Slovenská legislatíva týkajúca sa Benešových dekrétov sa dostáva do novej fázy medzinárodného preskúmania. Po nedávnych úpravách trestného práva, ktoré majú posilniť ochranu historických povojnových dekrétov, sa otázkou začínajú zaoberať inštitúcie Európskej únie vrátane Európsky parlament a Európska komisia. Podľa dostupných informácií by sa slovenské zákony mohli čoskoro dostať na program rokovania Výboru pre vnútorné veci EP a následne aj na plenárne zasadnutie.
Iniciatíva vzišla z frakcie Európska ľudová strana (EPP), v ktorej pôsobia aj europoslanci maďarskej mimoparlamentnej opozičnej strany TISZA. Podľa spravodajského portálu kontroll.hu ide o reakciu na obavy, že slovenská legislatíva môže byť v rozpore s právom EÚ, najmä pokiaľ ide o princíp zákazu diskriminácie na základe etnického pôvodu.
Argumenty kritikov a historický kontext
Holandský europoslanec Jeroen Lenaers z EPP uviedol, že Benešove dekréty nie sú len historickým reliktom, ale majú podľa jeho slov stále reálne právne dôsledky. Poukázal na prípady, v ktorých sa majú dekréty na Slovensku využívať pri konfiškáciách pôdy od občanov maďarskej národnosti, čo podľa neho predstavuje porušenie zásad právneho štátu a rovnosti pred zákonom.
Predseda strany TISZA Péter Magyar na sociálnych sieťach uviedol, že na podnet jeho strany sa podarilo otvoriť tému na úrovni EP. Tvrdí, že ide o legislatívu, ktorá diskriminuje občanov EÚ na základe etnickej príslušnosti, čo je nezlučiteľné so základnými zmluvami Únie. Podľa neho nie je vylúčené, že sa otázka Benešových dekrétov dostane aj na plenárne rokovanie Európskeho parlamentu.
Reakcia Európskej komisie a výzva z Budapešti
Popri aktivitách europoslancov sa témou začala zaoberať aj Európska komisia. Jej hovorca Markus Lammert potvrdil, že Komisia obdržala list hlavnej poradkyne maďarského premiéra Katalin Szili, ktorý sa týka Benešových dekrétov a ich súladu s právom EÚ. Obsah listu je v súčasnosti predmetom preverovania.
Sziliová, ktorá sa dlhodobo venuje otázkam autonómie maďarských komunít v Karpatskom oblúku, adresovala otvorený list predsedníčke EK Ursula von der Leyen. Vyzvala Brusel, aby zasiahol proti nedávnej legislatívnej zmene na Slovensku, ktorú považuje za porušenie práv občanov Európskej únie.
Postoj Bratislavy a širšie dôsledky
Slovenská vláda reagovala zdržanlivo. Vo vyjadrení uviedla, že nevidí dôvod na zmenu trestného zákona, no zároveň deklarovala rešpekt voči právu Európskej komisie skúmať podnety členských štátov. Bratislava dlhodobo zdôrazňuje, že Benešove dekréty sú súčasťou povojnového usporiadania a nepredstavujú nástroj aktuálnej diskriminácie.
Analytické zhrnutie
Opätovné otvorenie otázky Benešových dekrétov na pôde EÚ poukazuje na pretrvávajúce napätie medzi historickou pamäťou a súčasnými právnymi štandardmi. Ak sa legislatíva dostane až na plenárne zasadnutie EP, môže sa stať precedensom pre širšiu debatu o tom, do akej miery môže Únia vstupovať do hodnotenia povojnových právnych aktov členských štátov.