Európska únia sa dohodla na zásadnej zmene protiruského sankčného režimu. Individuálne sankcie voči približne 3 000 osobám a organizáciám spojeným s Ruskom majú byť predĺžené na 36 mesiacov namiesto doterajšieho pravidelného obnovovania. Súčasťou kompromisu je však vyradenie miliardárov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo sankčného zoznamu.
Dohoda vznikla po náročných rokovaniach medzi členskými štátmi. Lotyšsko, ktoré kompromis pôvodne odmietalo, sa napokon zdržalo hlasovania a umožnilo jeho prijatie.
Sankcie sa majú predĺžiť na tri roky
Individuálne sankcie EÚ sa týkajú ľudí a spoločností, ktorých Únia spojila s konaním ohrozujúcim územnú celistvosť, suverenitu alebo nezávislosť Ukrajiny.
Opatrenia zahŕňajú predovšetkým zmrazenie majetku v Európskej únii, zákaz sprístupňovania finančných prostriedkov sankcionovaným subjektom a zákaz vstupu alebo tranzitu cez územie EÚ pre osoby zaradené na zoznam.
Doteraz sa veľká časť individuálnych sankcií pravidelne obnovovala na šesť mesiacov.
Nová dohoda má obdobie predĺžiť na 36 mesiacov, čo výrazne znižuje počet politicky citlivých rokovaní o ich pravidelnom obnovovaní.
Európska únia pritom počas leta pokračovala aj v prijímaní ďalších opatrení voči Moskve. Aktualizované.sk informovalo, že rokovania o nových sankciách proti Rusku komplikovali výhrady viacerých členských štátov.
Usmanov a Fridman zo zoznamu vypadnú
Cena za trojročné predĺženie sankčného režimu je politicky kontroverzná.
Z európskeho sankčného zoznamu majú byť odstránení dvaja prominentní podnikatelia – Ališer Usmanov a Michail Fridman.
Usmanov bol na sankčný zoznam zaradený po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. EÚ ho vtedy spájala s úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina a významnými podnikateľskými záujmami v ruskej ekonomike.
Aj Fridman bol sankcionovaný v roku 2022 a opatrenia voči nemu zahŕňali zmrazenie majetku a cestovné obmedzenia.
Obaja sankcie právne napádali.
Francúzsko, Slovensko a Luxembursko presadzovali zmeny
Za odstránenie Usmanova zo zoznamu sa podľa diplomatických zdrojov zasadzovali Francúzsko a Slovensko.
Francúzsko svoju požiadavku zdôvodňovalo národnými záujmami. V diplomatických kruhoch sa zároveň diskutovalo o širších vzťahoch Paríža s Azerbajdžanom, pričom samotný Azerbajdžan odmietal tvrdenia, že by Francúzsko v tejto otázke ovplyvňoval.
Luxembursko zase podporovalo vyradenie Michaila Fridmana. Ten vedie právny spor, v ktorom od Luxemburska požaduje miliardové odškodnenie.
Aby sa podarilo zachovať sankcie voči tisícom ďalších osôb a spoločností, vznikol kompromis: dvojica miliardárov má byť zo zoznamu odstránená, ale ostatné sankcie budú platiť výrazne dlhšie.
Lotyšsko kompromis pôvodne odmietalo
Najsilnejší odpor prichádzal z Lotyšska.
Lotyšský premiér Andris Kulbergs argumentoval, že v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine by Európa nemala zmierňovať tlak na osoby spojené s Ruskom.
Riga podporovala samotné predĺženie sankcií na 36 mesiacov, nesúhlasila však s tým, aby cenou za dohodu bolo vyradenie Usmanova a Fridmana.
Lotyšsko napokon podľa agentúry Reuters hlasovanie nezablokovalo a zdržalo sa. Tým umožnilo ostatným členským štátom pokračovať v prijatí kompromisu.
Ukrajina s vyradením oligarchov nesúhlasí
Kriticky na pripravované zmeny reagovali aj predstavitelia Ukrajiny.
Kyjev dlhodobo presadzuje, aby Európska únia sankčný tlak na Rusko skôr zvyšovala než zmierňovala.
Ukrajinskí predstavitelia preto vyradenie prominentných podnikateľov zo sankčného zoznamu označovali za nesprávny signál smerom k Moskve.
Samotný rozsah sankcií však zostáva mimoriadne veľký. Opatrenia sa týkajú ruských predstaviteľov, podnikateľov, bánk, spoločností, vojenského priemyslu aj subjektov, ktoré EÚ spája s podporou ruskej vojenskej agresie.
Tlak sa dotýka aj energetiky. Sankcionované tankery ruskej tieňovej flotily začali meniť svoje trasy a vyhýbať sa Lamanšskému prielivu.
Ekonomické sankcie sú samostatným režimom
Nová dohoda sa týka predovšetkým individuálnych sankčných zoznamov.
Netreba ich zamieňať so širšími hospodárskymi sankciami proti Rusku.
EÚ v júni 2026 predĺžila ekonomické sankcie voči Ruskej federácii až do 31. júla 2027.
Tie zahŕňajú obmedzenia v oblasti obchodu, financií, energetiky a technológií, zákaz niektorých transakcií s ruskými bankami či opatrenia namierené proti ruskej tieňovej flotile.
Súčasné rozhodnutie teda neznamená ukončenie alebo zásadné oslabenie celého európskeho sankčného systému.
Mení najmä spôsob, akým sa bude počas nasledujúcich troch rokov pristupovať k tisícom individuálne sankcionovaných osôb a organizácií.
ČÍTAJTE AJ
Putin hrozí Európe odvetou za ruské lode. „Je to pirátstvo,“ vyhlásil
Predĺženie sankcií na tri roky môže znížiť riziko, že jednotlivé členské štáty budú každých šesť mesiacov využívať potrebu jednomyseľného rozhodnutia na presadzovanie vlastných požiadaviek.
Prípad Usmanova a Fridmana však zároveň ukázal, že pri sankčnej politike zostávajú medzi členskými krajinami EÚ výrazné rozdiely a že aj rozhodnutia týkajúce sa jednotlivcov môžu ovplyvniť fungovanie celého sankčného režimu.
