Slovensko vyšle do 101 vojakov na východné krídlo NATO. Zamieria do Poľska a Rumunska
Slovensko plánuje vyslať až 101 vojakov na posilnenie ochrany východného krídla NATO. Pôsobiť majú predovšetkým v Poľsku a Rumunsku v rámci aliančnej aktivity Eastern Sentry – Východná stráž. Ich úlohou bude monitorovanie vzdušného priestoru, radarové spravodajstvo, včasné varovanie a podpora protivzdušnej a protiraketovej obrany. Vyslanie ešte musí schváliť Národná rada SR.
S návrhom ministerstva obrany súhlasila vláda. Mandát počíta s nasadením najviac 101 príslušníkov Ozbrojených síl SR, pričom presný počet a miesto ich pôsobenia sa môžu prispôsobovať aktuálnym potrebám NATO.
Slováci budú sledovať oblohu nad východným krídlom
Slovenskí vojaci nemajú byť vyslaní do bojovej operácie na Ukrajine. Ich pôsobenie sa bude týkať územia členských štátov NATO.
Medzi hlavné úlohy majú patriť:
- monitorovanie vzdušného priestoru,
- tvorba a výmena radarových informácií,
- včasné varovanie pred vzdušnými hrozbami,
- vytváranie spoločného obrazu o situácii vo vzduchu,
- podpora integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO.
Prioritnými krajinami budú Poľsko a Rumunsko, ktoré patria medzi strategicky najdôležitejšie časti východného krídla Aliancie.
NATO pritom v regióne výrazne zvyšuje svoju aktivitu. Aktualizovane.sk nedávno podrobne informovalo, že Aliancia pri Kaliningrade nasadila stíhačky, lietadlo AWACS aj špeciálny americký stroj elektronického boja EA-37B.
Eastern Sentry vznikla po narušení poľského vzdušného priestoru
Aktivitu Eastern Sentry NATO spustilo v septembri 2025 po sérii narušení vzdušného priestoru na východnom krídle.
Bezprostredným impulzom bol prienik viacerých ruských dronov do poľského vzdušného priestoru 10. septembra 2025. NATO následne začalo posilňovať ochranu regiónu stíhačkami, prieskumnými lietadlami, protivzdušnými systémami a ďalšou technikou.
Prvý let aliančného lietadla včasnej výstrahy AWACS v rámci Eastern Sentry sa uskutočnil 19. septembra 2025.
Posilňovanie východnej hranice je súčasťou širšej zmeny obranného plánovania Aliancie. NATO v roku 2026 pokračuje vo výraznom posilňovaní obrany Európy a osobitnú pozornosť venuje práve protivzdušnej obrane východného krídla.
Vyslanie ešte musí schváliť parlament
Súhlas vlády ešte neznamená okamžitý odchod slovenských vojakov.
Na pôsobenie Ozbrojených síl SR v zahraničí je potrebný mandát Národnej rady SR. Až po jeho schválení bude možné nasadenie spustiť.
Ministerstvo obrany argumentuje, že slovenská účasť posilní nielen obranu NATO, ale aj schopnosť našich vojakov spolupracovať so zahraničnými armádami a využívať spoločné radarové a protivzdušné systémy.
Pre Slovensko tak pôjde zároveň o praktické preverenie pripravenosti armády fungovať v mnohonárodnej aliančnej operácii.