Po viac než dvoch desaťročiach sa uzatvára ďalšia kapitola americkej vojenskej prítomnosti v Iraku. Lehota na stiahnutie zostávajúcich amerických jednotiek zo základní v krajine sa končí v stredu. Odchod vychádza z dohody, ktorú Bagdad a Washington uzavreli ešte v roku 2024 za administratívy Joea Bidena a v jej plnení pokračuje vláda Donalda Trumpa.
Kým Irán a jeho spojenci krok vítajú, časť irackých bezpečnostných predstaviteľov upozorňuje na možné vákuum. Obavy smerujú najmä k posilneniu proiránskych milícií a k možnosti, že priestor využijú bunky Islamského štátu.
Američania po rokoch opúšťajú iracké základne
Americká vojenská prítomnosť v Iraku má za sebou dramatickú históriu.
Spojené štáty v roku 2003 vojensky napadli Irak a zvrhli režim Saddáma Husajna. Nasledovalo obdobie okupácie, povstaleckého násilia a rozsiahlych bezpečnostných problémov.
Americké jednotky sa z krajiny vo veľkom stiahli na konci roka 2011.
O tri roky neskôr sa však vrátili v reakcii na prudký vzostup Islamského štátu, ktorý vtedy ovládol rozsiahle územia Iraku a Sýrie.
Teraz prichádza ďalší zlom.
Najväčšou otázkou je, kto zaplní vzniknutý priestor
Odchod americkej armády má v Iraku širokú politickú podporu, keďže je spájaný s obnovením plnej suverenity krajiny.
Nie všetci však považujú načasovanie za bezpečné.
Časť irackých predstaviteľov upozorňuje, že americké spravodajské informácie, logistika a bezpilotné systémy pomáhali pri kontrole Islamského štátu.
Jeho niekdajší kalifát bol síce územne zničený, no jednotlivé bunky organizácie podľa irackých bezpečnostných zdrojov naďalej pôsobia.
Bezpečnostná situácia na Blízkom východe zároveň zostáva veľmi nestabilná. Aktualizovane.sk už informovalo, že Irán vyzýval Húsíov na prípravu blokády Červeného mora pri možnej ďalšej eskalácii s USA.
Irán odchod Američanov víta
Teherán vníma ukončenie americkej vojenskej prítomnosti ako pozitívny vývoj.
Irán má v Iraku dlhodobo významný politický aj bezpečnostný vplyv a úzko spolupracuje s viacerými šiitskými skupinami.
Práve tento fakt vyvoláva obavy kritikov amerického odchodu.
Americká prítomnosť podľa nich vytvárala protiváhu voči rastúcemu iránskemu vplyvu. Po jej skončení sa môže pomer síl v krajine zmeniť.
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom pritom v priebehu roka výrazne eskalovalo. Aktualizovane.sk informovalo aj o tom, že Irán priznal škody na svojej energetickej infraštruktúre po amerických útokoch.
Milície ešte zbrane neodovzdajú
Odchod amerických jednotiek mal byť pôvodne spojený aj s odzbrojením neštátnych ozbrojených skupín v Iraku.
Termín sa však posunul.
Podľa zdroja iracká vláda predĺžila lehotu na úplné odzbrojenie a začlenenie týchto skupín do štátnych štruktúr až do 30. júna 2027.
To znamená, že americká armáda odchádza skôr, než bude otázka ozbrojených milícií definitívne vyriešená.
Práve tento časový rozdiel môže byť jedným z najcitlivejších bodov ďalšieho vývoja.
Islamský štát zostáva rizikom
Ďalšou otázkou je Islamský štát.
Organizácia už neovláda rozsiahle územia ako v čase svojho najväčšieho rozmachu, no jej bunky úplne nezmizli.
Iracké bezpečnostné zdroje podľa pôvodnej správy upozorňujú dokonca na prípravy útokov, ktorými by sa IS mohol pokúsiť demonštrovať, že zostáva schopný zasiahnuť.
Odchod Američanov preto nebude iba symbolickým ukončením jednej historickej éry.
Skutočný význam tohto rozhodnutia ukážu až nasledujúce mesiace – podľa toho, či si Bagdad dokáže udržať bezpečnostnú kontrolu bez americkej vojenskej podpory.
Ďalšie články k téme nájdete v rubrike Blizky Vychod.
ČÍTAJTE AJ
Izrael pokračuje v útokoch na Libanon aj po oznámení prímeria. Rastú obavy z nového kolapsu dohody
Zdroj: Pravda
