Polícia upozorňuje na nový podvod, ktorý sa v posledných dňoch objavil v Rimavskej Sobote. Páchatelia telefonujú ľuďom, vydávajú sa za vysokopostavených policajtov a tvrdia, že na ich bankových účtoch zaznamenali podozrivé operácie alebo že sa niekto pokúša vziať úver na ich meno. Aby pôsobili dôveryhodnejšie, používajú skutočné mená policajných funkcionárov a najnovšie rozposielajú aj falošné predvolania na výsluch. Polícia varuje: prihlasovacie údaje, peniaze ani údaje z karty od vás telefonicky nikdy žiadať nebude.
Podvodníci na Slovensku opäť menia taktiku.
Tentoraz sa nespoliehajú iba na falošnú SMS alebo správu z banky.
Pokúšajú sa presvedčiť obeť, že komunikuje priamo s riaditeľom kriminálnej polície alebo okresným policajným riaditeľom.
Banskobystrická krajská polícia v pondelok 24. augusta upozornila, že v Rimavskej Sobote už zaznamenala viacero podobných prípadov.
Tvrdia, že niekto útočí na váš bankový účet
Scenár má vyvolať okamžitý strach.
Volajúci sa predstaví ako policajt a oznámi človeku, že polícia zaznamenala:
- podozrivú operáciu na jeho bankovom účte,
- pokus o výber alebo prevod peňazí,
- prípadne snahu neznámej osoby vybaviť si úver na jeho meno.
Obeť má následne nadobudnúť pocit, že musí konať okamžite, inak príde o peniaze.
Práve časový tlak je jedným z najčastejších nástrojov podobných podvodov.
Posielajú dokonca falošné policajné predvolania
Najnovšia verzia podvodu je ešte prepracovanejšia.
Polícia upozorňuje, že páchatelia ľuďom rozposielajú falošné predvolania na výsluch na políciu v Rimavskej Sobote.
Následne zavolajú.
Ak obeť povie, že býva ďaleko, podvodník jej údajne ponúkne „ústretové riešenie“ – výsluch sa vraj môže uskutočniť telefonicky.
Takýto postup má vytvoriť dojem, že celý prípad je oficiálny.
V skutočnosti ide o ďalší krok, ktorým sa útočníci snažia dostať k citlivým údajom alebo peniazom.
Používajú skutočné mená policajných šéfov
Veľmi nebezpečným detailom je spôsob, akým si podvodníci budujú dôveryhodnosť.
Nevymýšľajú si vždy fiktívne mená.
Používajú skutočné mená policajných funkcionárov, ktoré sú verejne dostupné na internetovej stránke ministerstva vnútra.
Ak si teda človek počas hovoru meno vyhľadá, môže zistiť, že daný policajt naozaj existuje.
To však vôbec neznamená, že s ním skutočne telefonuje.
Polícia zároveň upozorňuje, že podvodníci môžu mená, funkcie aj údajné policajné riaditeľstvo priebežne meniť.
Ani fotografia služobného preukazu nič nedokazuje
Útočníci sa niekedy snažia svoju identitu „potvrdiť“ fotografiou alebo kópiou údajného služobného preukazu.
Ani to nie je dôkaz.
Polícia výslovne upozorňuje, že svoju totožnosť občanom prostredníctvom WhatsAppu, Signalu alebo inej komunikačnej aplikácie zaslaním fotografie služobného preukazu nepreukazuje.
Takýto dokument môže byť sfalšovaný, upravený alebo získaný z iného zdroja.
Polícia nikdy nebude žiadať prevod peňazí na „bezpečný účet“
Toto je najdôležitejšie pravidlo celého prípadu.
Skutočný policajt od človeka telefonicky ani cez aplikáciu nebude požadovať:
- prihlasovacie údaje do internet bankingu,
- číslo platobnej karty a bezpečnostný CVV kód,
- SMS autorizačný kód,
- výber hotovosti,
- prevod peňazí na iný účet,
- odovzdanie hotovosti alebo cenností,
- inštaláciu aplikácie umožňujúcej vzdialený prístup do telefónu či počítača.
Ak podobná požiadavka zaznie, ide o silný signál podvodu.
„Bezpečný účet“ neexistuje
Podvodníci často presvedčia obeť, že peniaze na jej účte sú v ohrození.
Nasleduje ponuka „záchrany“.
Človek má peniaze okamžite previesť na údajný policajný, rezervný alebo bezpečný účet.
V skutočnosti ide o účet kontrolovaný páchateľmi.
Po uskutočnení prevodu môže byť získanie peňazí späť veľmi komplikované alebo nemožné.
Rovnaký princíp používajú aj pri falošných pokutách
Aktuálny prípad z Rimavskej Soboty nadväzuje na ďalšie podvody, pri ktorých páchatelia zneužívajú dôveru v štátne orgány.
Cieľ bol rovnaký – dostať obeť pod časový tlak a prinútiť ju vydať platobné údaje.
Nový trik s falošným policajtom však môže byť ešte presvedčivejší, pretože útočník komunikuje priamo hlasom a dokáže okamžite reagovať na otázky obete.
Podvodníci kombinujú viacero metód naraz
Moderné podvody už často nie sú založené na jednom telefonáte.
Páchateľ môže postupovať v niekoľkých krokoch:
- najprv pošle falošný dokument,
- následne zavolá ako policajt,
- potom môže obeť prepojiť na ďalšieho človeka vydávajúceho sa za pracovníka banky,
- obeť presvedčia, že jej účet je napadnutý,
- nakoniec ju prinútia peniaze previesť alebo vybrať.
Každý ďalší človek v telefonáte má potvrdiť príbeh toho predchádzajúceho.
Obeť tak postupne nadobúda pocit, že komunikuje s reálnou policajnou operáciou.
Telefónne číslo nemusí byť skutočné
Ani slovenské číslo zobrazené na displeji nemusí dokazovať pôvod hovoru.
Pri telefonických podvodoch je možné pomocou techniky známej ako spoofing podvrhnúť identifikáciu volajúceho.
Človeku sa tak môže zobraziť číslo, ktoré vyzerá ako slovenské alebo dokonca dôveryhodné.
Preto sa netreba spoliehať iba na číslo uvedené na displeji.
Ak máte pochybnosti, hovor ukončite a políciu kontaktujte sami.
Zavolajte na 158 – ale až po ukončení hovoru
Polícia odporúča veľmi jednoduchý postup.
Ak vám niekto zavolá ako údajný policajt a začne riešiť peniaze alebo bankový účet:
ukončite hovor.
Následne sami vytočte 158 a situáciu si overte.
Nepoužívajte číslo, ktoré vám nadiktoval volajúci, ani odkaz, ktorý vám poslal.
Rovnako si môžete informáciu overiť osobne na najbližšom oddelení Policajného zboru.
Ak ste už údaje prezradili, rozhodujú minúty
Ak človek podvodníkovi odovzdal prihlasovacie alebo kartové údaje, nemal by čakať.
Prvým krokom má byť okamžitý kontakt s bankou.
Banka môže zablokovať kartu, internet banking alebo sa pokúsiť zastaviť ešte nespracovaný prevod.
Následne je potrebné oznámiť prípad polícii a uchovať:
- telefónne čísla,
- SMS a chatové správy,
- fotografie falošných dokumentov,
- údaje o účte, na ktorý mali smerovať peniaze,
- presný čas telefonátu.
Čím viac informácií obeť poskytne, tým väčšia je šanca na vystopovanie ďalších stôp.
Falošný policajt je účinný práve preto, že vyvoláva autoritu
Podobné podvody sú založené najmä na psychológii.
Páchateľ nechce človeku nechať dostatok času na premýšľanie.
Vystupuje autoritatívne, používa odborné výrazy, pozná verejne dostupné informácie a môže obeť presviedčať, že vyšetrovanie je tajné.
Často jej zakáže o telefonáte hovoriť s rodinou alebo bankou.
Práve takáto požiadavka je ďalším výrazným varovným signálom.
Skutočná polícia nebude človeku brániť, aby si jej totožnosť nezávisle overil.
Čo si zapamätať
Pri každom telefonáte od údajnej polície platí jednoduché pravidlo:
policajt môže občana kontaktovať, ale nebude od neho žiadať, aby kvôli „ochrane“ účtu presúval svoje peniaze alebo prezradil prihlasovacie údaje.
Rovnako polícia neposiela úradné predvolania cez WhatsApp alebo Signal.
Ak má človek nastúpiť na výsluch alebo vykonať iný procesný úkon, existujú na to oficiálne postupy.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že policajti v Rimavskej Sobote v posledných dňoch zaznamenali viacero telefonátov od podvodníkov vydávajúcich sa za policajných funkcionárov.
Podvodníci používajú skutočné mená policajtov a rozposielajú aj falošné predvolania.
Polícia zároveň potvrdzuje, že telefonicky ani cez WhatsApp či Signal od občanov nežiada bankové heslá, údaje z kariet, prevody peňazí, výber hotovosti ani odovzdanie cenností.
Zatiaľ nie je známe, koľko ľudí podvodníci celkovo kontaktovali, či už niektorá obeť prišla o peniaze a či ide o jednu organizovanú skupinu alebo viac páchateľov.
