Aktualizované 17. septembra 2026
Návrh na nové pravidlá odnímania štátnych vyznamenaní už nie je iba politickým oznámením SNS. Trojica poslancov Milan Garaj, Roman Michelko a Dagmar Kramplová ho 28. augusta 2026 predložila do Národnej rady SR a novela je v legislatívnom procese. Predseda parlamentu Richard Raši ešte začiatkom augusta tvrdil, že novú právnu úpravu nepovažuje za potrebnú.
Téma tak dostala nový rozmer. Kým pôvodná diskusia sa sústreďovala najmä na spor medzi SNS a Rašim, dnes už existuje konkrétny legislatívny text, podľa ktorého by sa mali meniť pravidlá pri štátnych vyznamenaniach aj štátnych cenách.
Vývoj domácej politiky priebežne sledujeme aj v sekcii Politika.
Návrh je už v parlamente
Novelu zákona o vyznamenaniach predložili poslanci Milan Garaj, Roman Michelko a Dagmar Kramplová. Parlament ju eviduje ako tlač 1538. Predseda NR SR určil na jej prerokovanie Ústavnoprávny výbor a Výbor pre kultúru a médiá; ako gestorský výbor bol navrhnutý Výbor pre kultúru a médiá.
To je podstatná zmena oproti situácii z 2. augusta, keď Richard Raši reagoval iba na avizovanú iniciatívu SNS.
Vtedy uviedol, že nerozumie potrebe prijímať nový zákon na riešenie situácie, na ktorú podľa neho už existujú zákonné a procedurálne nástroje.
Konečné rozhodnutie by nemal robiť parlament
Pôvodná politická debata mohla vytvárať dojem, že parlament má dostať priamu právomoc odnímať štátne vyznamenania.
Predložený návrh je však nastavený inak.
Pri samotných štátnych vyznamenaniach by konečné rozhodnutie zostalo prezidentovi Slovenskej republiky. Národná rada a vláda by mohli podať prezidentovi návrh na odňatie. Dôvodová správa výslovne uvádza, že konečné rozhodovanie prezidenta má rešpektovať jeho ústavnú právomoc pri štátnych vyznamenaniach.
Navrhovaná právna úprava zároveň počíta s posudzovaním prípadu osobitnou komisiou a s možnosťou ocenenej osoby vyjadriť sa k dôvodom pripravovaného odňatia.
Kedy by prezident mohol vyznamenanie odňať
Návrh stanovuje viacero situácií.
Prezident by podľa predloženého znenia mohol rozhodovať napríklad v prípade, ak bol držiteľ po udelení vyznamenania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
Ďalším dôvodom by mohlo byť neskoršie konanie, ktoré je podľa zákonných kritérií v zjavnom rozpore s dôvodmi udelenia ocenenia alebo závažným spôsobom znižuje jeho vážnosť.
Návrh počíta aj so situáciou, keď sa dodatočne ukáže, že pri udeľovaní neboli známe podstatné skutočnosti alebo došlo k uvedeniu do omylu.
O tom, či sa novela v tejto podobe stane zákonom, však rozhodne až ďalší legislatívny proces.
Zmena sa týka aj štátnych cien
Návrh nerieši iba klasické štátne vyznamenania.
Obsahuje aj zmenu pravidiel pri Štátnej cene Jozefa Miloslava Hurbana a Štátnej cene Alexandra Dubčeka.
Pri Hurbanovej cene by podľa návrhu mohol o odňatí rozhodovať predseda Národnej rady SR. Pri Cene Alexandra Dubčeka by táto právomoc patrila vláde.
Práve Cena Alexandra Dubčeka bola súčasťou pôvodnej politickej diskusie okolo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Raši pôvodne upozorňoval na politizáciu
Richard Raši začiatkom augusta tvrdil, že s najvyššími štátnymi oceneniami by sa nemalo zaobchádzať ako s nástrojom aktuálneho politického konfliktu.
Zároveň uviedol, že v prípade výnimočných okolností podľa neho už existujú procedurálne možnosti, ktorými možno situáciu riešiť.
Predložená novela však argumentuje tým, že súčasná právna úprava obsahuje medzeru. Podľa dôvodovej správy existujúci trest straty čestných titulov a vyznamenaní pokrýva iba časť možných prípadov a neustanovuje všeobecný osobitný postup na odňatie už udeleného ocenenia.
Návrh sa od pôvodného politického oznámenia posunul
Dôležitým rozdielom je práve to, že predložená novela nestavia celý mechanizmus na neurčitom pojme „konanie proti záujmom Slovenskej republiky“.
Text návrhu namiesto toho stanovuje konkrétnejšie podmienky súvisiace s trestným odsúdením, rozporom medzi neskorším konaním a dôvodmi pôvodného ocenenia alebo s okolnosťami, ktoré neboli známe v čase udeľovania.
Navrhovaná účinnosť relevantných zmien je 1. júla 2027. Prechodné ustanovenie zároveň stanovuje, ako sa nové pravidlá majú vzťahovať na ocenenia udelené pred týmto dátumom.
Návrh teda už reálne vstúpil do parlamentného procesu, jeho konečný výsledok však zatiaľ nie je rozhodnutý. Aktuálne je dôležité rozlišovať medzi pôvodnými politickými vyhláseniami a konkrétnym textom novely, o ktorom majú poslanci rokovať.
Pôvodný nesúhlas Richarda Rašiho zostáva relevantnou súčasťou príbehu, no od augusta sa situácia posunula: SNS návrh prostredníctvom svojich poslancov predložila a ďalší vývoj bude závisieť od jeho prerokovania v parlamente.