Izraelská opozícia má s arabskými stranami parlamentnú väčšinu. Ich líder chce odstaviť Netanjahua

Izraelská opozícia získala spolu s arabskými politickými stranami podporu 67 poslancov v 120-člennom Knesete. To predstavuje väčšinu potrebnú na presadenie parlamentných krokov proti vláde Benjamina Netanjahua. Líder Spoločnej kandidátky Júsuf Džabarín vyzýva na využitie výsledkov volieb na ukončenie Netanjahuovej vlády a vytvorenie nového politického usporiadania.

Samotných opozičných strán však nie je dosť na vytvorenie väčšiny. Ich blok získal 48 mandátov, zatiaľ čo dve arabské politické zoskupenia – Spoločná kandidátka a Ra’am – obsadili spolu 19 kresiel. Práve ich podpora môže rozhodnúť o tom, či sa podarí zostaviť vládu bez súčasného premiéra. Rokovania však komplikujú ideologické rozdiely a neochota niektorých opozičných politikov spolupracovať s arabskými stranami.

Opozícia a arabské strany majú spolu 67 kresiel

Výsledky izraelských parlamentných volieb z 27. októbra priniesli situáciu, v ktorej ani jeden z hlavných politických blokov nezískal samostatnú väčšinu. Netanjahuov pravicový a náboženský blok obsadil 53 kresiel. Opozičné strany získali 48 mandátov a arabské politické zoskupenia ďalších 19.

Na väčšinu v 120-člennom parlamente je potrebných najmenej 61 poslancov. Ak by sa opozičné strany dokázali dohodnúť s arabskými zoskupeniami, disponovali by spolu 67 hlasmi.

Tento počet vytvára možnosť presadzovať parlamentné rozhodnutia a pokúsiť sa o zostavenie novej vlády. Neznamená však automaticky, že všetkých 67 poslancov bude podporovať rovnaký kabinet alebo sa zhodne na jeho programe.

O povolebnej situácii a rozložení síl v izraelskom parlamente sme informovali aj v článku Netanjahuova strana spochybňuje výsledky volieb. Arabské strany obviňuje z podvodov.

Júsuf Džabarín vyzýva na ukončenie Netanjahuovej vlády

Líder Spoločnej kandidátky Júsuf Džabarín označil výsledok volieb za príležitosť na politickú zmenu. Podľa jeho vyjadrení by arabské strany mali spolupracovať s opozičnými predstaviteľmi, aby sa podarilo ukončiť vládu Benjamina Netanjahua.

Arabskí poslanci zároveň upozorňujú, že ich podpora nemôže byť iba nástrojom na výmenu premiéra. Očakávajú, že prípadná nová vláda bude riešiť aj problémy arabských občanov Izraela, medzi ktoré patria diskriminácia, nedostatočné investície do miest a obcí, násilie a nerovnaké postavenie v spoločnosti.

Spoločná kandidátka pritom deklaruje, že nechce automaticky vstúpiť do novej vlády. Jednou z možností je jej podpora zvonka, ktorá by opozičnému bloku umožnila získať parlamentnú väčšinu bez priamej účasti arabských strán v kabinete.

Arabské strany chcú podporiť zmenu, nie nevyhnutne vstúpiť do vlády

Dve arabské politické zoskupenia, ktoré získali spolu 19 mandátov, majú rozdielne politické zázemie, no v otázke možného ukončenia Netanjahuovej vlády sa ich záujmy čiastočne stretávajú.

Spoločná kandidátka vedená Júsufom Džabarínom získala 11 kresiel. Strana Ra’am pod vedením Mansúra Abbása obsadila osem mandátov. Obe zoskupenia sa po voľbách začali koordinovať a diskutovať o možnostiach spolupráce s opozičnými stranami.

Dôležitým rozdielom je ich predstava o účasti na novej vláde. Predstavitelia Spoločnej kandidátky naznačili, že uprednostňujú podporu opozičného kabinetu zvonka. Ra’am je otvorenejšia možnosti priamej účasti na vládnej koalícii.

Podpora arabských poslancov však môže byť politicky citlivá. Časť izraelskej verejnosti a niektorí opoziční politici odmietajú predstavu vlády závislej od arabských strán. Práve tento rozpor môže rokovania výrazne skomplikovať.

Gadi Eisenkot sa pokúša zostaviť alternatívu k Netanjahuovi

Hlavnou tvárou opozičného bloku je Gadi Eisenkot, líder strany Jašar a bývalý náčelník generálneho štábu izraelskej armády. Jeho tábor získal 48 mandátov a potrebuje podporu ďalších poslancov, aby mohol vytvoriť väčšinovú vládu.

Eisenkot deklaroval záujem zostaviť širokú vládu, ktorá by sa opierala o spoločné politické princípy. Medzi jeho požiadavky patrí uznanie Izraela ako židovského a demokratického štátu, povinná vojenská alebo civilná služba pre občanov a odmietnutie Hamasu ako teroristickej organizácie.

Nie všetci opoziční predstavitelia však majú rovnaký názor na spoluprácu s arabskými stranami. Avigdor Liberman, líder strany Jisrael bejtenu, bol v tejto otázke dlhodobo zdržanlivý. V pondelok 2. novembra však oznámil, že jeho strana odporučí Eisenkota prezidentovi Isaacovi Herzogovi ako kandidáta na zostavenie vlády. Zároveň podporí Jaira Lapida na post predsedu Knesetu.

Ďalšie informácie o politickom pozadí volieb a Eisenkotovej kandidatúre prináša aj článok Izrael čakajú voľby po útoku Hamasu. Netanjahu čelí otázkam o zlyhaní aj sporom o armádu.

Netanjahuov blok má 53 poslancov, väčšinu nezískal

Benjamin Netanjahu a jeho spojenci získali vo voľbách 53 kresiel. Hoci jeho strana Likud zostáva významnou politickou silou, výsledok nestačí na vytvorenie väčšinovej vlády bez ďalších partnerov.

Premiér tak čelí náročnej povolebnej situácii. Jeho politickí súperi sa snažia využiť spoločný počet mandátov na presadenie zmeny, no ani ich výsledok zatiaľ nezaručuje vznik stabilnej alternatívy.

Likud navyše spochybňoval priebeh volieb a vznášal obvinenia voči arabským politickým stranám. Volebné orgány však podľa dostupných informácií nepotvrdili systematické manipulovanie s hlasovaním. Samotné politické obvinenia preto nemožno považovať za dôkaz podvodu.

Spor o výsledky hlasovania ešte viac vyostril napätie medzi vládnym a opozičným táborom. Podrobnejšie sme o ňom písali v článku Eisenkot obvinil Netanjahua zo spochybňovania výsledkov izraelských volieb.

Rozhodujúce budú rokovania s prezidentom

Ďalšou dôležitou etapou bude proces poverenia politika zostavením novej vlády. Izraelský prezident Isaac Herzog má začať konzultácie s parlamentnými stranami v stredu 4. novembra. Na základe ich odporúčaní rozhodne, koho poverí zostavením kabinetu.

Nový Kneset by mal zasadnúť 10. novembra. Opozičné strany a arabskí poslanci už diskutujú aj o zmene jeho vedenia. Ak sa dohodnú na spoločnom postupe, môžu sa pokúsiť vymeniť súčasného predsedu parlamentu Amira Ohanu z Likudu.

Izrael tak čaká obdobie intenzívnych politických rokovaní. Hoci súčet mandátov opozičných a arabských strán vytvára parlamentnú väčšinu, jej premena na funkčnú vládu si bude vyžadovať kompromisy. Zatiaľ preto nie je isté, či sa Netanjahuovi súperi dokážu dohodnúť na spoločnom kabinete, alebo krajina vstúpi do ďalšieho obdobia politickej neistoty.

ČÍTAJTE AJ

• Netanjahu nestihol zostaviť vládu v stanovenom termíne, prezident poveril opozičného lídra
• Netanjahu žaluje Haarec. Odmieta tvrdenie, že SAE ho varovali pred útokom Hamasu