Poľský prezident Karol Nawrocki počas Svetového ekonomického fóra v Davose otvoril jednu z najcitlivejších otázok súčasnej európskej politiky: kto má viesť Európsku úniu v čase rastúcej geopolitickej neistoty. V rozhovore pre televíziu Fox Business vyzval na hľadanie nového lídra EÚ zo strednej alebo východnej Európy, pričom zdôraznil potrebu spolupráce s tradičnými mocenskými centrami v Paríži a Berlíne.
Podľa Nawrockého práve krajiny strednej a východnej Európy v posledných rokoch preukázali, že ich prístup k bezpečnosti, migrácii a energetike bol realistický a strategicky predvídavý. Tvrdí, že ich hlas bol v Bruseli dlhodobo podceňovaný, napriek tomu, že sa v kľúčových otázkach – najmä vo vzťahu k Rusku – ukázal ako presnejší než prístupy niektorých západoeurópskych štátov.
Prezident zároveň upozornil na rastúce napätia v rámci Únie. Poľsko podľa neho odmieta nadmernú centralizáciu rozhodovania a presadzovanie ideologických politík, ktoré môžu oslabovať národnú suverenitu členských štátov. Ako príklad uviedol obavy z dôsledkov Zeleného dohovoru a prehnanej regulácie, ktoré podľa Varšavy môžu poškodiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.
V širšom geopolitickom kontexte Nawrocki zdôraznil význam transatlantických vzťahov. Európska bezpečnosť je podľa neho neoddeliteľne spätá so silnými Spojenými štátmi a funkčnou spoluprácou v rámci NATO. Záväzok členských krajín aliancie zvyšovať výdavky na obranu označil za kľúčový faktor stability, pričom vyzdvihol úlohu amerického prezidenta Donalda Trumpa aj generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.
Poľsko sa podľa prezidenta nechce profilovať iba ako pasívny príjemca bezpečnosti. Pripomenul, že krajina už dnes vynakladá takmer päť percent hrubého domáceho produktu na obranu, čím sa radí medzi najväčších prispievateľov v rámci Aliancie. Tento krok vníma ako dôkaz pripravenosti prevziať väčší podiel zodpovednosti za bezpečnosť Európy.
Nawrockého výzva prichádza v období, keď Európska únia čelí súbežne viacerým výzvam: vojne na Ukrajine, sporom o energetickú transformáciu, migráciu aj otázke strategickej autonómie. Debata o tom, odkiaľ má pochádzať budúce politické vedenie Únie, tak nie je len symbolická, ale dotýka sa samotnej rovnováhy moci v Európe.