Nie je v poriadku ak sa napáda sudca, reaguje Šamko na vyjadrenia ministra vnútra Šutaja Eštoka
11.11.2023 (SITA.sk) – Hrozba sudcovi trestným alebo disciplinárnym stíhaním nie je odbornou kritikou súdneho rozhodnutia. Pre odborný internetový časopis Právne listy to uviedol sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko.
Kritika pomocou právnych argumentov
Reagoval tak na verejné vyhlásenie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) v súvislosti s uznesením súdu vo veci žalobcu, prvého policajného viceprezidenta Branka Kišša proti žalovanému ministerstvu vnútra, že sa sudca Metského súdu Bratislava IV možno dopustil trestného činu ohýbania práva, a že ak by bol porušený zákon, tak sa voči nemu bude disciplinárne konať.
Ako Šamko vysvetlil, kritika súdneho rozhodnutia je vo verejnom priestore v poriadku v prípade, že je vecná a odborná a nie je dôvod jej brániť v prípade, že sú použité právne argumenty.
Naopak, v poriadku nie je, ak sa nálepkuje, uráža, či napáda sudca, ktorý vydal rozhodnutie, a v poriadku nie je ani to, keď sa sudcovi za jeho rozhodnutie hrozí trestným postihom za spáchanie trestného činu ohýbania práva či disciplinárnym konaním.
Forma zastrašovania sudcu
V prípade Šutaja Eštoka podľa Šamka určite nejde o prípustnú odbornú kritiku súdneho rozhodnutia. „Ide o formu zastrašovania sudcu za to, že nerozhodol podľa predstáv účastníka konania, a teda ministerstva vnútra,“ vyhlásil Šamko a vysvetlil, že sudca môže byť disciplinárne postihnutý či stíhaný za ohýbanie práva za rozhodnutie len vtedy, ak by toto rozhodnutie bolo úmyselným popretím zákonných ustanovení.
Nespokojnosť s rozhodnutím súdu, prípadne iný právny názor na rozhodnutie súdu nemožno považovať za trestnoprávnu či disciplinárnu problematiku, a to ani v prípade, keď nadriadený súd dá za pravdu účastníkovi konania, ktorý odvolanie podal a napadnuté rozhodnutie zruší.
„Rovnako tak nie je trestnoprávna a ani disciplinárna problematika to, ak ide v rozhodnutí súdu o bežné porušenie zákona, ktoré sa napráva prostredníctvom riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov,“ dodal Šamko.
Ministerstvo vnútra sa nesmie vyhrážať
Pokračuje tým, že pokiaľ zákonodarca počíta s možnými chybami orgánov aplikujúcich právo pri konaní, ako aj pri rozhodovaní, a stanovuje spôsob ich možnej nápravy, potom len obyčajné porušenie zákona, chybný výklad právnej normy, nesprávne hodnotenie dôkazov či nedostatočne vykonané dokazovanie nemôžu samé osebe napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva či iného trestného činu a ani disciplinárneho previnenia.
Šamko ďalej zdôraznil, že rezort vnútra sa ako účastník konania nesmie vyhrážať sudcovi možným trestným či disciplinárnym postihom len preto, že je názoru, že sudca rozhodol nezákonne.
„A to ani vtedy nie, ak by aj mal pravdu a nadriadený súd by rozhodol, že predmetná vec nepatrí do kompetencie civilného súdu, ale patrí do kompetencie správneho súdu,“ vysvetlil Šamko a doplnil, že nesúhlas so súdnym rozhodnutím má byť uvedený v opravnom prostriedku, pretože napadnuté uznesenie súdu preskúmava napadnutý súd a nie orgán činný v trestnom konaní.
Rozhodnutie možno len kritizovať
„Akékoľvek formy možného zastrašovania sudcu za jeho rozhodovaciu činnosť je nutné dôrazne odmietnuť. Rozhodnutie súdu možno odborne kritizovať, možno s ním polemizovať, avšak nemožno sudcu posielať do trestného či disciplinárneho konania len preto, že je účastník konania presvedčený, že sudca nerozhodol správne,“ uviedol Šamko.
Polemika vznikla aj o tom, či má vo veci policajta Kišša rozhodovať civilný alebo správny súd. Členka súdnej rady Dana Jelínková Dudzíková pre Právne listy vysvetlila, že civilný súd nemôže rozhodnúť o zákonnosti či nezákonnosti personálneho rozkazu vydaného vo veci služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru v nadväznosti na organizačné opatrenie ministra vnútra.
Kedy sa jedná o zákonné rozhodnutia?
Túto právomoc má teda výlučne správny súd, a to len v prípade, že policajt využije možnosť podať opravný prostriedok proti personálnemu rozkazu a následne využije možnosť podať správnu žalobu po vydaní druhostupňového rozhodnutia. Pokiaľ takéto právne možnosti nevyužije, jedná sa o zákonné rozhodnutia.
„V praxi sa pomerne často stáva, že žalobný návrh obsahuje mix petitov. V takom prípade napríklad správny súd vylúči na samostatné konanie petity prináležiace do kompetencie civilného súdu a postúpi vec civilnému súdu. V prípade pochybností, kde je hranica medzi „civilom“ a „správkom“ rozhoduje kompetenčný senát,“ vysvetlila Dudzíková.
Viac k témam: disciplinárne stíhanie, Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Minister vnútra SR, policajný viceprezident, Sudca, Súdy, Trestné stíhanie
Zdroj: SITA.sk – Nie je v poriadku ak sa napáda sudca, reaguje Šamko na vyjadrenia ministra vnútra Šutaja Eštoka © SITA Všetky práva vyhradené.
