Bratislava hospodárila najhoršie zo všetkých krajských miest, opäť skončila na dne rebríčka
24.9.2025 (SITA.sk) –
Bratislava v roku 2024 hospodárila najhoršie zo všetkých krajských miest. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau a ich i-Ratingu. Z celkovo posudzovaných 2 846 obcí a miest získalo najlepšie ohodnotenie (stupeň A) 223 samospráv. Bratislave sa nepodarilo zbaviť negatívneho prvenstva. Rebríček najhoršie hospodáriacich krajských miest viedla aj v roku 2023, dokonca so stupňom C mínus.
Malé obce na dvoch póloch rebríčka
Zo všetkých miest a obcí sa na čele rebríčka roku 2024 ocitla obec Nolčovo z okresu Martin, len s 254 obyvateľmi. Na opačnom konci so stupňom C mínus sa ocitli Radnovce z okresu Rimavská Sobota, Olováry z okresu Veľký Krtíš, či Orovnica z okresu Žarnovica. V priebehu roku 2024 nebol zavedený ozdravný režim v žiadnej obci, avšak od 1. decembra 2023 hospodári v ozdravnom režime obec Gortva z okresu Rimavská Sobota.
Nútená správa (najnižší stupeň D) nebola v roku 2024 zavedená v žiadnej obci, ale Bratislava – Devín hospodári od 23. septembra 2023 v režime konsolidácie a v nútenej správe pokračovala obec Švedlár z okresu Gelnica. „Obce s dosiahnutým stupňom C a C mínus obvykle prestávajú byť úverovateľné, respektíve sú im poskytované bankové úvery s vyššími úrokmi ako obciam a mestám v ratingových stupňoch A až C plus, ktorých bolo 2 426, čo predstavuje vyše 85 percent,“ vysvetlila spoločnosť.
Samosprávy s vysokým rizikom
Stupeň C mínus, ktorým sa označujú veľmi podpriemerné samosprávy s vysokou mierou zadlženia, finančnej nestability a vysokým rizikom splácať svoje záväzky, dosiahlo celkovo 196 samospráv (6,9 percenta). „Z krajských miest sa v kategórii C ocitla Bratislava, ktorá mala takmer 49-percentný celkový dlh v pomere ku skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku a 1,6-percentné záväzky po lehote splatnosti ku skutočným bežným príjmom predchádzajúceho roku,“ konštatuje spoločnosť.
Najlepšie hospodáriacim krajským mestom sa v roku 2024 ako aj v roku 2023 stal Trenčín so stupňom B mínus. Jeho celková zadlženosť bola 14,3 percenta a nevykazoval žiadne záväzky po lehote splatnosti. Zvyšných šesť krajov vrátane Košíc dosiahlo stupeň C plus.
Prečo majú veľké mestá horšie výsledky
„Veľké mestá už zo svojej povahy dosahujú nižšie ratingy, lebo ich príjmy nepostačujú na financovanie vlastných a prenesených kompetencií bez dostatočného krytia zo strany štátu,“ vysvetlila hlavná analytička CRIF Jana Marková. Aby veľké mestá zabezpečili bežné fungovanie a investície, čerpajú rôzne bankové úvery a výpomoci, preto je ich zadlženosť obvykle vyššia ako v obciach a menších mestách. To sa negatívne prejaví aj v iných ukazovateľoch, ktoré vstupujú do výpočtu ratingových stupňov.
„K zlepšeniu hospodárenia krajských aj iných miest by prispeli úspory na platoch zamestnancov prepustených pre nadbytočnosť, dôsledné vymáhanie pohľadávok, napríklad dane z nehnuteľnosti, ďalších miestnych daní a poplatkov,“ dodáva analytička s tým, že vzhľadom na zníženie príjmov zo strany štátu musia samosprávy prijímať aj nepopulárne opatrenia. Napríklad Bratislava zvýšila v roku 2024 dve z miestnych daní – daň z ubytovania a z nehnuteľností.
Údaje a závery z analýzy hospodárenia samospráv vychádzajú z verejne dostupných informácií poskytnutých samosprávami na webovej stránke www.rozpocet.sk, ktorej prevádzkovateľom je Ministerstvo financií SR a na webových stránkach samospráv.
Viac k témam: Hospodárenie, konsolidácia, Rating
Zdroj: SITA.sk – Bratislava hospodárila najhoršie zo všetkých krajských miest, opäť skončila na dne rebríčka © SITA Všetky práva vyhradené.
