný výklad o konkurenčnej identite a o tom, čo znamená obraz krajiny. Slovensko sa dnes totiž intenzívne zaoberá tým, aký je jeho obraz v zahraničí.
Ide o komplexnú tému
Ako Anholt priblížil, národný branding je veľmi komplexná téma. „Myslím si, že najjednoduchšie vysvetlenie je to pôvodné z 90. rokov, keď som prvýkrát použil túto frázu. A to, že krajiny majú obrazy v modernom, globalizovanom a prepojenom svete. Tieto obrazy sú neuveriteľne dôležité, pretože ovplyvňujú správanie ľudí v iných krajinách,“ priblížil Anholt s tým, že v súčasnosti si uvedomuje, že tento pojem znie príliš jednoducho.
>>> Celý rozhovor so Simonom Anholtom a Robertom Goversom
„Znie to ako marketingová záležitosť. Ak miniete dostatok peňazí na logo, slogany, reklamné kampane, ľudia majú dojem, že je to veľmi jednoduché a veľmi drahé. V skutočnosti sme sa posledných 20 rokov snažili ľuďom vysvetliť, že je to naopak,“ uviedol Anholt a spresnil, že je to v skutočnosti veľmi lacné, ale veľmi ťažké, pretože to nezahŕňa komunikáciu.
Výzva pre Slovensko
„Nie je to propaganda. Nemôžete povedať svetu, že Slovensko je iné, ako si myslia, pretože vás ani nebudú počúvať. Musíte dokázať, že Slovensko je relevantné pre ľudí v ich bežnom živote. A to je výzva,“ zdôraznil.
Slovensko, rovnako ako každá iná krajina, je enormne závislé na externých zdrojoch príjmov, rešpekte či pozornosti. „Krajiny, ktoré majú silný a pozitívny imidž, zistili, že všetko je relatívne lacné a jednoduché,“ skonštatoval Anholt.
Vysvetlil, že napríklad Švajčiarsko má fantastický imidž, každý tam chce investovať, žiť, pracovať, študovať či kupovať švajčiarske výrobky. „Na druhej strane, ak máte negatívny a slabý obraz, ak nikto nevie, kto ste, tak všetko je ťažké a drahé,“ dodal Anholt.
Dôležitý je zmysel a účel brandu
Govers upozornil, že s národným brandingom to nefunguje ako so značkou v komerčnej sfére. Nedajú sa aplikovať rovnaké metódy, ako napríklad logá, slogany či reklamné kampane.
„To je dôvod, prečo sme strávili hodiny a hodiny vysvetľovaním, aké nástroje používame, keď riešime branding, ktoré z týchto nástrojov fungujú a ktoré nie,“ uviedol Govers, podľa ktorého by sa pozornosť mala zamerať na zmysel a účel brandu.
Správne je pýtať sa: Kto sme ako krajina? Kto sme ako národ? Kto sme ako ľudia? Aká je naša mentalita? Odkiaľ sme prišli? Čo a kto sme dnes? Kam chceme smerovať? Kde sa vidíme? Ide teda podľa Goversa o to, aký obraz chceme, aby naša krajina mala vo svete.
Slovensko nie je v supermarkete
Dôležité je podľa neho následné uistenie sa, že naše správanie zodpovedá tomuto pozicioningu.
„A to je veľmi odlišné od komerčného brandingu. Pretože v komerčnom brandingu majú korporácie kontrolu nad tým, čo nazývajú kontaktnými bodmi značky. Majú kontrolu nad balením, nad tým, ako sa prezentujú v supermarkete. Ale krajina ako Slovensko nie je v supermarkete,“ zdôraznil Govers s tým, že krajina nemá kontrolu nad kontaktnými bodmi.
Ako dodal, o krajinách sa hovorí neustále v správach, v médiách či na sociálnych sieťach, a to oveľa viac ako o komerčných značkách. Metódy sú preto diametrálne odlišné.
Rozhovory zo štúdia SITA si môžete vypočuť aj na —> Spotify
Viac k témam: národný branding
Zdroj: SITA.sk – Anholt: Národný branding je o verejných politikách, kultúre, medzinárodných vzťahoch aj o psychológii (video) © SITA Všetky práva vyhradené.
