Na sociálnych sieťach sa šíri tvrdenie, podľa ktorého má europoslanec Martin Hojsík z Progresívneho Slovenska spolu s platom, kancelárskym paušálom a peniazmi na personál k dispozícii približne 48-tisíc eur mesačne. Súčet sa približuje reálnym rozpočtovým položkám Európskeho parlamentu, nejde však o Hojsíkov osobný mesačný príjem.
Spor zároveň súvisí s európskou klimatickou politikou a kompenzáciami pre domácnosti. Hojsík podporuje model, pri ktorom majú časť nákladov spojených s transformáciou tlmiť sociálne opatrenia. Kritici takýto prístup označujú za rozdávanie kompenzácií namiesto riešenia samotného rastu nákladov.
Hojsíkov plat nie je 48-tisíc eur
Podľa pravidiel Európskeho parlamentu dostávajú všetci europoslanci rovnaký základný plat.
Aktuálne ide o 11 255,26 eura mesačne pred zdanením. Po odpočítaní dane EÚ a poistných príspevkov predstavuje suma uvádzaná Európskym parlamentom 8 772,70 eura. Plat môže následne podliehať aj vnútroštátnemu zdaneniu.
K tomu existuje všeobecný paušál na výkon mandátu vo výške 4 950 eur mesačne. Je určený napríklad na kancelárske náklady, technické vybavenie, dokumentáciu či administratívne výdavky.
Ani tento paušál preto nemožno automaticky považovať za čistú mzdu europoslanca.
Najväčšiu položku tvorí rozpočet na personál
Najväčšia suma sa spája s asistentmi.
V roku 2026 môže mať každý europoslanec na personálne náklady k dispozícii najviac 32 072 eur mesačne.
Tieto peniaze však Európsky parlament neposiela poslancovi ako súčasť jeho mzdy. Sú určené na platy, odmeny, sociálne odvody a ďalšie náklady spojené s parlamentnými asistentmi a poskytovateľmi služieb.
Martin Hojsík má podľa údajov Európskeho parlamentu akreditovaných aj miestnych asistentov.
Ak teda niekto spočíta hrubý poslanecký plat, kancelársky paušál a maximálny personálny rozpočet, dostane sa približne na hranicu 48-tisíc eur mesačne. Takéto číslo však spája tri rozdielne kategórie výdavkov a vytvára nesprávny dojem, že celá suma predstavuje Hojsíkov osobný príjem.
Aktuálne politické návrhy Progresívneho Slovenska sledujeme aj v článku o tom, aké opatrenia PS navrhlo pri výbere daní a fungovaní Finančnej správy.
Spor sa týka aj emisných povoleniek ETS2
Politická kritika Hojsíka sa spája najmä s pripravovaným systémom ETS2, ktorý sa týka emisií z budov, cestnej dopravy a ďalších sektorov.
Hojsík v roku 2026 presadzoval sociálne citlivejší model systému. Hovoril o mechanizmoch, ktoré majú obmedziť neprimeraný rast cien emisných povoleniek, o posilnení Sociálneho klimatického fondu aj o možnosti členských krajín rozhodovať, akým spôsobom použijú peniaze na sociálne kompenzácie.
Jeho dlhodobým postojom je, že príjmy z obchodovania s emisnými povolenkami majú smerovať späť do domácností a priemyslu, napríklad na energetickú efektívnosť a znižovanie závislosti od fosílnych palív.
Kritici ETS2 naopak upozorňujú, že nový systém môže zvýšiť náklady spojené s vykurovaním a dopravou a následné kompenzácie podľa nich neriešia základnú príčinu zdražovania.
„Žobračenky“ nie sú názvom konkrétneho opatrenia
Výraz „žobračenky“ použitý v kritickom príspevku nie je oficiálnym názvom žiadneho programu.
Ide o politické označenie sociálnych kompenzácií.
Bez označenia konkrétneho Hojsíkovho návrhu preto nemožno tvrdiť, že europoslanec predstavil program alebo dávku s takýmto názvom.
Vecná diskusia sa vedie o inom probléme: či má štát a Európska únia negatívne sociálne dopady klimatických opatrení zmierňovať finančnými kompenzáciami, alebo by mali byť samotné pravidlá nastavené tak, aby dodatočné náklady domácnostiam vôbec nevznikali.
ČÍTAJTE AJ
Babiš varuje pred ETS2: Podľa neho ohrozí rafinérie aj životnú úroveň
Pri tvrdení o „48-tisícovom mesačnom príjme“ je preto rozhodujúce rozlišovať medzi osobným platom europoslanca a rozpočtom, ktorý Európsky parlament vyčleňuje na fungovanie jeho kancelárie a zamestnancov. Samotný personálny rozpočet môže byť viac než dvojnásobkom poslaneckého platu, no nejde o peniaze, ktoré by si europoslanec mohol ponechať ako vlastnú odmenu.
