Grónska ministerka oceňuje jednotu Európy po Trumpových hrozbách clami, vyzýva na diplomaciu a spojenectvo

Grónska ministerka pre nerastné zdroje Naaja Nathanielsenová v sobotu verejne poďakovala európskym krajinám za jednotný postoj voči rastúcemu tlaku zo strany **Donald Trump**a. Reagovala tak na rozhodnutie Washingtonu uvaliť trestné clá na osem európskych štátov, ktoré na žiadosť Dánsko vyslali do Arktídy vojenské posily na podporu bezpečnosti Grónsko. Nathanielsenová zdôraznila, že práve solidarita a diplomacia sú kľúčové pre zachovanie stability v čoraz strategickejšom arktickom regióne.

„Som ohromená prvými reakciami dotknutých krajín. Som vďačná a dúfam, že diplomacia a spojenectvo zvíťazia,“ uviedla ministerka na sociálnych sieťach. Jej vyjadrenie prišlo v čase, keď sa spor o budúcnosť Grónska posunul z roviny politických vyhlásení do oblasti konkrétnych hospodárskych opatrení, ktoré môžu mať širšie dôsledky pre transatlantické vzťahy.

Trump v sobotu oznámil, že od 1. februára zavedie desaťpercentné clo na všetok tovar dovážaný do USA z **Nórsko**a, **Švédsko**a, **Francúzsko**a, **Nemecko**a, **Spojené kráľovstvo**a, **Holandsko**a, **Fínsko**a a Dánska. Ak sa podľa jeho slov „nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi“, clá sa majú od 1. júna zvýšiť až na 25 percent. Európski lídri tieto vyhrážky odmietli ako neprijateľné zasahovanie do suverenity a porušovanie princípov medzinárodného práva.

Z geopolitického hľadiska je Grónsko v centre rastúcej pozornosti veľmocí pre svoju polohu v Arktíde, bohaté zásoby nerastných surovín a význam pre severoatlantickú bezpečnosť. Washington dlhodobo tvrdí, že ostrov má zásadný význam pre obranu USA, no grónske aj dánske politické elity opakovane zdôrazňujú právo miestneho obyvateľstva rozhodovať o vlastnej budúcnosti. Nathanielsenová v tejto súvislosti poukázala na to, že jednotná reakcia Európy posilňuje pozíciu Grónska v medzinárodných rokovaniach.

Napätie sa prenieslo aj do vnútornej americkej politiky. Líder demokratickej menšiny v Senáte Chuck Schumer oznámil, že demokrati predložia návrh zákona s cieľom Trumpove clá zablokovať ešte predtým, než by spôsobili „ďalšie škody americkému hospodárstvu a vzťahom s európskymi spojencami“. Hoci demokrati majú v Senáte menšinu, k plánom na zavedenie ciel sa kriticky vyjadrili aj niektorí republikáni, čo naznačuje potenciálne vnútropolitické napätie.

Vyjadrenia grónskej ministerky tak zapadajú do širšieho obrazu, v ktorom sa otázka Arktídy stáva skúškou pevnosti spojenectiev a schopnosti riešiť konflikty diplomatickou cestou. Budúcnosť Grónska bude pravdepodobne aj naďalej predmetom intenzívnych rokovaní, no aktuálna jednota európskych krajín ukazuje, že tlak zo strany Washingtonu môže naraziť na koordinovanú a principiálnu odpoveď.