Múzeum v Kežmarku si pripomína 80. výročie oslobodenia mesta, výstava ponúka pohľad na zaujímavé artefakty – FOTO
8.2.2025 (SITA.sk) – Vojenské uniformy sovietskych a nemeckých vojakov, predmety využívané počas vojny, dokumenty či dobové fotografie Kežmarku z vojnových rokov ponúka výstava venovaná 80. výročiu oslobodenia Kežmarku.
Vo výstavnej sieni Múzea v Kežmarku ju otvorili v piatok, prístupná bude do konca apríla. Kežmarok bol totiž ešte pred druhou svetovou vojnou centrom nemeckej menšiny na Spiši. Výstava zároveň pripomína viaceré udalosti späté s vojnovými rokmi vrátane prenasledovania Židov.
Oslobodenie Kežmarku
Oslobodzovanie miest a obcí okresov Poprad a Kežmarok sa viaže k januáru 1945. „Keď hovoríme o oslobodení Kežmarku, nedá sa nespomenúť aj to, čo sa dialo predtým. Boli to veľmi ťažké roky, keď predovšetkým Židia boli prenasledovaní a vylúčení zo škôl, tiež občania, ktorí nepatrili k nemeckej národnosti, boli kontrolovaní,“ opísala pre agentúru SITA riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.
Aj tieto udalosti zachytáva výstava v Kežmarku. Okrem predmetov zo zbierkového fondu Múzea v Kežmarku k nej publicista Marcel Maniak pripravil desať panelov s dobovými fotografiami, ďalšie predmety zapožičal Klub vojenskej histórie Tatry – Spišské Bystré.
Uniformy a ďalšie zaujímavé artefakty
Prvá miestnosť výstavnej sály ponúka predstavu o tom, ako v danom čase vyzeralo vojsko. Ide napríklad o uniformy československých, nemeckých a sovietskych vojakov či ďalšie zaujímavé artefakty.
„Jedným z nich je torzo z krídla havarovaného lietadla, ktoré sa našlo v Levočských vrchoch, ktoré je sovietskou verziou amerického civilného dopravného lietadla, či prevlek bielej farby vojakov na zimu, aby boli čo najviac chránení a neviditeľní,“ poukazuje na predmety Cintulová.
Vystavený je aj balíček prvej pomoci povstalcov z roku 1944 zaslaný z Ameriky. „K prvej pomoci partizánov patrili aj tabak, ešus a poľná fľaša,“ dodala riaditeľka múzea.
Drevené kazety na náboje
Pár krokov ďalej sa nachádzajú drevené kazety na náboje s nemeckými nápismi a hákovým krížom, rovnako aj čižmy, ktoré používali vojaci predovšetkým pri zákopoch. Medzi vystavenými dokumentmi je napríklad povolenie k cestovaniu pre tajomníka okresného národného výboru z marca 1945 v slovenskom i ruskom jazyku, protifašistické letáky, či odberový lístok na zemiaky. Pri nich sa nachádza aj odkaz, lístok z väzenia s prosbou o zaslanie kúska chleba, slaniny a kávy.
„Dotyčný, ktorý písal túto prosbu, uvádzal, že ide o 65 väzňov. V expozícii múzea máme aj výsek z múru z budovy, ktorá bola pri Kežmarskom hrade, kde boli väznení aj Kežmarčania, Židia, pred odsunom do koncentračného tábora,“ ozrejmila pôvod odkazu Cintulová.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Výstava k 80. výročiu oslobodenia mesta Kežmarok (fotografie)
Nemci evakuovali všetkých obyvateľov nemeckej národnosti
Kežmarok bol oslobodený 27. januára 1945 okolo 22:00. Niekoľko dní predtým Nemci evakuovali všetkých obyvateľov nemeckej národnosti vrátane žiakov nemeckých škôl spolu s učiteľmi. Ako pre SITA ozrejmil publicista Marcel Maniak, naložili ich na autá a odviezli do Nemecka, vyvezený bol aj mestský archív a mestská pokladnica.
„Predpokladáme, že práve v tomto období boli vysťahované aj niektoré materiály z kežmarského školstva, ktoré sa neskôr našli v Rakúsku,“ doplnila riaditeľka Múzea v Kežmarku. V ranných hodinách 27. januára podľa jej slov z mesta odchádzali prvé nemecké vojská.
„Ešte predtým sa snažili znefunkčniť Weinovu textilku, dali rozobrať stroje, zobrali materiál, dokonca aj pokladňu, podmínovali mosty, poštu a ďalšie významné objekty. Našťastie, vďaka ilegálnej činnosti Kežmarčanov sa podarilo zachrániť aj časť archívu mesta a rovnako časť strojového vybavenia textilky,“ dodala.
Kežmarok bol takmer vyľudnený
Vojaci 1. československej samostatnej brigády vstúpili do Kežmarku podľa Maniaka 27. januára vo večerných hodinách okolo spomínanej 22:00, nasledovali ich vojaci Červenej armády a jednotky sovietskeho stíhacieho protitankového delostreleckého pluku.
„Keď československé jednotky vstúpili do Kežmarku, bol takmer vyľudnený. Videli však pozostatky nacistického režimu, samotné budovy na námestí boli pomaľované hákovými krížmi, z okien viseli nacistické vlajky,“ pripomenul.
Mesto vítalo svojich osloboditeľov vyzváňaním zvonov. „Máme zachytené v rôznych výpovediach Kežmarčanov, že ich vítali s obrovskou radosťou, skandovali heslá „Hitler kaput“ a podobne,“ doplnila Cintulová.
Situácia v meste nebola jednoduchá ani po oslobodení
Situácia v meste však podľa jej slov nebola jednoduchá ani po oslobodení. „Potrebné bolo zároveň zmobilizovať všetky sily, aby sa zabránilo rozkrádaniu v meste. Vznikali tu tiež rôzne skupinky, ktoré sa snažili o záškodnícku činnosť, stabilizácia mesta po oslobodení bola veľmi náročná. Aj z našich zbierkových predmetov však vieme, že mestu veľmi záležalo aj na tom, aby sa obnovila železničná doprava,“ povedala riaditeľka múzea. Aj tieto udalosti približujú fotografie, ktoré sú súčasťou vystavených panelov.
Podľa Cintulovej sa v štyroch miestnostiach výstavnej siene snažili zhromaždiť materiál, ktorý bude mať výpovednú lehotu predovšetkým pre mladú generáciu. „Táto doba je náročná hlavne v tom, že mladí ľudia sú dezorientovaní z toho, čo sa deje okolo nich. Pokiaľ nie sú informovaní z pramenných inštitúcií, akými sú múzeá a archívy, ťažko si dokážu vytvoriť obraz o tom, aké ťažké toto obdobie bolo,“ uzavrela.
Viac k témam: Druhá svetová vojna, Kežmarok, Kežmarský hrad, Múzeum, Výročie oslobodenia mesta, Výstava
Zdroj: SITA.sk – Múzeum v Kežmarku si pripomína 80. výročie oslobodenia mesta, výstava ponúka pohľad na zaujímavé artefakty – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.
