Robert Fico opäť mení slovník, ktorým opisuje svojich politických súperov. KDH najnovšie označil za „ultrakonzervatívnu“ stranu a SaS za „ultraliberálnu“. Jeho výrok prišiel v reakcii na kritiku Slovenskej informačnej služby a cez osobu poslanca Alojza Hlinu. Premiér tým zároveň otvoril širšiu otázku: kam dnes vlastne patrí Smer a komu sa snaží prihovárať v hodnotových témach?
Ficova poznámka prišla v súvislosti s článkom francúzskeho týždenníka L’Express, ktorý kriticky hodnotil fungovanie Slovenskej informačnej služby.
Premiér následne zaútočil na spôsob, akým sa téma dostala do verejnej debaty, a pozornosť obrátil na Alojza Hlinu.
Fico využil Hlinovu politickú minulosť
Fico pripomenul, že Hlina počas svojej politickej kariéry prešiel viacerými stranami.
Podľa premiéra išiel „od Matoviča do ultrakonzervatívneho KDH, kde bol dokonca predsedom, a potom do ultraliberálnej SaS“.
Práve tieto dve označenia sú politicky zaujímavé.
KDH sa totiž tradične samo definuje ako kresťanskodemokratické a konzervatívne hnutie, zatiaľ čo SaS sa profiluje ako liberálna, ekonomicky pravicová strana.
Fico ich však použitím predpony „ultra“ posúva rétoricky na okraj politického spektra.
Čo to znamená v praxi
Takéto označovanie nie je iba slovná prestrelka.
Politické strany sa často snažia súperov vykresliť ako príliš radikálnych, aby samy pôsobili ako prijateľnejší stred.
V prípade Smeru je situácia špecifická tým, že sa síce hlási k sociálnej demokracii, no v kultúrno-etických otázkach už roky používa výrazne konzervatívnejšiu rétoriku.
To mu umožňuje oslovovať aj časť voličov, ktorí by za bežných okolností mohli inklinovať ku KDH, SNS alebo ďalším konzervatívnym subjektom.
Smer sa od klasickej európskej sociálnej demokracie vzďaľuje už roky
Dôležitý moment nastal v roku 2021, keď Smer začal častejšie používať označenie „slovenská sociálna demokracia“.
Fico vtedy zdôrazňoval, že nechce kopírovať „bruselskú sociálnu demokraciu“.
Do popredia začal stavať národné, sociálne a kultúrne konzervatívne témy.
Tento posun však nezačal až v roku 2021.
Výraznejšie sa ukázal už počas migračnej krízy v roku 2015, keď Smer začal silnejšie pracovať s témami národnej identity, migrácie a bezpečnosti.
KDH a Smer majú komplikovaný vzťah už dve desaťročia
Vzťahy medzi Smerom a KDH sú dlhodobo zvláštne.
V roku 2006 sa vážne diskutovalo o možnosti spoločnej vlády.
Časť KDH však spoluprácu so Smerom odmietla a Fico napokon vytvoril kabinet s HZDS a SNS.
O štyri roky neskôr bolo KDH súčasťou vlády Ivety Radičovej.
Neskôr sa na niekoľko rokov dostalo mimo parlamentu a do Národnej rady sa vrátilo až po voľbách v roku 2023.
Prezidentské voľby vzťahy ešte viac vyostrili
Ďalší veľký zlom prišiel počas prezidentských volieb v roku 2024.
KDH podporilo Ivana Korčoka.
Fico to označil za zásadný problém a hnutiu vyčítal, že sa spojilo s Progresívnym Slovenskom, SaS a ďalšími opozičnými stranami.
Vtedy použil aj mimoriadne tvrdý výraz, že bude potrebné pozrieť sa na to, ako KDH politicky „vykostiť“.
Napätie medzi oboma stranami sa odvtedy pravidelne vracia.
Paradoxom je, že KDH a Smer dokázali spolupracovať
Napriek tvrdej rétorike medzi nimi existujú témy, pri ktorých sa dokážu zhodnúť.
Najvýraznejším príkladom bola ústavná novela týkajúca sa kultúrno-etických otázok.
KDH na jej znení výrazne participovalo a pri hlasovaní sa jeho poslanci spojili so Smerom.
To ukazuje, že ideologická vzdialenosť medzi oboma stranami nie je vo všetkých témach taká veľká, ako naznačuje každodenná politická rétorika.
Fico chce konzervatívneho voliča
Jedným z možných vysvetlení Ficovho slovníka je boj o konzervatívneho voliča.
Smer už dávno nie je stranou, ktorá by stavila iba na klasickú ekonomickú ľavicu.
Popri sociálnych témach zdôrazňuje:
- národnú suverenitu,
- odmietanie progresívnych kultúrnych tém,
- tradičné rodinné hodnoty,
- kritiku migrácie,
- odpor voči časti politík EÚ.
Takýmto spôsobom vstupuje priamo do priestoru, ktorý si tradične nárokuje KDH.
KDH tvrdí, že Fico mení nálepky podľa potreby
Podpredseda KDH Viliam Karas reagoval tým, že Smer podľa neho používa protichodné označenia podľa momentálnej potreby.
Raz KDH vykresľuje ako progresívne, inokedy ako ultrakonzervatívne.
Karas tvrdí, že premiér by si mal najskôr vyjasniť vlastné hodnotové postoje.
KDH zároveň poukazuje na hlasovania europoslancov Smeru pri témach, ktoré považuje za hodnotovo zásadné.
Spor už nie je len o konzervativizme
Karas zároveň zdôrazňuje, že konzervatívna politika sa podľa KDH nedá zúžiť iba na rodinu, potraty či otázky sexuality.
Za rovnako dôležité považuje spravodlivosť, ochranu ľudských práv, boj proti korupcii a ochranu verejného majetku.
Tým sa KDH snaží odlíšiť od Smeru.
Jeho argument je jednoduchý: nestačí hovoriť konzervatívnym jazykom, ak politická prax podľa nich nezodpovedá ďalším hodnotám kresťanskej demokracie.
SaS dostala nálepku „ultraliberálna“
Fico do rovnakého rámca vložil aj SaS.
Označenie „ultraliberálna“ však v prípade SaS používa menej často než pri širšej kritike liberalizmu.
Tentoraz ho použil najmä ako kontrast k Hlinovmu predchádzajúcemu pôsobeniu v KDH.
Hlina na to reagoval tvrdením, že premiér nehodnotil jeho konkrétne vyjadrenia o SIS, ale zaútočil na jeho osobu a politickú minulosť.
Hlina otočil útok späť na Fica
Alojz Hlina pripomenul, že aj Robert Fico prešiel viacerými politickými subjektmi.
Spomenul jeho pôsobenie v Komunistickej strane Slovenska, SDĽ a neskôr v Smere.
Podľa Hlinu bol Ficov vlastný politický prerod ešte výraznejší.
Ide však opäť o politickú polemiku, nie o objektívne hodnotenie jednej alebo druhej politickej kariéry.
Čo vieme a čo je už interpretácia
Potvrdené je:
- Fico označil KDH za „ultrakonzervatívne“ a SaS za „ultraliberálnu“ stranu,
- výrok použil pri kritike Alojza Hlinu a reakcii na debatu o SIS,
- Smer sa dlhodobo profiluje konzervatívnejšie v kultúrno-etických témach,
- KDH a Smer napriek konfliktom dokázali spolupracovať pri niektorých ústavných zmenách,
- KDH odmieta, že by jeho politická identita bola extrémna.
Interpretáciou zostáva:
- či Fico týmito nálepkami cielene bojuje o voličov KDH,
- či chce Smer posúvať do pozície „konzervatívneho stredu“,
- či sa bude rétorika voči KDH pred voľbami ešte viac vyostrovať.
Smer a KDH si konkurujú v rovnakom hodnotovom priestore
Práve tu môže byť jadro celého konfliktu.
Smer a KDH sa ekonomicky aj historicky výrazne líšia, no pri témach identity, rodiny, migrácie či kultúrnych otázok sa ich elektoráty čiastočne prekrývajú.
Pre Fica preto môže byť výhodné prezentovať KDH ako stranu, ktorá je buď príliš radikálna, alebo príliš závislá od progresívnej opozície.
KDH sa naopak snaží dokazovať, že konzervatívne hodnoty dokáže presadzovať bez politického spojenectva so Smerom.
Nálepky budú pred voľbami ešte dôležitejšie
Politický boj sa tak postupne presúva od klasického delenia ľavica verzus pravica k sporom o to, kto je „skutočný konzervatívec“, kto je liberál a kto už patrí k politickému extrému.
Ficovo označenie KDH za ultrakonzervatívne a SaS za ultraliberálnu stranu preto nie je iba slovnou provokáciou. Zapadá do dlhodobej stratégie Smeru, ktorý sa snaží spojiť sociálnu politiku s národným a kultúrnym konzervativizmom. KDH aj SaS odmietajú, že by ich takéto nálepky vystihovali.
