Peking/Tokio, 21. júla 2026
Čína ani v júni neobnovila vývoz viacerých strategických vzácnych zemín do Japonska, čím prehĺbila obchodný spor medzi oboma krajinami. Podľa colných údajov Peking naďalej blokuje dodávky kľúčových surovín, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu polovodičov, elektromobilov, veterných turbín či moderných zbraňových systémov. Krok prichádza v období rastúceho geopolitického napätia vo východnej Ázii a zvyšuje obavy o stabilitu globálnych dodávateľských reťazcov.
Vývoz zostáva zastavený
Podľa zverejnených údajov Čína v júni nevyviezla do Japonska žiadne zásielky niektorých strategických prvkov vrátane dysprózia, térbia, ytria a gália. Ide o materiály, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri výrobe výkonných magnetov, čipov, laserových systémov či špeciálnych zliatin odolných voči vysokým teplotám.
Obmedzenia nadväzujú na exportné kontroly zavedené Pekingom v predchádzajúcich mesiacoch. Čínske úrady ich označujú za opatrenia na ochranu národnej bezpečnosti, analytici ich však vnímajú aj ako nástroj zahraničnej politiky a ekonomického tlaku.
Spor súvisí s Taiwanom
Napätie medzi Čínou a Japonskom sa výrazne zvýšilo po vyjadreniach japonskej premiérky Sanae Takaichiovej k Taiwanu. Peking považuje Taiwan za neoddeliteľnú súčasť svojho územia a akékoľvek zahraničné vyjadrenia podporujúce ostrov vníma ako zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí opakovane vyzvalo Tokio, aby rešpektovalo princíp jednej Číny. Obmedzenie vývozu strategických surovín preto mnohí experti spájajú aj s pokračujúcim diplomatickým sporom medzi oboma krajinami.
Japonský priemysel čelí problémom
Japonsko patrí medzi svetových lídrov vo výrobe silných permanentných magnetov a pokročilých elektronických zariadení. Napriek dlhodobému úsiliu o diverzifikáciu dodávateľov však zostáva pri viacerých vzácnych zeminách výrazne závislé od Číny, ktorá kontroluje väčšinu svetovej produkcie aj spracovania týchto materiálov.
Nedostatok niektorých prvkov už začína komplikovať výrobu v automobilovom, elektrotechnickom aj obrannom priemysle. Firmy preto intenzívne hľadajú alternatívnych dodávateľov v Austrálii, Kanade či Spojených štátoch, no odborníci upozorňujú, že nahradiť čínske kapacity nebude jednoduché.
Čína si zachováva dominantné postavenie
Hoci vývoz vybraných surovín do Japonska zostáva zastavený, celkový export čínskych magnetov zo vzácnych zemín v júni výrazne vzrástol. To naznačuje, že Peking naďalej zásobuje mnohé ďalšie svetové trhy, pričom obmedzenia sa týkajú predovšetkým konkrétnych krajín alebo citlivých produktov.
Podľa analytikov tým Čína demonštruje svoju schopnosť selektívne využívať dominantné postavenie v dodávkach kritických nerastov ako súčasť širšej obchodnej a geopolitickej stratégie.
Kritické suroviny sú čoraz dôležitejšie
Vzácne zeminy patria medzi strategické suroviny 21. storočia. Využívajú sa pri výrobe elektromobilov, smartfónov, polovodičov, veterných elektrární, radarov, rakiet aj ďalších moderných technológií.
Spojené štáty, Európska únia aj ďalšie priemyselné krajiny sa preto v posledných rokoch snažia znižovať závislosť od čínskych dodávok investíciami do nových baní, recyklácie a domácich spracovateľských kapacít. Proces budovania alternatívnych dodávateľských reťazcov však môže trvať ešte niekoľko rokov.
Obchodné napätie pretrváva
Najnovší vývoj potvrdzuje, že obchodné vzťahy medzi Čínou a jej partnermi zostávajú úzko prepojené s geopolitikou. Odborníci upozorňujú, že ak budú exportné obmedzenia pokračovať alebo sa rozšíria aj na ďalšie krajiny, môže to viesť k ďalšiemu rastu cien strategických surovín a zvýšiť neistotu na svetových trhoch.
Zároveň sa očakáva, že otázka kritických nerastov bude jednou z hlavných tém pripravovaných medzinárodných rokovaní o obchode a bezpečnosti v ázijsko-tichomorskom regióne.
Zdroj: Reuters.
