Český premiér Andrej Babiš ostro kritizoval civilnú rozviedku ÚZSI pre reakciu na dezinformačnú kampaň, ktorá mala vyvolať dojem, že Poľsko si robí nárok na časť českého územia. Premiér tvrdí, že vláda sa o probléme dozvedela neskoro a prvé informácie získal dokonca z médií. Prezident Petr Pavel označil celú operáciu za cielenú provokáciu, ktorej cieľom je narušiť dobré česko-poľské vzťahy.
Kampaň využívala pomerne sofistikované podvrhy. Objavil sa falošný profil českého veľvyslanca v Poľsku Břetislava Dančáka a tiež napodobenina stránky Českého rozhlasu.
Obsah mal vzbudzovať dojem, že Varšava zvýšila tlak na Prahu a chce získať české územie.
Babiš: Informáciu som mal dostať oveľa skôr
Babiš už po mimoriadnom rokovaní Bezpečnostnej rady štátu kritizoval spravodajské služby za oneskorenú reakciu.
Teraz svoju kritiku ešte pritvrdil a zodpovednosť pomenoval konkrétnejšie. Podľa premiéra Úrad pre zahraničné styky a informácie (ÚZSI) zlyhal, pretože vláda mala byť o zahraničnej informačnej operácii informovaná podstatne skôr.
Babiš tvrdí, že informáciu následne dostal od Bezpečnostnej informačnej služby BIS. Kritizoval aj postup českého veľvyslanca v Poľsku, ktorý podľa neho mal o vznikajúcom probléme informovať ministerstvo zahraničných vecí.
Vláda podľa premiéra prijala opatrenia, ktoré majú podobným situáciám v budúcnosti zabrániť.
Kauza prichádza práve v období, keď sa stredoeurópske krajiny snažia prehĺbiť vzájomnú spoluprácu. Aktualizovane.sk informovalo, že Slovensko chce oživiť Vyšehradskú štvorku a medzi hlavné priority zaradilo aj bezpečnosť a obranu.
Skutočný územný dlh existuje. Neznamená však, že Poľsko chce zabrať Česko
Práve tu je dôležité oddeliť dezinformáciu od historického faktu.
Medzi Českom a Poľskom skutočne existuje nevyriešená otázka takzvaného územného dlhu približne 368 hektárov.
Vznikol po úprave československo-poľskej hranice v roku 1958. Po desiatkach zmien hraničnej čiary zostalo vtedajšiemu Československu po vzájomnom započítaní územných ziskov a strát približne 368 hektárov navyše.
Praha a Varšava o vyriešení otázky rokujú diplomaticky. Český minister zahraničných vecí Petr Macinka vo februári 2026 uviedol, že riešenie by mohlo súvisieť s projektom protipovodňovej ochrany.
Neexistuje však potvrdenie, že by Poľsko pripravovalo zabratie českého územia.
Pavel hovorí o cielenej provokácii
Prezident Petr Pavel označil informačnú kampaň za zámernú provokáciu a ocenil, že Česi ani Poliaci jej vo väčšej miere neuverili.
Zároveň upozornil, že zatiaľ nemá informácie dokazujúce, že za operáciou stojí Rusko. Varšava a viacerí českí politici síce hovoria o možnej zahraničnej hybridnej operácii, jej pôvod nebol verejne jednoznačne preukázaný.
Podobné bezpečnostné operácie sa v Európe sledujú čoraz pozornejšie. Aktualizovane.sk už informovalo aj o tom, že Nemecko preverovalo podozrenie z ruského sabotážneho plánu proti spoločnosti podporujúcej Ukrajinu.
Celá kauza tak napokon nie je sporom medzi Prahou a Varšavou. Je predovšetkým testom toho, ako rýchlo dokáže štát odhaliť informačnú operáciu, ktorá sa snaží vytvoriť konflikt tam, kde v skutočnosti nie je.
