Gangy v Kolumbii verbujú deti cez TikTok a Facebook. Od roku 2021 ich naverbovali najmenej 1 500
Ozbrojené skupiny v Kolumbii čoraz častejšie využívajú TikTok a Facebook na verbovanie detí. Human Rights Watch vo svojej najnovšej správe uvádza, že od roku 2021 bolo v krajine naverbovaných najmenej 1 500 maloletých. Deti lákajú na peniaze, moc či falošné pracovné ponuky, po nástupe ich však môžu využívať v boji, pri spravodajských úlohách, práci s dronmi, zbraňami či výbušninami. Mimoriadne zasiahnuté sú pôvodné obyvateľstvo a dievčatá, ktoré podľa HRW čelia zvýšenému riziku sexuálneho násilia.
Správa Human Rights Watch zverejnená 24. augusta 2026 opisuje jeden z najvážnejších problémov súčasnej Kolumbie.
Ozbrojené a kriminálne skupiny už nehľadajú nových členov iba v odľahlých dedinách alebo školách.
Čoraz väčšiu úlohu zohrávajú sociálne siete.
TikTok a Facebook sa podľa organizácie stali miestom, kde gangy a ozbrojené skupiny propagujú svoj spôsob života a oslovujú potenciálnych mladých členov.
Od roku 2021 najmenej 1 500 detí
HRW vychádza z údajov kolumbijského úradu ombudsmana.
Podľa nich bolo od roku 2021 naverbovaných najmenej 1 500 detí a mladistvých.
Presné číslo môže byť vyššie.
Mnohé prípady sa totiž odohrávajú v oblastiach so slabou prítomnosťou štátu a nie všetky sa dostanú do oficiálnych štatistík.
Od roku 2023 navyše dostupné údaje ukazujú výrazný rast počtu prípadov.
Takmer polovicu obetí tvoria domorodé deti
Najznepokojivejšia je situácia pôvodných obyvateľov.
Takmer polovica všetkých zdokumentovaných prípadov sa týka detí z domorodých komunít.
Indigénne obyvateľstvo pritom tvorí len približne štyri percentá populácie Kolumbie.
Rozdiel je teda obrovský.
Najviac prípadov sa koncentruje v departemente Cauca na juhozápade krajiny.
Práve tam operuje viacero ozbrojených skupín a štát má dlhodobo problém udržať kontrolu nad odľahlými regiónmi.
Dievčatá tvoria približne 40 percent naverbovaných
HRW upozorňuje, že približne 40 percent naverbovaných detí tvoria dievčatá.
Ich podiel navyše v posledných rokoch rastie.
Dievčatá sú podľa svedectiev a údajov organizácie vystavené zvýšenému riziku sexuálneho násilia a nútených vzťahov s veliteľmi.
Objavili sa aj prípady nútenej antikoncepcie.
Násilie môže byť použité aj ako trest voči dievčatám, ktoré odmietajú poslúchať rozkazy.
Sociálne siete ukazujú peniaze, zbrane a „lepší život“
Recruitment na sociálnych sieťach často nevyzerá ako klasická výzva vstúpiť do ozbrojenej skupiny.
Obsah je podstatne sofistikovanejší.
Videá ukazujú členov skupín v uniformách, so zbraňami, šperkami alebo balíkmi hotovosti.
Na ďalších záberoch sú výcvikové tábory, jedlo, hudba či zdanlivo bezstarostný život.
Cieľom je vytvoriť dojem, že vstup do skupiny znamená peniaze, status a uznanie.
Objavujú sa aj falošné pracovné ponuky
Niektoré príspevky podľa HRW používajú ešte priamejší spôsob.
Ponúkajú prácu.
V skutočnosti však môže ísť o nábor do ozbrojenej skupiny.
Záujemcovia sú vyzývaní, aby napísali správu alebo pokračovali v komunikácii v súkromnom chate.
V komentároch pod takýmto obsahom sa podľa organizácie objavovali aj otázky používateľov, ako sa môžu pridať.
TikTok mal desiatky účtov s desaťtisícmi sledovateľov
Human Rights Watch analyzovala viac ako 70 profilov a desiatky konkrétnych príspevkov.
Na TikToku našla 52 účtov a 37 príspevkov, ktoré podporovali alebo normalizovali život v ozbrojených skupinách.
Spolu mali viac ako 85-tisíc sledovateľov.
Niektoré videá zaznamenali vyše 250-tisíc pozretí a viac ako 50-tisíc reakcií.
Na Facebooku organizácia identifikovala približne 20 účtov s viac ako 15-tisíc sledovateľmi.
Algoritmy mohli problém ešte zhoršiť
Najväčšiu kritiku vyvoláva spôsob, akým fungovali odporúčacie algoritmy.
HRW vytvorila účet, ktorý sledoval obsah spojený s ozbrojenými skupinami.
Po interakcii s týmto obsahom začala platforma odporúčať ďalšie profily a príspevky spojené s gangmi a disidentskými skupinami.
To podľa organizácie naznačuje, že algoritmus mohol rozširovať dosah náborového obsahu namiesto jeho potláčania.
Meta a TikTok tvrdia, že problémový obsah odstránili
Human Rights Watch kontaktovala spoločnosti Meta, ktorá prevádzkuje Facebook, a ByteDance, vlastníka TikToku.
Obe firmy uviedli, že ich pravidlá zakazujú podporu násilných organizácií aj verbovanie detí.
Po upozornení HRW odstránili nahlásené účty.
Problém však úplne nezmizol.
Výskumníci následne našli nové profily s veľmi podobným obsahom.
To ukazuje, ako rýchlo sa podobné účty dokážu po zablokovaní obnoviť.
Rekrutovanie cez sociálne siete už tvorí významnú časť prípadov
Podľa údajov kolumbijského osobitného mierového súdu bolo v roku 2025 až 44 percent detí naverbovaných prostredníctvom sociálnych sietí.
Digitálny priestor sa tak stal jedným z hlavných náborových kanálov.
To zásadne mení spôsob, akým musí štát proti verbovaniu bojovať.
Nestačí už iba fyzicky chrániť školy alebo dediny.
Rovnako dôležité je sledovať online priestor.
Po naverbovaní ich presúvajú stovky kilometrov od domova
Ozbrojené skupiny často dieťa krátko po získaní presunú do úplne iného regiónu.
Cieľ je jasný.
Odrezať ho od rodiny, komunity a ľudí, ktorí by mu mohli pomôcť uniknúť.
Podľa údajov kolumbijského ministerstva obrany bolo 35 percent detí prepustených z ozbrojených skupín v rokoch 2024 a 2025 nájdených v inom departemente, než kde boli pôvodne naverbované.
Takýto presun zároveň komplikuje pátranie rodiny.
Deti používajú na prieskum, drogy aj boj
Po naverbovaní môžu dostať množstvo rôznych úloh.
Podľa HRW ide napríklad o:
spravodajské úlohy, prenášanie správ, stráženie zajatcov, prevoz drog, zdravotnícku pomoc, ochranu veliteľov alebo priamu účasť v boji.
Niektoré deti manipulujú so zbraňami, dronmi a výbušninami.
V určitých prípadoch ich ozbrojené skupiny poslali do boja bez predchádzajúceho výcviku.
Kolumbijskí predstavitelia takéto prípady opisovali ako použitie detí v úlohe „potravy pre delá“.
Deti učia ovládať aj ozbrojené drony
Moderné technológie prenikli aj do kolumbijského konfliktu.
HRW získala informácie, že niektoré skupiny učia deti ovládať drony používané pri ozbrojených operáciách.
Deťom môžu pritom prezentovať ovládanie dronu ako hru.
V jednom zo skúmaných videí bolo vidieť mladého človeka, ktorý pripravoval dron a pripájal k nemu predmet pripomínajúci improvizovanú výbušninu.
HRW zároveň upozorňuje, že deti manipulujú aj s klasickými výbušninami.
Najviac prípadov spájajú s odštiepencami FARC
Mierová dohoda z roku 2016 viedla k odzbrojeniu hlavnej štruktúry Revolučných ozbrojených síl Kolumbie – FARC.
Nie všetci bojovníci však proces prijali.
Vznikli nové disidentské skupiny, ktoré pokračujú v ozbrojenom boji a kriminálnych aktivitách.
Podľa analýzy údajov ombudsmana boli práve skupiny vzniknuté z bývalej FARC zodpovedné za približne 74 percent zdokumentovaných prípadov verbovania detí medzi rokmi 2021 a 2025.
Významnú úlohu má najmä Estado Mayor Central a jeho jednotlivé fronty.
Za jedno dieťa dostávajú náborári stovky dolárov
Nábor nemusí vykonávať iba ozbrojený člen skupiny.
Gangy využívajú aj civilných sprostredkovateľov.
Podľa HRW môžu za úspešné získanie jedného dieťaťa dostať až približne 1 000 dolárov.
Nábor prebieha aj na vidieku, v komunitách či dokonca v školách.
Ozbrojené skupiny pritom využívajú predovšetkým chudobu, nedostatok práce a slabý prístup ku kvalitnému vzdelaniu.
Deti lákajú na veci, ktoré doma nemajú
Peniaze, mobil, motorka alebo pocit moci môžu byť v chudobnom regióne veľmi silným lákadlom.
Ozbrojené skupiny to podľa HRW vedome využívajú.
Dieťa najprv dostane malú odmenu alebo jednoduchú úlohu.
Môže napríklad sledovať pohyb bezpečnostných síl alebo preniesť správu.
Postupne sa jeho závislosť od skupiny zväčšuje.
Neskôr sa už môže ocitnúť v uniforme a so zbraňou.
Útek môže znamenať smrť
Odchod z ozbrojenej skupiny je mimoriadne nebezpečný.
HRW dokumentovala prípady, keď skupiny deti po úteku prenasledovali a zabili.
V jednom známom prípade z roku 2024 boli po úteku z gangu v departemente Córdoba popravení viacerí chlapci.
Objavili sa aj prípady „vojenských súdov“ vo vnútri ozbrojených skupín, ktoré rozhodovali o treste pre deti pokúšajúce sa odísť.
Práve strach z represálií je jedným z dôvodov, prečo zostávajú mnohé deti v skupinách aj vtedy, keď chcú utiecť.
Kolumbijský systém ochrany podľa HRW zlyháva
Human Rights Watch kritizuje aj reakciu štátu.
Kolumbia má právne normy a programy určené na prevenciu verbovania aj reintegráciu oslobodených detí.
Podľa organizácie však často chýbajú peniaze, personál a koordinácia.
Mimoriadne slabá je aj trestnoprávna zodpovednosť náborárov.
HRW uvádza, že za posledné desaťročie viedlo k začatiu trestného vyšetrovania približne jedno percento oznámených prípadov verbovania detí.
K odsúdeniu dospelo približne 0,2 percenta prípadov.
Sociálne siete pritom riešia ochranu detí po celom svete
Kolumbijský prípad je extrémnym príkladom širšieho problému.
Platformy musia čoraz častejšie riešiť nielen šikanu či nevhodný obsah, ale aj organizované pokusy dostať maloletých do reálneho nebezpečenstva.
Niektoré štáty preto pripravujú výrazne tvrdšie pravidlá pre sociálne siete.
Technologické firmy sú tak pod rastúcim tlakom, aby dokázali nebezpečný obsah zachytiť ešte predtým, než sa dostane k veľkému počtu používateľov.
Čo vieme
Potvrdené je, že Human Rights Watch vo svojej správe z 24. augusta 2026 zdokumentovala výrazný rast verbovania detí ozbrojenými skupinami v Kolumbii.
Od roku 2021 bolo podľa údajov ombudsmana naverbovaných najmenej 1 500 detí.
Takmer polovicu obetí tvoria deti z domorodých komunít a približne 40 percent dievčatá.
Disidentské skupiny vzniknuté po rozpade FARC boli podľa dostupných údajov zodpovedné za približne 74 percent dokumentovaných prípadov medzi rokmi 2021 a 2025.
HRW zároveň našla desiatky profilov na TikToku a Facebooku, ktoré propagovali život v ozbrojených skupinách alebo priamo podporovali nábor.
Meta aj ByteDance uviedli, že nahlásené profily odstránili.
Problém však pokračuje, pretože po zrušení účtov vznikajú nové profily s podobným obsahom.
Udalosť na mape
