Poprad si pripomína tragické udalosti z augusta 1968, pri sovietskej paľbe zahynul Jozef Bonk
20.8.2025 (SITA.sk) – „Ja nevinný, zomrel som rukou sovietskeho vojaka“ – transparent s týmto nápisom niesli podľa dobovej fotografie rovesníci Jozefa Bonka (1949-1968) počas jeho pohrebu. Mladý 19-ročný zámočník z Hôrky sa stal 21. augusta 1968 obeťou paľby zo sovietskych tankov na Námestí sv. Egídia v Poprade, ktoré vtedy nieslo názov Duklianskych hrdinov.
Aj na neho si v stredu spomenuli účastníci pietnej spomienky pri pamätníku na spomínanom námestí pri príležitosti 57. výročia okupácie Československa, ktorú tam každoročne organizuje Svetové združenie bývalých politických väzňov.
Paľba zasiahla 15 ľudí
Vojská Varšavskej zmluvy prekročili československé hranice 20. augusta 1968 o 23:20. Na druhý deň v skorých ranných hodinách o tom informoval mestský rozhlas v Poprade. „Tiež hlásil, že jednotky týchto vojsk práve prechádzajú mestom a vyzval k pokoju a rozvahe. Cez mesto prechádzali kolóny vojenských áut s vojakmi a vojenským materiálom a tanky. Zo začiatku sa obyvateľstvo chovalo pokojne,“ opisuje archivárka a historička Božena Malovcová v publikácii skupiny autorov s názvom Spišské exody v 20. storočí.
Námestie sa však podľa dobových dokumentov postupne začalo napĺňať ľuďmi. Okolo poludnia prišli prvé potýčky pred predajňou kníh. Ako píše Jozef Sulaček v publikácii Dejiny Popradu, miestni robotníci sa pokúsili sťažiť tankom ďalší prechod budovaním prekážok. „Tanky však prerazili provizórnu bariéru pozostávajúcu zo žeriava a auta. Na Námestí sv. Egídia, ktoré vtedy nieslo názov Duklianskych hrdinov, sa zhromaždilo vyše 3-tisíc ľudí, hrozili päsťami a vlastným telom bránili postupu okupantov. Kolóna sa zdržala takmer štyri hodiny,“ uviedol autor.
Tragické výstrely zo sovietskych tankov v Poprade zazneli o 13:00, vyšli smerom k štátnej poisťovni. Zranili 15 ľudí. Spomínaného Bonka smrteľne v oblasti brušnej dutiny, zomrel na mieste. Podľa jeho sestry Anny Malej v tom čase nemal byť ani v Poprade, ale na týždňovke v Krajnej Poľane, kam chodil opravovať stroje.
Keď vojaci sovietskych vojsk v tankoch spustili streľbu, chcel sa schovať do obchodu s písacími strojmi. „Nestihol to, zachytila ho guľka medzi dverami a prestrelila mu pečeň,“ opísala v minulosti jeho sestra, ktorá mala v tom čase 29 rokov. „Všetko to mám v pamäti, ako išli okolo nás tanky. Mala som strach o svoje deti, ktoré boli ešte malé,“ povedala.
Pamätnú tabuľu odstránili
Správe o smrti Jozefa najprv nechceli veriť, s mamou sa preto vybrali presvedčiť do Spišskej Soboty, kde sa v tom čase nachádzala nemocnica. „Ležal na nosidlách, na ktorých ho doniesli, mal roztrihnutý svetrík a trošku leukoplastu na bruchu,“ zaspomínala si Malá. Rodina však musela o udalosti mlčať, Bonk bol označený za kontrarevolucionára, a to aj napriek tomu, že bol v tom čase v Poprade náhodne. Na jeho pohrebe o dva dni neskôr sa zúčastnilo okolo tisíc ľudí.
„Na miesto, kde padol Jozef Bonk, ľudia dlho nosili kvety a zapaľovali sviečky. Na námestí na dome č. 27 bola už v roku 1968 inštalovaná pamätná tabuľa, ktorú však normalizátori odstránili. Znovu bola odhalená až po Nežnej revolúcii 6. februára 1990,“ uvádza historička Malovcová vo svojom texte. V súčasnosti odkazuje na dramatické dejiny 1968 aj pamätník na námestí. Podľa Svetového združenia bývalých politických väzňov plní symbolickú úlohu centrálneho pamätníka. „Od roku 2002 pripomína verejnosti historický kontext a počet obetí na celom území bývalého Československa,“ informuje.
Zvyšní štrnásti, ktorých v daný deň zasiahla paľba z tankov, utrpeli rôzne zranenia vrátane ťažkých. Medzi nimi bolo podľa Malovcovej aj šesť detí od jedenásť do trinásť rokov. Podľa vtedajšieho primára chirurgie MUDr. Janovského, ako ho historička cituje, dostali ranení okamžitú a perfektnú pomoc. „V nemocnici sa ihneď utvorili operačné skupiny z lekárov chirurgie, interného oddelenia a gynekológie,“ opísal. Za jediné šťastie označil vtedy to, že sa strieľalo zo zbrane malého kalibru, inak by bol počet mŕtvych omnoho vyšší.
„Spolupatričnosť ľudí sa prejavila aj v tom, že na transfúznu stanicu do Spišskej Soboty prišli viacerí občania darovať krv, a tak mali chirurgovia počas operácií stále potrebné množstvo krvi. Udalosť hlboko zasiahla celú verejnosť,“ píše ďalej Malovcová vychádzajúc z viacerých zdrojov.
Vinníka nenašli
Udalosti v súvislosti so zranením vyšetroval Zbor národnej bezpečnosti – skupina vyšetrovania BV Poprad, vinníka však nenašiel. Trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi pre trestný čin ublíženia na zdraví a pre pokus o trestný čin vraždy bolo podľa Malovcovej prerušené v júni 1969.
„Pri vypočúvaní svedkov sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by umožnili vzniesť obvinenie proti určitej osobe. Sovietská prokuratúra vo Zvolene oznámila, že čísla tankov, z ktorých mali ich vojaci strieľať, sú im neznáme, a že sa nepodarilo zistiť vojakov, ktorí použili v Poprade strelné zbrane,“ uviedla v knihe Spišské exody, vychádzajúc z informácií z popradského pracoviska Štátneho archívu v Poprade.
Pamätný 21. august 1968 si pripomenú aj vo štvrtok 21. augusta na Námestí sv. Egídia pri morovom stĺpe v medzikostolí. Pôjde o tichú pietnu spomienku na obete okupácie, a to v čase od 17:00 do 17:45, organizuje ju platforma Poprad za demokraciu. O 18:00 sa v priestoroch Coworkingu začne aj verejná diskusia s názvom „O okupácii Československa 21. augusta 1968“ s historikom Petrom Jašekom z Ústavu pamäti národa, znalcom dejín totalitných režimov.
Vstup vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy (Bulharsko, Maďarsko, NDR, Poľsko a ZSSR) v noci z 20. na 21. augusta na územie ČSSR bol oficiálne označovaný za internacionálnu pomoc. Invázia komunistických armád si však podľa informácií uvedených na pamätníku v Poprade vyžiadala v ČSSR celkovo 90 obetí, ťažko zranených bolo 302 a ľahko zranených 532. Internovaných, zadržaných a unesených bolo 172 ľudí.
Viac k témam: August 1968, Okupácia Československa, Sovietska okupácia
Zdroj: SITA.sk – Poprad si pripomína tragické udalosti z augusta 1968, pri sovietskej paľbe zahynul Jozef Bonk © SITA Všetky práva vyhradené.
