Eduard Chmelár opäť otvoril jednu z najvýbušnejších tém slovenskej verejnej diskusie. Politický analytik a bývalý poradca premiéra Roberta Fica tvrdí, že obraz Ukrajiny ako krajiny, ktorá svojou vojnou automaticky „bojuje za celú Európu“, nezodpovedá podľa neho realite. Poukazuje na problémy s mobilizáciou, obmedzenia počas vojnového stavu aj nedávny 15-ročný rozsudok nad mladým socialistickým aktivistom Bogdanom Syrotiukom. Viaceré Chmelárove závery sú však jeho politickým hodnotením a pri niektorých tvrdeniach je potrebný širší kontext.
Eduard Chmelár patrí dlhodobo medzi najhlasnejších slovenských kritikov spôsobu, akým západné krajiny pristupujú k vojne na Ukrajine.
Presadzuje rokovania a mierové riešenie a odmieta predstavu, že pokračovanie vojenskej podpory Kyjeva je jedinou možnou cestou.
Jeho ostrá kritika sa pritom netýka iba Ruska, Ukrajiny či západných vlád. Často smeruje aj proti médiám a komentátorom, ktorých obviňuje z vytvárania jednostranného obrazu konfliktu.
Aktualizované.sk už informovalo aj o jeho odchode z pozície poradcu premiéra Roberta Fica, pri ktorom Chmelár opäť zdôrazňoval svoju orientáciu na mierovú politiku.
Chmelár odmieta vetu, že „Ukrajina bojuje za nás“
Tentoraz Chmelár reagoval predovšetkým na často používané tvrdenie európskych politikov, že Ukrajina svojím odporom proti Rusku bráni zároveň bezpečnosť celej Európy.
Takéto vyjadrenia označil za propagandistické frázy.
Podľa neho realitu vojny nemožno zjednodušiť na predstavu, že ukrajinskí vojaci vedome odchádzajú na front s cieľom chrániť ostatných Európanov.
V závere svojho statusu použil mimoriadne ostré slová:
„Všetky tie prázdne reči o tom, že stojíme za Ukrajinou, všetky tie propagandistické tliachaniny, že Ukrajina bojuje za nás, sú neobyčajne trápne a bezočivé.“
Ide o Chmelárov politický názor.
Argument z druhej strany znie, že ruské vojenské napadnutie susedného štátu predstavuje bezpečnostné riziko pre širší európsky priestor a obrana Ukrajiny preto nepriamo ovplyvňuje aj bezpečnosť ostatných krajín.
Mobilizácia je na Ukrajine čoraz citlivejšou otázkou
Jedným z Chmelárových hlavných argumentov je mobilizácia.
Tvrdí, že ak by medzi Ukrajincami existovala všeobecná ochota bojovať, nebolo by podľa neho potrebné presadzovať povolávanie mužov do armády prostredníctvom mobilizačných mechanizmov.
Ukrajina má od začiatku rozsiahlej ruskej invázie zavedený vojnový stav a mobilizáciu.
Aktualizované.sk už informovalo aj o tom, že Ukrajina znížila vekovú hranicu pre povolanie mužov do armády a Zelenskyj s podpisom príslušného zákona dlhšie váhal.
S mobilizáciou sú spojené aj opakované kontroverzie.
Na sociálnych sieťach sa objavujú videá konfliktov medzi občanmi a pracovníkmi územných náborových centier, pričom ukrajinské úrady v niektorých prípadoch vyšetrovali podozrenia zo zneužitia právomocí.
Nie je však korektné z jednotlivých incidentov automaticky vyvodzovať, že všetci mobilizovaní vojaci sú „odchytávaní na uliciach“ a násilne posielaní na front.
Státisíce ukrajinských mužov žijú mimo krajiny
Chmelár upozorňuje aj na veľké množstvo ukrajinských mužov žijúcich v zahraničí.
Od februára 2022 odišli z Ukrajiny milióny ľudí a medzi nimi sú aj muži vo vojenskom veku.
Ich situácia je však rozdielna.
Niektorí opustili Ukrajinu ešte pred zavedením vojnových obmedzení, ďalší majú zákonné výnimky a časť mužov krajinu opustila nelegálne.
Samotná prítomnosť človeka v zahraničí preto automaticky neznamená vyhýbanie sa vojenskej službe.
EÚ mení pravidlá pre nových prichádzajúcich mužov
Chmelár kritizuje aj najnovší európsky prístup k utečencom z Ukrajiny.
Tu je však potrebné jeho tvrdenie spresniť.
Európska únia sa rozhodla predĺžiť systém dočasnej ochrany ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine až do 4. marca 2028.
Súčasne sa však sprísňujú podmienky pre časť nových príchodov mužov, ktorí podliehajú vojenskej povinnosti na Ukrajine.
Nejde teda o rozhodnutie, ktorým by EÚ odobrala ochranu všetkým ukrajinským mužom vo vojenskom veku, ktorí už v členských štátoch žijú.
Práve tento rozdiel je pri hodnotení opatrenia dôležitý.
Chmelár vytiahol prípad 27-ročného Bogdana Syrotiuka
Najvážnejšou časťou jeho statusu je prípad Bogdana Syrotiuka.
Ide o 27-ročného ukrajinského socialistického aktivistu, ktorého súd v Mykolajivskej oblasti 10. augusta 2026 odsúdil na 15 rokov väzenia za vlastizradu počas vojnového stavu.
Súčasťou trestu je aj konfiškácia majetku.
Syrotiuk bol spojený s organizáciou Young Guard of Bolshevik-Leninists a publikoval články na stránke World Socialist Web Site.
Bol odsúdený iba za svoje články?
Tu sa výrazne rozchádzajú dve interpretácie prípadu.
Chmelár a Syrotiukovi podporovatelia tvrdia, že mladého aktivistu štát fakticky potrestal za jeho protivojnové socialistické názory a publikované texty.
World Socialist Web Site označuje proces za politické prenasledovanie a tvrdí, že proti Syrotiukovi nebol predložený dôkaz o špionáži, sabotáži či spolupráci s ruskými ozbrojenými silami.
Ukrajinský súd však prípad interpretoval inak.
Syrotiuka uznal vinným z vlastizrady podľa ukrajinského trestného práva a uviedol, že pôsobil v zakázanej komunistickej organizácii a pripravoval obsah pre zahraničnú platformu, ktorú ukrajinské orgány považujú za propagandistickú a šíriacu proruské naratívy.
Preto nie je presné prezentovať ako nesporný fakt, že dostal 15 rokov väzenia jednoducho za napísanie niekoľkých článkov.
Je však legitímne diskutovať o tom, či dôkazy a skutky, za ktoré bol odsúdený, odôvodňujú takýto mimoriadne vysoký trest.
Chmelár hovorí o slobode prejavu
Práve tu Chmelár otvára širšiu otázku.
Tvrdí, že kritizovanie vlády, interpretácia historických udalostí či spochybňovanie národných hrdinov patria v demokratickej spoločnosti do priestoru chráneného slobodou prejavu.
Podľa neho by preto Európa mala byť voči Ukrajine oveľa kritickejšia.
Je pravda, že vojnový stav priniesol na Ukrajinu výrazné obmedzenia časti politických a mediálnych práv.
To však zároveň neznamená, že každý človek odsúdený podľa ukrajinských bezpečnostných zákonov je automaticky politickým väzňom.
Práve prípad Syrotiuka bude pravdepodobne predmetom ďalších sporov medzi ukrajinskými orgánmi a organizáciami, ktoré jeho proces kritizujú.
Je Ukrajina demokraciou?
Chmelár následne tvrdí, že Ukrajina už nie je demokratickou krajinou.
Aj toto tvrdenie potrebuje vysvetlenie.
Medzinárodné indexy skutočne hodnotia kvalitu ukrajinskej demokracie dlhodobo problematicky.
Freedom House napríklad Ukrajinu zaraďuje medzi prechodné alebo hybridné režimy.
Index demokracie Economist Intelligence Unit tiež neklasifikuje Ukrajinu medzi plné demokracie.
To však nie je to isté ako tvrdiť, že Ukrajina je diktatúrou.
Krajina funguje už viac ako štyri roky pod podmienkami rozsiahlej vojny, vojnového stavu a čiastočnej okupácie územia, čo výrazne ovplyvňuje voľby, politickú súťaž, médiá aj občianske práva.
Voľby sa počas vojnového stavu nekonajú
Jednou z najčastejších tém kritikov Zelenského je skutočnosť, že sa na Ukrajine nekonali prezidentské voľby po uplynutí pôvodného päťročného mandátu.
Ukrajinské právo však počas vojnového stavu neumožňuje uskutočnenie štandardných volieb.
Diskusia preto nie je iba o politickej vôli Zelenského zostať vo funkcii.
Existuje aj praktický problém, ako by bolo možné počas vojny zabezpečiť hlasovanie miliónov občanov v zahraničí, vojakov na fronte a ľudí na okupovaných územiach.
To však nevylučuje legitímnu diskusiu o tom, ako dlho môže súčasný stav pokračovať.
Chmelár kritizuje aj kult historických nacionalistov
Ďalším jeho argumentom je postoj súčasnej Ukrajiny k osobnostiam a organizáciám ukrajinského nacionalistického hnutia z obdobia druhej svetovej vojny.
Táto otázka je reálne kontroverzná najmä vo vzťahoch s Poľskom.
Na jednej strane sú niektoré historické postavy na Ukrajine vnímané ako bojovníci za nezávislosť od Sovietskeho zväzu.
Na druhej strane sú organizácie ako OUN a UPA spojené aj s masovým vraždením poľských civilistov, čo vyvoláva ostré konflikty s Varšavou.
Debata o historickej pamäti preto nie je iba témou proruských kritikov Ukrajiny, ale aj predmetom vážneho sporu medzi samotnými spojencami Kyjeva.
Je Zelenskyj „presluhujúca junta“?
Chmelár používa aj označenie „Zelenského presluhujúca junta“.
To je jednoznačne hodnotiaca a politicky expresívna formulácia.
Zelenskyj sa dostal k moci v demokratických prezidentských voľbách v roku 2019 a po ruskej invázii zostal vo funkcii počas vojnového stavu.
Je preto možné kritizovať rozsah moci jeho administratívy, odklad volieb či obmedzenia politických práv.
Označenie „junta“ však nezodpovedá spôsobu, akým sa Zelenskyj pôvodne dostal k moci, a je Chmelárovým politickým hodnotením.
Kritika Ukrajiny nie je automaticky obhajobou Ruska
Celá diskusia má ešte jeden rozmer.
Kritizovať problémy ukrajinskej mobilizácie, korupciu, obmedzenia slobody prejavu alebo historickú politiku Kyjeva nie je automaticky obhajobou ruskej invázie.
Rovnako však upozorňovanie na ruskú agresiu neznamená, že treba ignorovať vnútorné problémy Ukrajiny.
Rusko vo februári 2022 začalo rozsiahlu vojenskú inváziu proti Ukrajine a naďalej okupuje časť jej medzinárodne uznaného územia.
Táto skutočnosť zostáva základným kontextom celej vojny bez ohľadu na hodnotenie Zelenského vlády.
Chmelár bojuje aj s kritikmi na Slovensku
Veľká časť jeho statusu smerovala proti domácim kritikom.
Tvrdí, že po televíznych debatách rastie množstvo útokov voči jeho osobe a že časť komentátorov ho označuje za konšpirátora preto, že nezastáva dominantné názory na vojnu.
Chmelár argumentuje, že dlhodobé nálepkovanie odlišných názorov podľa neho spôsobilo, že verejnosť prestáva rozlišovať medzi skutočnými dezinformáciami a legitímnym politickým názorom.
Sám sa prezentuje ako človek, ktorý systematicky spochybňuje formálne autority a odmieta preberať hotové politické interpretácie.
Čo to znamená v praxi
Chmelárov status spája niekoľko reálnych problémov s veľmi ostrými politickými závermi.
Reálnou témou je mobilizácia na Ukrajine a kontroverzie okolo niektorých odvodových praktík.
Reálny je aj 15-ročný rozsudok nad Bogdanom Syrotiukom a otázky, ktoré jeho prípad vyvoláva v súvislosti so slobodou prejavu.
Rovnako existujú objektívne problémy s kvalitou demokracie, korupciou a fungovaním politických inštitúcií na Ukrajine.
Z týchto faktov však automaticky nevyplýva Chmelárov záver, že jediným cieľom Európy je udržať Zelenského pri moci alebo že Ukrajina je „junta“.
To sú jeho politické interpretácie.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Vieme, že 27-ročný Bogdan Syrotiuk dostal 10. augusta 2026 trest 15 rokov väzenia za vlastizradu.
Existuje spor o to, či išlo o legitímne stíhanie spolupráce s nepriateľskou propagandou alebo o neprimeraný zásah proti protivojnovému politickému prejavu.
Vieme tiež, že EÚ predĺžila dočasnú ochranu Ukrajincov do marca 2028 a zároveň sprísňuje pravidlá pre časť nových príchodov mužov podliehajúcich vojenskej povinnosti.
Medzinárodné indexy upozorňujú na vážne problémy s kvalitou ukrajinskej demokracie.
Zároveň však zostáva faktom, že Ukrajina čelí ruskej invázii a funguje vo vojnovom stave.
Chmelárovo tvrdenie, že výroky o tom, že „Ukrajina bojuje za nás“, sú „trápne a bezočivé“, preto nemožno označiť za faktické zistenie.
Je to jeho politické hodnotenie významu vojny pre bezpečnosť Európy.
Zdroj: No comment
