AI SUMMARY / Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Premiér Viktor Orbán v roku 2017 sľúbil, že Maďarsko do roku 2030 ekonomicky dobehne Rakúsko.
- Aktuálne analýzy ukazujú, že pri súčasnom tempe rastu by to trvalo ešte 40 až 45 rokov.
- Ani upravený cieľ dosiahnuť 85–90 % priemeru EÚ do roku 2030 sa podľa ekonómov nejaví ako reálny.
- Proces približovania sa k priemeru EÚ sa v poslednom období zastavil.
Keď maďarský premiér Viktor Orbán v septembri 2017 vyhlásil, že Maďarsko môže do roku 2030 dobehnúť Rakúsko v životnej a hospodárskej úrovni, jeho slová mali jasný politický zámer: poskytnúť voličom víziu rýchleho dobiehania Západu a potvrdiť správnosť ekonomického kurzu krajiny. O osem rokov neskôr však dostupné údaje naznačujú, že tento cieľ bol výrazne nadhodnotený.
Podľa aktuálnych analýz zverejnených portálom 24.hu sa pôvodný sľub javí ako nereálny. Aj pri započítaní mierneho hospodárskeho pokroku Maďarska by vyrovnanie sa s Rakúskom trvalo ďalších 40 až 45 rokov – a to za predpokladu priaznivého vývoja bez vážnych ekonomických otrasov.
Sľub, ktorý už v čase vzniku vyvolával pochybnosti
Orbánovo vyhlásenie neostalo bez kritickej odozvy ani v čase, keď zaznelo. Výskumný ústav GKI Gazdaságkutató Zrt. už v roku 2017 upozorňoval, že aj pri dlhodobom raste presahujúcom priemer Európskej únie by bolo mimoriadne náročné odstrániť rozdiely v produktivite, príjmoch a technologickej úrovni medzi Maďarskom a Rakúskom.
Tieto rozdiely majú hlboké štrukturálne korene. Rakúska ekonomika je dlhodobo postavená na vysokej pridanej hodnote, silnom priemysle, stabilných inštitúciách a kvalitnom vzdelávacom systéme. Maďarsko sa síce stalo atraktívnou destináciou pre zahraničné investície, no veľká časť jeho rastu zostáva závislá od montážneho priemyslu a externého kapitálu.
Čísla, ktoré ilúzie rozptyľujú
Portál 24.hu poukazuje na vývoj v parite kúpnej sily, ktorá umožňuje porovnávať reálnu životnú úroveň. V roku 2016 dosahovalo Maďarsko približne 61 % priemeru EÚ. Dnes je to okolo 70 %. Rakúsko sa v rovnakom období posunulo zo 112 % na približne 113 % priemeru Únie.
Rozdiel sa teda nezmenšil – naopak, v absolútnych hodnotách sa udržal. To znamená, že aj keď Maďarsko rastie, Rakúsko rastie tiež, hoci pomalším tempom. Výsledkom je pretrvávajúca medzera, ktorú nie je možné preklenúť jednoduchým zrýchlením rastu v priebehu jednej dekády.
Korigovaný cieľ, rovnaký problém
Sám Orbán v roku 2023 svoje ambície korigoval. Novým cieľom sa stalo dosiahnutie 85 až 90 % priemeru rozvoja EÚ do začiatku nasledujúceho desaťročia. Podľa analytikov citovaných portálom economx.hu je však aj tento cieľ otázny.
Ekonomické údaje z posledného roka naznačujú, že proces približovania sa k priemeru EÚ sa zastavil. Spomalenie rastu, vysoká inflácia, oslabenie forintu a neistota v investičnom prostredí oslabujú konvergenčný efekt, na ktorý vláda dlhodobo spoliehala.
Politická vízia verzus ekonomická realita
Analytici sa zhodujú, že problémom nie je samotná ambícia, ale rozdiel medzi politickou rétorikou a ekonomickou realitou. Dlhodobé dobiehanie vyspelejších ekonomík si vyžaduje stabilné inštitúcie, investície do vzdelania, inovácií a dôveryhodné podnikateľské prostredie – oblasti, v ktorých Maďarsko v posledných rokoch čelí kritike doma aj v zahraničí.
Sľub dobehnúť Rakúsko sa tak čoraz viac javí ako symbol politického optimizmu, ktorý nebol podložený realistickými predpokladmi. Namiesto rýchleho dobehnutia sa Maďarsko podľa expertov nachádza na dlhodobej trajektórii pomalého približovania – s neistým výsledkom.
