Kauza dopravných radarov s ruskými komponentmi sa posúva z politickej roviny aj do trestnoprávnej. Progresívne Slovensko v utorok 25. augusta podalo na Generálnej prokuratúre SR trestné oznámenie a žiada preveriť obstarávanie, certifikáciu, dodávku aj plánované nasadenie zariadení. Hnutie hovorí o podozreniach zo zneužitia právomoci, podvodu, sabotáže, vyzvedačstva či korupcie. Ide však zatiaľ výlučne o podozrenia – o tom, či bol spáchaný trestný čin a kto by zaň mohol niesť zodpovednosť, musia rozhodnúť orgány činné v trestnom konaní.
Prípad, ktorý začal otázkami o pôvode dvoch testovaných cestných radarov, sa za niekoľko týždňov výrazne rozšíril.
Najskôr sa riešilo, či zariadenia skutočne obsahujú komponenty z Ruskej federácie.
Následne Národný bezpečnostný úrad upozornil na závažné kybernetické riziká a ministerstvo vnútra zariadenia z testovania odstránilo.
Teraz prichádza ďalší krok.
Opozícia chce, aby sa preverovalo nielen technické riešenie radarov, ale aj rozhodnutia konkrétnych ľudí, zmluvné vzťahy a finančné toky.
PS podalo oznámenie priamo na Generálnej prokuratúre
Trestné oznámenie odovzdali predstavitelia PS Peter Bátor a Jaroslav Spišiak.
Bátor tvrdí, že celý prípad sa nemôže skončiť iba demontážou problematických zariadení a ukončením spolupráce s dodávateľom.
„Sú tu vážne podozrenia z toho, že minister vnútra nekonal, keď konať mal, a ministerstvo vnútra si nesplnilo svoje povinnosti pri ochrane občanov Slovenskej republiky,“ vyhlásil.
PS chce, aby vyšetrovatelia preskúmali celý proces od obstarávania cez technické preverovanie až po plánované nasadenie radarov.
Hnutie pomenovalo celý rad možných trestných činov
V oznámení PS uvádza podozrenia z viacerých skutkov.
Medzi nimi spomína možné:
zneužívanie právomoci verejného činiteľa, marenie úlohy verejným činiteľom, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, podvod, falšovanie alebo pozmeňovanie verejnej listiny, počítačové trestné činy, sabotáž, vyzvedačstvo, neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi a možné korupčné trestné činy.
Takýto zoznam však neznamená, že sa tieto trestné činy preukázateľne stali.
Ide o právne kvalifikácie a podozrenia, ktoré opozícia predkladá orgánom činným v trestnom konaní na preverenie.
Navrhujú 15 konkrétnych vyšetrovacích krokov
PS zároveň tvrdí, že do oznámenia vložilo 15 konkrétnych návrhov, na ktoré by sa polícia a prokuratúra mohli pri preverovaní zamerať.
Jedným z nich má byť detailná technická analýza zariadení.
Ďalším preverenie všetkých spoločností a osôb, ktoré sa podieľali na obstarávaní, certifikácii, dodávke alebo inštalácii radarov.
Hnutie chce preskúmať aj cenotvorbu.
Bátor tvrdí, že existujú otázky okolo cien, za ktoré boli zariadenia dodávané ministerstvu, a ich porovnania s reálnymi trhovými cenami.
PS chce preveriť aj držiteľov bezpečnostných previerok
Opozícia kladie veľký dôraz na bezpečnostnú stránku prípadu.
Podľa Bátora by mali byť opätovne preverení ľudia zapojení do projektu, vrátane tých, ktorí majú bezpečnostnú previerku.
PS tvrdí, že je potrebné objasniť, kto vedel o pôvode zariadení, akými dokumentmi disponoval a ako sa posudzovali možné kybernetické riziká.
Ide o jednu z najcitlivejších otázok celej kauzy.
Nie je totiž sporné iba to, odkiaľ pochádzali určité súčiastky.
Podstatné je aj to, aké komunikačné rozhrania, softvér, možnosti vzdialeného prístupu a bezpečnostné zraniteľnosti zariadenia mali.
Spišiak: Ak bolo ministerstvo podvedené, malo podať oznámenie
Poslanec PS a bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak upriamil pozornosť na vyjadrenia ministra Matúša Šutaja Eštoka.
Minister po zverejnení analýzy NBÚ tvrdil, že jeho rezort bol dodávateľom oklamaný.
Spišiak preto tvrdí, že ak ministerstvo skutočne považuje situáciu za podvod, malo samo podniknúť právne kroky.
„Suplujeme tým pádom ministra vnútra, ktorý podľa mňa, ak tvrdí, že boli podvedení, toto trestné oznámenie podať mal,“ vyhlásil.
PS preto zahrnulo podozrenie z podvodu aj do vlastného oznámenia.
Minister tvrdil, že rezort bol oklamaný
Matúš Šutaj Eštok po zisteniach NBÚ vyhlásil, že dodávateľ mal v minulosti deklarovať bezpečnosť zariadení a absenciu komponentov zo sankcionovaných krajín.
Po analýze NBÚ však ministerstvo oznámilo, že v zariadeniach sa nachádzajú aj ruské súčiastky.
Minister následne ukončil spoluprácu so spoločnosťou Soitron na tomto projekte.
Firma sa voči ministrovým slovám ohradila.
Tvrdila, že rezortu poskytla všetky informácie, ktoré mala v čase dodávky k dispozícii, a odmietla, že by ministerstvo vedome zavádzala.
Práve tento rozpor bude jednou z vecí, ktoré môže preverovanie objasniť.
Dve testované zariadenia už boli odstránené
Ministerstvo ešte pred zverejnením výsledkov bezpečnostnej analýzy nariadilo odstránenie dvoch radarov používaných počas testovania.
Jeden bol umiestnený na diaľnici D2 pri Jarovciach.
Druhý sa nachádzal v Trnave na Hlbokej ulici.
Rezort vtedy uviedol, že dokumentácia k pôvodu zariadení a ich rozhodujúcich komponentov nebola dostatočná na odstránenie bezpečnostných pochybností.
O niekoľko dní neskôr však analýza NBÚ potvrdila prítomnosť ruských komponentov.
NBÚ vydal verejné varovanie
Národný bezpečnostný úrad sa prípadom zaoberal na žiadosť ministerstva vnútra.
Následne vydal verejné varovanie týkajúce sa viacerých zariadení.
Medzi nimi boli:
NERO R-ONE od spoločnosti Sodasus z Cypru, zariadenia radu Cordon od ruskej spoločnosti Simicon a zariadenia Cordon distribuované chorvátskou NEROline.
NBÚ ich zaradil medzi technológie, ktoré môžu predstavovať významnú kybernetickú hrozbu.
To je jeden z mála záverov v celej kauze, ktorý už nie je iba politickým tvrdením jednej zo strán.
Kybernetická hrozba neznamená automaticky špionáž
Pri hodnotení prípadu je dôležité oddeliť dve veci.
NBÚ upozornil na významné kybernetické riziká a ruské komponenty.
To však samo osebe nepreukazuje, že radary skutočne slúžili na špionáž alebo že dáta odosielali ruským tajným službám.
Takéto tvrdenia zatiaľ neboli potvrdené vyšetrovaním ani verejne dostupnou analýzou NBÚ.
Ak PS v trestnom oznámení uvádza možné vyzvedačstvo alebo sabotáž, ide o podozrenie, ktoré má byť preverované.
Nie o už dokázaný skutok.
Prípad už preverovala prokuratúra aj pred dnešným oznámením
Trestné oznámenie PS neznamená, že sa orgány činné v trestnom konaní začali prípadom zaoberať až teraz.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka už 11. augusta nariadil Krajskému prokurátorovi v Bratislave, aby prijal opatrenia na komplexné preverenie všetkých okolností obstarávania, ktoré môžu byť významné z trestnoprávneho hľadiska.
Nové podanie PS tak rozširuje už prebiehajúce preverovanie o ďalšie podozrenia a konkrétne návrhy.
Spor sa týka aj toho, koľko radarov malo byť nasadených
Premiér Robert Fico prípad minulý týždeň zľahčoval argumentom, že bezpečnosť Slovenska nemôžu ohroziť dve cestné kamery.
PS však tvrdí, že tento argument nevystihuje celý projekt.
Podľa dokumentov súvisiacich s Plánom obnovy sa malo v rámci pilotného nasadenia počítať až s 25 zariadeniami.
To však neznamená, že všetkých 25 zariadení bolo ruských alebo že všetky obsahovali rovnaké problematické komponenty.
Práve rozsah plánovaného nasadenia zostáva jednou z otvorených otázok.
Fico tvrdí, že pôvod súčiastky nie je rozhodujúci
Robert Fico odmietol predstavu, že dve cestné kamery môžu ohroziť bezpečnosť štátu.
Argumentoval tiež tým, že informácie, ktoré môže zachytiť dopravná kamera, možno podľa neho získať aj prostredníctvom satelitného prieskumu.
PS s tým nesúhlasí.
Podľa opozície nejde iba o obraz vozovky alebo evidenčné čísla vozidiel.
Za bezpečnostný problém považuje samotnú digitálnu infraštruktúru, softvér, vzdialený prístup, dátové prenosy a potenciálne prepojenie na ďalšie systémy.
Opozícia naďalej žiada odchod ministra
Kauza má od začiatku aj výrazný politický rozmer.
Progresívne Slovensko a ďalšie opozičné strany požadujú, aby Matúš Šutaj Eštok prevzal politickú zodpovednosť.
Argumentujú tým, že ministerstvo malo bezpečnostné riziká identifikovať skôr, než boli zariadenia vôbec nasadené do testovania.
Minister zatiaľ odmieta, že by mal pre prípad odstúpiť.
Kto niesol zodpovednosť za preverenie technológie?
Toto bude jedna z najdôležitejších otázok ďalšieho vyšetrovania.
V procese sa pohybovalo viacero subjektov:
ministerstvo vnútra, dodávateľ technológie, výrobcovia jednotlivých komponentov, certifikačné a technické autority aj osoby zodpovedné za kybernetickú bezpečnosť.
Vyšetrovateľov bude pravdepodobne zaujímať, aké dokumenty jednotlivé strany dostali, čo z nich bolo možné zistiť a kto mal povinnosť pôvod alebo riziká preveriť.
Rovnako dôležité bude zistiť, či niekto vedome poskytol nepravdivé údaje.
Otázniky zostávajú aj nad cenou
PS do trestného oznámenia zahrnulo aj podozrenia týkajúce sa cenotvorby.
Tvrdí, že chce porovnať sumy platené štátom s cenami podobných technológií na trhu.
Zatiaľ však nebol verejne predložený dôkaz, že pri cenách skutočne došlo k trestnému činu alebo predraženiu.
Ide o oblasť, ktorú má preveriť polícia a prokuratúra.
Kým nebudú známe výsledky, bolo by predčasné označovať nákup za podvodný alebo predražený ako potvrdený fakt.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je, že Progresívne Slovensko 25. augusta 2026 podalo na Generálnej prokuratúre trestné oznámenie v súvislosti s obstaraním, certifikáciou, dodávkou a plánovaným nasadením radarových zariadení.
Hnutie v ňom uvádza viacero možných trestnoprávnych kvalifikácií a navrhuje 15 konkrétnych krokov na preverenie prípadu.
Potvrdené je aj to, že NBÚ pri preverovaných zariadeniach identifikoval ruské komponenty a významné kybernetické riziká.
Dve testované kamery boli odstránené a ministerstvo vnútra ukončilo spoluprácu so spoločnosťou Soitron na projekte.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka už pred dnešným podaním nariadil komplexné preverenie okolností obstarávania.
Nepotvrdené zostáva, či došlo k niektorému z trestných činov, ktoré PS v oznámení spomína.
Nie je preukázaná sabotáž, vyzvedačstvo, korupcia ani vedomé zneužitie technológie na špionáž.
Rovnako zatiaľ nie je rozhodnuté, či bude niekto v prípade obvinený.
Trestné oznámenie je začiatkom preverovania podozrení, nie dôkazom viny.
