Hamas podmieňuje odzbrojenie úplným odchodom Izraela z Gazy. Bez ukončenia bojov zbrane odovzdať nechce

Doba čítania: 3 minúty/minút

Kľúčové fakty
• Hamas odmieta rokovať o odzbrojení pred zastavením izraelských vojenských operácií v Gaze.
• Odovzdanie ťažkých zbraní podmieňuje úplným stiahnutím izraelských jednotiek.
• Druhá fáza mierového plánu počíta s odzbrojením Hamasu aj odchodom izraelských síl.
• Správu Gazy má podľa plánu prevziať Národný výbor pre správu Gazy.
• Hamas podľa AP a AFP plán prijal, verejná reakcia Izraela sa očakáva.

Palestínske teroristické hnutie Hamas stanovilo podmienky, za ktorých je pripravené diskutovať o odzbrojení v Pásme Gazy. Odovzdanie ťažkých zbraní spája s ukončením izraelských vojenských operácií, úplným stiahnutím izraelskej armády z palestínskeho územia a začiatkom jeho obnovy.

Stanovisko prichádza v čase, keď sa pozornosť sústreďuje na druhú fázu sprostredkovaného mierového plánu. Tá má priniesť dve zásadné zmeny – odzbrojenie Hamasu a ďalších ozbrojených skupín a postupný odchod izraelských jednotiek z Pásma Gazy.

Hamas, ktorý Európska únia a Spojené štáty označujú za teroristickú organizáciu, však odmieta, aby sa otázka jeho zbraní riešila oddelene od krokov Izraela.

Hamas najskôr požaduje zastavenie bojov

Hnutie podľa stanoviska, o ktorom informovala stanica Sky News, podporuje pokračovanie rokovaní smerujúcich k ďalšej fáze prímeria.

Trvá však na tom, že najskôr musia byť splnené záväzky spojené s prvou etapou dohodnutého plánu.

Hamas požaduje zastavenie izraelských vojenských operácií, útokov a ďalších bojových aktivít v Pásme Gazy.

Až následne je podľa neho možné pokračovať v rokovaniach o citlivejších otázkach vrátane budúcnosti jeho arzenálu.

Postup, ktorý presadzuje Hamas, tak vytvára jasnú postupnosť: najskôr zastavenie bojov a odchod izraelských síl, potom otázka odzbrojenia.

Ťažké zbrane chce riešiť až po odchode izraelskej armády

Jedným z najspornejších bodov zostáva odovzdanie ťažkých zbraní.

Podľa Hamasu je diskusia o tejto otázke možná až po úplnom odchode izraelských jednotiek z Pásma Gazy.

Hnutie zároveň medzi svoje podmienky zaraďuje obnovu vojnou zdevastovaného palestínskeho územia a garanciu práva Palestínčanov na sebaurčenie.

Takéto požiadavky môžu výrazne ovplyvniť ďalšie rokovania, keďže bezpečnostná otázka a odzbrojenie Hamasu patria medzi zásadné body povojnového usporiadania Gazy.

Pre Izrael predstavujú ozbrojené kapacity Hamasu zásadnú bezpečnostnú otázku. Pre Hamas sú naopak zbrane súčasťou jeho vyjednávacej pozície, ktorú nechce opustiť bez splnenia vlastných požiadaviek.

Trump hovoril o „historickej“ dohode

Aktuálne stanovisko Hamasu prišlo po vyjadrení amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Trump oznámil, že Rada mieru podľa neho dosiahla „historickú“ dohodu o úplnom odzbrojení Hamasu a ďalších ozbrojených skupín pôsobiacich v Pásme Gazy.

Vyjadrenie amerického prezidenta však Hamas doplnil vlastnou interpretáciou podmienok, za ktorých má byť odzbrojenie možné.

Hnutie tým dalo najavo, že samotný súhlas s mierovým plánom nevníma ako bezpodmienečný záväzok okamžite odovzdať svoje zbrane.

Rozhodujúce podľa jeho stanoviska budú konkrétne kroky Izraela.

Prvá fáza priniesla výmenu rukojemníkov a väzňov

Súčasné rokovania nadväzujú na viacfázový mierový plán pre Pásmo Gazy sprostredkovaný Spojenými štátmi.

Hamas už absolvoval v Egypte rokovania s ďalšími palestínskymi frakciami o prechode do druhej etapy.

V prvej fáze došlo podľa predložených informácií k prepusteniu izraelských rukojemníkov výmenou za Palestínčanov zadržiavaných v izraelských väzniciach.

Druhá fáza má byť podstatne komplikovanejšia.

Dotýka sa totiž samotného bezpečnostného usporiadania Gazy, prítomnosti izraelských jednotiek, odzbrojenia palestínskych ozbrojených skupín a budúcej politickej a administratívnej správy územia.

Hamas už rozpustil svoj vládny orgán

Súčasťou pripravovaných zmien je aj nové usporiadanie správy Pásma Gazy.

Hamas na začiatku júla rozpustil svoj vládny orgán v Gaze. Tento krok má umožniť, aby administratívnu správu územia prevzal Národný výbor pre správu Gazy – NCAG.

Na jeho čele stojí Alí Šaát, bývalý námestník ministra dopravy Palestínskej samosprávy.

Výbor vznikol v januári na základe dohody o prímerí.

Doteraz však pôsobil mimo samotného Pásma Gazy. Jeho členovia podľa dostupných informácií zatiaľ nedostali od izraelských orgánov povolenie vstúpiť na územie.

Otázka reálneho prevzatia správy Gazy tak zostáva otvorená.

Zverejnený plán počíta so záväzkami oboch strán

Rada mieru medzičasom zverejnila úplné znenie dokumentu s názvom „Plán na dokončenie realizácie komplexného mierového plánu prezidenta Trumpa v Gaze“.

Dokument opisuje viacfázový postup, ktorého konečným cieľom má byť ukončenie vojny, stiahnutie izraelských jednotiek a odovzdanie administratívnej správy Gazy Národnému výboru pre správu Gazy.

Záväzky však nemajú byť jednostranné.

Podľa zverejneného textu má Izrael splniť zostávajúce povinnosti vyplývajúce z Protokolu zo Šarm aš-Šajchu. Medzi kľúčové body patrí zastavenie vojenských operácií.

Hamas a ostatné palestínske frakcie sa majú na druhej strane zaviazať k úplnému ukončeniu svojich vojenských aktivít v súlade s protokolom a mierovým plánom.

Druhá fáza sa môže začať do 14 dní

Plán stanovuje aj časový rámec ďalšieho postupu.

Prípravy na druhú fázu sa majú začať do 14 dní od momentu, keď dokument schvália všetky strany a budú splnené príslušné záväzky.

Práve podmienka súhlasu všetkých aktérov zostáva zásadná.

Podľa agentúr AP a AFP Hamas s plánom súhlasil. Izrael sa však podľa dostupných informácií k dohode a najnovším požiadavkám Hamasu zatiaľ verejne nevyjadril.

Bez izraelského súhlasu preto nemožno hovoriť o definitívnej dohode na realizácii druhej fázy.

Odzbrojenie zostáva jednou z najťažších otázok

Budúcnosť zbraní Hamasu patrí medzi najväčšie prekážky dlhodobého povojnového usporiadania Pásma Gazy.

Izrael potrebuje bezpečnostné garancie, ktoré zabránia opakovaniu rozsiahlych útokov. Hamas naopak spája odzbrojenie s ukončením izraelskej vojenskej prítomnosti, obnovou Gazy a politickými právami Palestínčanov.

Rozdielne predstavy oboch strán ukazujú, prečo bude druhá fáza rokovaní pravdepodobne podstatne náročnejšia než predchádzajúce kroky.

Kľúčovým princípom prípadnej dohody bude musieť byť aj bezpečnosť civilného obyvateľstva. Dlhodobé riešenie nemôže stáť iba na dočasnom zastavení bojov, ale musí vytvoriť podmienky, ktoré znížia riziko ďalšieho ozbrojeného konfliktu.

Aktuálne stanovisko Hamasu ukazuje, že hnutie otázku odzbrojenia úplne neodmieta. Viaže ju však na splnenie rozsiahlych podmienok zo strany Izraela.

Ďalší vývoj preto bude závisieť predovšetkým od toho, či Izrael predložený plán prijme a ako budú obe strany interpretovať poradie jednotlivých krokov.