AI zhrnutie
- Ruskí zákonodarcovia tvrdia, že európske štáty by mali Moskve nahradiť škody súvisiace s vojnou na Ukrajine.
- Alexej Čepa zo Štátnej dumy obvinil Európu, že podporou Kyjeva prispela k pokračovaniu konfliktu.
- Rusko zároveň požaduje sprístupnenie približne 300 miliárd dolárov zo svojich zahraničných rezerv zmrazených po invázii v roku 2022.
- Senátor Alexander Vološin tvrdí, že Ukrajina nebude schopná uhradiť škody, ktoré Moskva pripisuje ukrajinským útokom.
- Nejde zatiaľ o medzinárodne uznaný nárok, ale o politické požiadavky predstaviteľov ruského parlamentu.
Rusko chce, aby za vojnu platila Európa
Z Moskvy zaznieva požiadavka, ktorá úplne obracia doterajšiu diskusiu o povojnových reparáciách. Kým Ukrajina a jej spojenci hovoria o potrebe prinútiť Rusko zaplatiť za rozsiahle ničenie ukrajinských miest a infraštruktúry, predstavitelia ruského parlamentu začali požadovať odškodnenie práve od európskych štátov.
Prvý podpredseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Alexej Čepa vyhlásil, že Európa by mala Moskve nahradiť škody spojené s konfliktom na Ukrajine. Podľa jeho interpretácie nesú západné krajiny zodpovednosť preto, že Kyjevu poskytovali peniaze, zbrane, výcvik a ďalšiu podporu.
Čepa tvrdí, že európske štáty budú musieť „zaplatiť za svoj príspevok k rozvoju konfliktu“. Z jeho vyjadrení však nevyplýva konkrétny právny mechanizmus, prostredníctvom ktorého by chcela Moskva takéto peniaze vymáhať. Ide predovšetkým o politické stanovisko ruského zákonodarcu, nie o rozhodnutie medzinárodného súdu alebo dohodnutý nárok Ruskej federácie.
Moskva žiada späť 300 miliárd dolárov
Súčasťou ruských požiadaviek je aj návrat zahraničných rezerv centrálnej banky, ktoré západné krajiny zablokovali po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Ich hodnota sa zvyčajne odhaduje približne na 300 miliárd dolárov. Väčšina z týchto aktív sa nachádza v európskych finančných inštitúciách. Ruské úrady ich zmrazenie dlhodobo označujú za nezákonné a hovoria o krádeži štátneho majetku.
Európske štáty však rezervy Rusku neodovzdali. Aktíva zostávajú právne vo vlastníctve ruskej centrálnej banky, no Moskva s nimi nemôže nakladať. Časť výnosov vytvorených týmito peniazmi už západní spojenci používajú alebo plánujú používať na financovanie pomoci Ukrajine.
Otázka úplnej konfiškácie zostáva právne aj politicky citlivá. Niektoré krajiny podporujú použitie ruského majetku na obnovu Ukrajiny, zatiaľ čo iné upozorňujú na možné porušenie medzinárodného práva, súdne spory a dôsledky pre dôveryhodnosť európskeho finančného systému.
Ruský senátor: Ukrajina škody nezaplatí
K požiadavke na odškodnenie sa pridal aj ruský senátor Alexander Vološin, ktorý zastupuje Ruskom ovládanú časť Doneckej oblasti.
Tvrdí, že Ukrajina nebude mať dostatok financií na to, aby uhradila škody spôsobené útokmi na okupovaných územiach, v ruských pohraničných regiónoch a v ďalších oblastiach zasiahnutých bojmi.
Vološin preto presadzuje názor, že finančnú zodpovednosť by mali niesť aj západné štáty, ktoré poskytujú Ukrajine vojenskú a hospodársku pomoc. Podľa neho tieto krajiny financovali ukrajinskú armádu a odmietali možnosti mierového riešenia, ako ich prezentuje Moskva.
Ruské úrady odhadujú škody, ktoré pripisujú ukrajinským útokom, na viac ako jeden bilión rubľov. Tento údaj však pochádza z ruských štátnych štruktúr a nemožno ho považovať za nezávisle potvrdené medzinárodné vyčíslenie.
Moskva prenáša zodpovednosť na podporovateľov Kyjeva
Ruská argumentácia je postavená na tvrdení, že bez západných zbraní, financií a spravodajských informácií by Ukrajina nemohla pokračovať v obrane proti ruskej armáde.
Kremeľ preto pomoc Kyjevu neprezentuje ako podporu napadnutého štátu, ale ako priame zapojenie západných krajín do vojny proti Rusku. Na tomto základe ruskí politici požadujú, aby európske štáty niesli aj časť finančných následkov.
Európska únia a členské krajiny však vychádzajú z úplne opačného právneho a politického pohľadu. Rusko považujú za agresora, ktorý vo februári 2022 začal rozsiahlu inváziu na územie medzinárodne uznaného štátu.
Západní predstavitelia preto hovoria o ruskej povinnosti uhradiť škody spôsobené Ukrajine, nie o povinnosti Európy odškodniť Moskvu.
Európska pomoc dosiahla stovky miliárd eur
Od začiatku vojny poskytli európske krajiny Ukrajine rozsiahlu vojenskú, finančnú a humanitárnu podporu.
Presné súčty závisia od toho, či sa do nich zahŕňajú iba reálne poskytnuté prostriedky, alebo aj budúce záväzky, úvery, výdavky na utečencov a hodnota dodanej vojenskej techniky. Kielský inštitút pre svetové hospodárstvo eviduje pomoc prostredníctvom projektu Ukraine Support Tracker a upozorňuje, že jednotlivé zdroje môžu používať rozdielnu metodiku.
Podľa jednej z aktuálnych analýz dosiahla európska vojenská pomoc približne 213 miliárd eur, zatiaľ čo americká vojenská podpora predstavovala približne 115 miliárd eur. Veľká časť týchto súm však nepredstavuje hotovosť odovzdanú Kyjevu, ale účtovnú hodnotu zbraní, techniky a zásob.
Práve rozsah tejto podpory používa Moskva ako argument, že Európa nie je neutrálnym pozorovateľom, ale aktívnym účastníkom konfliktu.
Ukrajina žiada reparácie od Ruska
Ruské požiadavky prichádzajú v čase, keď Ukrajina spolu so západnými partnermi buduje mechanizmy na evidovanie škôd spôsobených ruskou inváziou.
Medzinárodný register škôd pre Ukrajinu zhromažďuje žiadosti občanov, organizácií a štátnych inštitúcií. Do budúcnosti by sa tieto údaje mohli použiť pri vytvorení systému odškodnenia.
Náklady na obnovu Ukrajiny sa odhadujú na stovky miliárd dolárov a s pokračovaním vojny ďalej rastú. Kyjev preto presadzuje, aby sa na rekonštrukciu použili aj zmrazené ruské rezervy.
Moskva tak najnovšími vyjadreniami reaguje vlastným protinárokom: žiada vrátiť zmrazený majetok a zároveň chce peniaze od krajín, ktoré podporovali ukrajinskú obranu.
Zatiaľ ide najmä o politický odkaz
Napriek ostrým vyjadreniam ruských poslancov zatiaľ nie je známe, že by Moskva predstavila konkrétnu medzinárodnú žalobu, mierovú dohodu alebo právne uznaný mechanizmus, na základe ktorého by mala Európa Rusku platiť odškodnenie za vojnu.
Požiadavka preto v tejto chvíli pôsobí predovšetkým ako politický a propagandistický odkaz smerom k domácemu publiku aj západným vládam.
Zároveň naznačuje, že otázka reparácií, zmrazeného majetku a financovania povojnovej obnovy bude patriť medzi najťažšie témy prípadných budúcich rokovaní. Moskva a Kyjev totiž nevychádzajú iba z rozdielnych súm, ale z úplne opačného pohľadu na to, kto vojnu vyvolal a kto má niesť zodpovednosť za jej následky.
