Merz ostro odsúdil Ben Gvira. Výzvu na zabíjanie Palestínčanov označil za neprijateľnú
Nemecký kancelár Friedrich Merz dôrazne odsúdil výroky izraelského ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira, ktorý hovoril o zabíjaní desiatok Palestínčanov každú noc. Berlín označil jeho slová za nehumánne, neprijateľné a odporujúce medzinárodnému právu. Kritika prichádza v čase, keď Nemecko zvyšuje tlak na Izrael aj pre ďalšie rozširovanie osád na okupovanom Západnom brehu Jordánu.
Vyjadrenie je politicky významné aj preto, že Nemecko patrí medzi najbližších európskych spojencov Izraela a Merz opakovane zdôrazňuje osobitnú historickú zodpovednosť Berlína za bezpečnosť židovského štátu.
Ben Gvir hovoril o desiatkach zabitých každú noc
Kontroverziu vyvolalo vystúpenie Itamara Ben Gvira v podcaste bývalého izraelského rukojemníka Roma Braslavského.
Ben Gvir podľa zverejnených informácií povedal, že Izrael by mal každú noc zabiť približne 30 až 40 Palestínčanov.
Reakcia nemeckej vlády bola jednoznačná.
„Kancelár dôrazne odsudzuje nehumánne výzvy ministra Ben Gvira, ktoré porušujú medzinárodné právo,“ uviedol hovorca nemeckej vlády. Berlín označil ministrove slová za neprijateľné.
Ben Gvir patrí k najkontroverznejším členom vlády premiéra Benjamina Netanjahua. Ako minister národnej bezpečnosti má politický vplyv aj na políciu. Na Aktualizovane.sk sme už informovali, že izraelská generálna prokurátorka upozorňovala na návrh rozšíriť Ben Gvirove právomoci nad políciou.
Berlín hovorí aj o možných následkoch
Kritika nezaznela iba od kancelára.
Nemecký vicekancelár a minister financií Lars Klingbeil vyhlásil, že Ben Gvirove slová „musia mať následky“. Podľa neho sa na úrovni Európskej únie diskutuje aj o sankciách.
Prípad tak presahuje slovnú prestrelku medzi politikmi. Ak by sa členské štáty EÚ dohodli na konkrétnych opatreniach proti izraelským predstaviteľom, znamenalo by to ďalší posun v európskom prístupe k súčasnej izraelskej vláde.
Nemecko však naďalej rozlišuje medzi kritikou konkrétnych krokov izraelských politikov a postojom k samotnému Izraelu. Merz ešte koncom júla zdôrazňoval, že Berlín má voči Izraelu osobitnú zodpovednosť a nechce sa pripájať k všeobecným sankčným režimom namiereným proti krajine ako takej.
Nemecko varuje aj pred faktickou anexiou Západného brehu
Spor sa zároveň rozširuje na izraelskú politiku na Západnom brehu Jordánu.
Berlín odmieta ďalšie rozširovanie izraelských osád a varuje pred krokmi, ktoré by mohli postupne viesť k faktickej anexii palestínskeho územia.
„Nesmú sa prijať žiadne ďalšie kroky smerujúce k anexii Západného brehu,“ odkázala nemecká vláda.
Nejde pritom iba o formálne pričlenenie územia. Nemecko odmieta aj politické alebo štrukturálne opatrenia, ktorých výsledkom by bolo postupné oslabovanie možnosti vytvoriť samostatný palestínsky štát.
Berlín naďalej presadzuje dvojštátne riešenie, teda existenciu Izraela a budúceho palestínskeho štátu vedľa seba.
Netanjahuova vláda čelí rastúcemu tlaku
Ben Gvirove výroky prichádzajú v období silného domáceho aj medzinárodného tlaku na vládu Benjamina Netanjahua.
Izraelský premiér zároveň vstupuje do citlivého predvolebného obdobia. Netanjahu už potvrdil, že sa chce opäť uchádzať o funkciu premiéra, hoci jeho vláda čelí kritike pre vojnu, bezpečnostnú politiku aj vnútropolitické spory.
Napätie zostáva vysoké aj v Pásme Gazy. Netanjahu v máji oznámil zámer rozšíriť izraelskú kontrolu až na 70 percent územia Gazy.
Na druhej strane Hamas podmieňuje diskusiu o odzbrojení úplným odchodom izraelských jednotiek z Pásma Gazy.
Kritika od blízkeho spojenca má väčšiu politickú váhu
Merzovo vystúpenie je dôležité najmä vzhľadom na tradične úzke vzťahy medzi Nemeckom a Izraelom.
Berlín naďalej zdôrazňuje bezpečnosť Izraela a jeho právo na existenciu. Súčasne však čoraz otvorenejšie kritizuje konkrétne kroky izraelskej vlády, násilie na Západnom brehu a politiku, ktorá podľa Nemecka ohrozuje perspektívu dvojštátneho riešenia.
Odsúdenie Ben Gvirových slov preto neznamená zmenu základného nemeckého postoja k Izraelu. Ukazuje však, že ani strategické partnerstvo podľa Berlína nie je dôvodom na mlčanie pri výrokoch, ktoré nemecká vláda považuje za nehumánne a odporujúce medzinárodnému právu.