Seniorka z Bratislavy prišla o 13 920 eur po telefonáte od ľudí, ktorí jej tvrdili, že má získať peniaze z kryptomien. Podľa polície ju presvedčili, aby si do mobilného telefónu nainštalovala aplikáciu umožňujúcu vzdialený prístup. Keď sa následne prihlásila do internetového bankovníctva, z jej účtu bez jej vedomia odišli viaceré platby.
Prípad bol oznámený v piatom bratislavskom okrese a polícia ho využíva ako ďalšie varovanie pred podvodmi, pri ktorých útočníci kombinujú telefonát, falošnú investičnú legendu a vzdialený prístup k zariadeniu.
Podobné útoky majú rôzne podoby. Polícia napríklad nedávno upozorňovala aj na podvodné SMS o údajných nezaplatených pokutách, ktorých cieľom je dostať obete na falošnú stránku a získať údaje k platobnej karte.
Telefonát sa začal príbehom o kryptomenách
Podľa doterajších policajných zistení seniorku telefonicky kontaktovali podvodníci s tvrdením o údajných výnosoch z kryptomien.
Volajúci sa predstavili menami Milan Zeman a Peter Struhár. Polícia tým však nepotvrdzuje ich skutočnú totožnosť – ide o mená, ktoré mali počas komunikácie použiť.
Kľúčový moment nastal vo chvíli, keď seniorku presvedčili, aby si podľa ich pokynov nainštalovala do telefónu aplikáciu.
Tá umožnila vzdialený prístup k zariadeniu.
Následne sa žena prihlásila do svojho internetového bankovníctva. Podľa polície potom bez jej vedomia prebehlo z bankového účtu niekoľko transakcií.
Celková škoda dosiahla 13 920 eur.
Najnebezpečnejší krok? Inštalácia aplikácie
Práve požiadavka na inštalovanie programu do telefónu alebo počítača patrí medzi najvýraznejšie varovné signály podobného podvodu.
Útočník môže prostredníctvom aplikácie na vzdialený prístup vidieť obrazovku zariadenia alebo ho za určitých okolností ovládať. Ak sa obeť počas toho prihlási do internetového bankovníctva, môže tým podvodníkovi výrazne uľahčiť cestu k svojim financiám.
Preto platí jednoduché pravidlo: na pokyn neznámeho človeka počas telefonátu neinštalovať žiadnu aplikáciu a neprihlasovať sa do internetbankingu.
Podvodníci pritom nemusia útočiť iba prostredníctvom kryptomien. Vydávať sa môžu za pracovníkov banky, polície či iných inštitúcií.
Polícia upozorňuje na opakujúci sa scenár
Typickým prvkom je vytvorenie naliehavej situácie.
Volajúci môže tvrdiť, že obeť zarobila na investícii, ktorú si nepamätá, prípadne že niekto napadol jej účet alebo sa pokúša na jej meno vybaviť úver.
Následne ponúkne „pomoc“ a začne od človeka požadovať konkrétne kroky.
Podobné prípady nie sú na Slovensku výnimočné. V minulosti sa obeťou podvodu stala napríklad aj dôchodkyňa z Martina, ktorú podvodník presvedčil, aby v banke vybrala peniaze.
Spoločným znakom je predovšetkým manipulácia obete a snaha dostať ju pod časový tlak.
Päť vecí, ktoré nikdy počas takéhoto hovoru nerobte
Ak vám neznámy človek telefonuje o investícii alebo peniazoch, ktoré ste údajne zarobili, hovor radšej ukončite.
Polícia upozorňuje najmä na tieto riziká:
- neposkytujte údaje z platobnej karty ani prihlasovacie údaje do banky,
- neinštalujte aplikácie podľa pokynov neznámeho volajúceho,
- neotvárajte odkazy, ktoré vám počas hovoru pošle,
- neprihlasujte sa na jeho pokyn do internetového bankovníctva,
- neodovzdávajte neznámym osobám hotovosť, kartu, šperky ani iné cennosti.
Rovnaká obozretnosť platí pri SMS správach a internetových odkazoch. Falošné stránky dnes dokážu veľmi presvedčivo napodobňovať banky či štátne inštitúcie.
Jedna otázka môže podvod okamžite odhaliť
Mimoriadne podozrivé je už samotné tvrdenie, že máte dostať výnos z kryptomien alebo investície, ktorú ste nikdy neurobili.
Seriózna banka ani polícia od človeka telefonicky nežiada, aby si kvôli ochrane peňazí nainštaloval aplikáciu na vzdialený prístup, vybral hotovosť alebo poslal peniaze na „bezpečný účet“.
Ak si nie ste istí, telefonát ukončite. Banku následne kontaktujte sami cez jej oficiálny kontakt. Pri podozrení na podvod možno kontaktovať aj políciu.
Mimoriadne dôležité je o týchto praktikách hovoriť so staršími rodičmi a starými rodičmi. Práve jednoduché upozornenie, že „výnos z investície, ktorú si nikdy neurobil, neexistuje“, môže zabrániť strate celoživotných úspor.
