Historické sucho mení energetickú mapu strednej a východnej Európy. Maďarská jadrová elektráreň Paks, ktorá bežne pokrýva približne polovicu výroby elektriny v krajine, musela pre extrémne nízku hladinu Dunaja znížiť výkon na zlomok svojej kapacity. Rumunsko dopadlo ešte horšie – oba jeho jadrové bloky v Cernavodă sú momentálne odstavené. Budapešť preto pripravuje mimoriadny zásah priamo do koryta Dunaja a podobnú dlhodobú úpravu rieky plánuje aj Bukurešť.
To, čo bolo ešte pred niekoľkými rokmi považované za výnimočný problém počas mimoriadne horúceho leta, sa začína meniť na vážnu otázku energetickej bezpečnosti.
Jadrové elektrárne síce dokážu vyrábať obrovské množstvo elektriny nezávisle od vetra či slnečného svitu, ich prevádzka však potrebuje spoľahlivý systém chladenia.
A práve tam dnes Maďarsko aj Rumunsko narážajú na rovnaký problém – Dunaj má rekordne málo vody.
Paks padol až na približne desať percent výkonu
Maďarská jadrová elektráreň Paks má inštalovaný výkon približne dva gigawatty a patrí medzi najdôležitejšie energetické zdroje krajiny.
Začiatkom augusta však jej výkon klesol až na približne 10 percent bežnej kapacity.
Elektráreň sa tak prvýkrát počas svojej približne 44-ročnej histórie dostala veľmi blízko k úplnému odstavení.
Na Aktualizovane.sk sme už podrobne informovali, že jadrová elektráreň Paks zostala takmer bez výroby a z približne 2 000 MW jej zostával výkon len okolo 240 MW.
Situácia sa neskôr mierne zlepšila a elektráreň momentálne pracuje približne na štvrtine svojej kapacity.
Maďarsko chce fyzicky zdvihnúť hladinu Dunaja
Vláda Pétera Magyara teraz pripravuje mimoriadne vodohospodárske opatrenia.
Najvýraznejším má byť vybudovanie podvodného prahu v koryte Dunaja.
V praxi pôjde o konštrukciu pod hladinou rieky, ktorá má spomaliť odtok vody a zvýšiť jej úroveň pri systéme čerpadiel zásobujúcich elektráreň.
Nejde teda o klasickú veľkú priehradu viditeľnú nad hladinou, ale o zásah priamo do riečneho dna.
Do Dunaja môžu potopiť aj dve obrovské lode
Ešte nezvyčajnejšie riešenie môže prísť už v najbližších dňoch.
Maďarské úrady pripravujú dve približne 80 metrov dlhé riečne nákladné lode, ktoré by mohli kontrolovane potopiť v Dunaji.
Ich úlohou by bolo upraviť prúdenie rieky a zvýšiť hladinu vody pri chladiacich čerpadlách elektrárne približne o ďalšie desiatky centimetrov.
Definitívne rozhodnutie má závisieť od aktuálneho vývoja hladiny Dunaja.
Pred pár dňami Maďarsko čakalo na vodu zo Slovenska a Rakúska
Kríza okolo Paksu sa vyvíja už niekoľko týždňov.
Aktualizovane.sk informovalo aj o situácii, keď Maďarsko žiadalo viac vody z Dunaja, no Slovensko mimoriadne zvýšenie prietoku odmietlo.
V jednom momente sa hladina rieky pri kritickom mieste nachádzala iba niekoľko centimetrov nad hranicou, pri ktorej by už bezpečná prevádzka elektrárne nebola možná.
Budapešť dokonca sledovala, či dážď v Rakúsku zvýši prietok Dunaja natoľko, aby Paks nemusel byť úplne odstavený.
Teraz vláda prechádza od čakania na počasie k fyzickým zásahom do rieky.
Rumunsko už prišlo o oba jadrové bloky
Ešte vážnejšia je situácia v Rumunsku.
Jadrová elektráreň Cernavodă má dva bloky s výkonom približne 706 MW každý.
Spoločne za normálnych okolností zabezpečujú približne pätinu rumunskej výroby elektrickej energie.
Prvý blok musel byť odstavený už koncom júla.
Vo štvrtok 13. augusta začalo Rumunsko odstavovať aj druhý – posledný funkčný blok.
Aktualizovane.sk na tento vývoj upozorňovalo už pred niekoľkými dňami v článku Rumunsko musí odstaviť jadrovú elektráreň, Dunaj klesol na kritickú úroveň.
Rumuni skúšali mimoriadne riešenia
Bukurešť sa úplnému odstaveniu elektrárne snažila vyhnúť.
Vodohospodári bagrovali rieku, upravovali jej prúdenie a dokonca vykonali kontrolovaný odstrel skalných prekážok, aby dostali viac vody do ramena zásobujúceho jadrovú elektráreň.
Použité boli aj lode a ďalšie dočasné bariéry na presmerovanie vody.
Ani tieto zásahy však nakoniec nestačili.
Hladina Dunaja ďalej klesala a prevádzkovateľ elektrárne pristúpil ku kontrolovanému odstaveniu posledného reaktora.
Čo to znamená v praxi
Pre Rumunsko nejde iba o technický problém jednej elektrárne.
Ak Cernavodă za normálnych okolností zabezpečuje približne 20 percent elektriny krajiny, odstavenie oboch blokov vytvára výraznú dieru v energetickom systéme.
Štát musí chýbajúcu výrobu nahrádzať inými zdrojmi alebo dovozom.
Podobný problém rieši Maďarsko, pretože Paks má pre jeho elektrizačnú sústavu ešte väčší význam.
Keď výroba takto veľkého stabilného zdroja náhle klesne, štát potrebuje náhradu prakticky okamžite.
Rumunsko chce prestavať časť Dunaja natrvalo
Rumunská vláda si uvedomuje, že jednorazové núdzové opatrenia problém nevyriešia.
Už v roku 2024 schválila projekt za približne 1,02 miliardy lei, teda takmer 200 miliónov eur, ktorý má zmeniť prúdenie vody medzi ramenami Starý Dunaj a Bala.
Cieľom je zvýšiť dno hlbšieho ramena Bala a dostať väčšie množstvo vody smerom k oblasti, z ktorej čerpá elektráreň Cernavodă.
Projekt však nabral meškanie.
Rumunsko chce pritom postaviť ďalšie dva reaktory
Situácia je o to zaujímavejšia, že Rumunsko neplánuje jadrovú energetiku utlmiť.
Práve naopak.
Cernavodă má byť v budúcnosti rozšírená o tretí a štvrtý blok.
To znamená, že otázka dostupnosti vody bude ešte dôležitejšia než dnes.
Prevádzkovateľ tvrdí, že plánované vodohospodárske úpravy na Dunaji by mali zabezpečiť dostatok vody aj pre štyri bloky pracujúce na plný výkon.
Maďarsko musí prehodnotiť aj Paks 2
Podobnú dilemu rieši Budapešť.
Maďarsko plánuje rozšírenie elektrárne prostredníctvom projektu Paks 2, ktorý pripravuje s ruskou spoločnosťou Rosatom.
Pôvodná koncepcia počíta s využívaním vody z Dunaja.
To, čo sa deje počas leta 2026, však ukazuje, že klimatické a hydrologické podmienky, z ktorých vychádzali pôvodné plány, nemusia byť v budúcnosti samozrejmosťou.
Preto sa opäť otvára otázka, či bude potrebné systém chladenia nových blokov upraviť.
Slovenské jadrové elektrárne fungujú inak
Zaujímavé je porovnanie so Slovenskom a Českom.
Elektrárne v Mochovciach, Jaslovských Bohuniciach či českých lokalitách využívajú mokré chladiace veže.
Väčšinu odpadového tepla tak odvádzajú prostredníctvom obrovských chladiacich veží a nie priamym vypustením veľkého množstva ohriatej vody späť do rieky.
Ani tento systém nie je úplne nezávislý od vody, ale jeho fungovanie je menej priamo viazané na okamžitú hladinu veľkej rieky.
Vedci hovoria aj o hybridnom chladení
Jedným z riešení pre budúce elektrárne môže byť hybridný systém.
Ten kombinuje chladenie riečnou vodou s chladiacimi vežami.
Pri dostatku vody môže elektráreň využívať efektívnejšie riečne chladenie, pri suchu by väčšiu časť tepla odvádzali chladiace veže.
Dodatočne vybudovať takýto rozsiahly systém pri existujúcom Pakse však môže byť ekonomicky veľmi drahé.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je:
- Dunaj sa počas leta dostal na mimoriadne nízke hodnoty,
- výkon elektrárne Paks klesol začiatkom augusta približne na desatinu kapacity,
- Rumunsko muselo odstaviť oba bloky Cernavodă,
- Maďarsko pripravuje podvodný prah a možnosť potopenia lodí,
- Rumunsko pripravuje dlhodobú úpravu riečneho ramena,
- obe krajiny napriek problémom plánujú jadrovú energetiku ďalej rozvíjať.
Otvorenou otázkou zostáva:
- ako často sa budú podobné extrémne nízke hladiny Dunaja opakovať,
- či budú plánované riečne úpravy dostatočné,
- ako sa zmení chladenie budúcich reaktorov,
- koľko budú adaptačné opatrenia v konečnom dôsledku stáť.
Jedna rieka sa stáva otázkou energetickej bezpečnosti
Dunaj už nie je iba dopravnou cestou či zdrojom vody pre poľnohospodárstvo.
Pre Maďarsko a Rumunsko je súčasne súčasťou kritickej energetickej infraštruktúry.
Ak jeho hladina klesne príliš nízko, elektrárne schopné vyrábať tisíce megawattov elektriny môžu zostať bez potrebného chladenia.
Leto 2026 preto môže byť pre strednú a východnú Európu zlomové. Maďarsko už pripravuje fyzické zásahy do Dunaja, Rumunsko odstavilo oba jadrové bloky a obe krajiny musia riešiť otázku, ktorá bude pri plánovaných nových reaktoroch ešte dôležitejšia: ako zabezpečiť jadrovú energetiku v čase, keď voda v jednej z najväčších európskych riek prestáva byť samozrejmosťou.
