Slovenskí archeológovia v Kuvajte skúmali palác raných kresťanov z nestoriánskej cirkvi – VIDEO, FOTO
14.4.2025 (SITA.sk) – Viaceré významné nálezy sa podarilo objaviť slovenským archeológom počas ich výskumu v Kuvajte. Na ostrove Failaka v Perzskom zálive skúmali nestoriánsku osadu z ranoislamského obdobia zo 7. – 8. storočia nášho letopočtu, ktorá pozostáva z vyše 150 usadlostí. Tie sa rozprestierajú okolo centrálnej časti, v ktorej sa nachádza kostol, kláštor a rôzne typy obydlí. Žili tu nestoriáni, príslušníci východnej cirkvi, ktorí sa v 5. storočí oddelili od väčšinovej cirkvi.
Átrium na antický spôsob
Slovenskí archeológovia vo vnútri jedného z najväčších dvorcov preskúmali palácovú stavbu z nepálených tehál, ku ktorej prislúcha hlinito-kamenná obslužná stavba s viacerými miestnosťami a menšia hospodárska stavba.
Usadlosť bola obkolesená mohutným hlineným múrom a vnútorné stavby dokopy vytvárala akési átrium na antický spôsob. „Okrem iného sa nám podarilo nájsť vyše 300 sklenených nálezov. Zväčša išlo o fragmenty nádob – poháre, džbány, fľaše, ale ako prekvapenie aj sklenené svietniky a nádoby na destiláciu aromatických látok, možno aj alkoholu,“ povedal pre agentúru SITA zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta.
Zobraziť fotogalériu k článku:
Slovenskí archeológovia v Kuvajte skúmali palác raných kresťanov z nestoriánskej cirkvi (fotografie)
Prítomnosť veľkého množstva sklenených nálezov je podľa neho dôkazom hospodárskej vyspelosti tejto komunity a tiež čulého obchodného kontaktu s okolitým i ďalekým svetom. „Sklo pochádzalo z rôznych oblastí. S istotou vieme povedať, že zo Sýrie, no možno aj z Egypta a z Mezopotámie,“ dodal Pieta.
Výzdoba v tvare nestoriánskeho kríža
Pôvodný názov ostrova Failaka bol Ithaka, podľa rodného ostrova bájneho Odysea. Nestoriáni sem prišli zrejme z Mezopotámie. Okolité obyvateľstvo bolo islamské, nažívali tu vedľa seba v pokoji a mieri. V palácovej stavbe pravdepodobne býval predstavený miestnej komunity.
„Na omietke zdobenej červeným farbivom sa podarilo objaviť aj výzdobu v tvare nestoriánskeho kríža, ktorý má typický tvar. Nestoriáni si takto cielene označili svoje obydlie, aby deklarovali príslušnosť k svojej komunite,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu SAV a vedúci kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie Matej Ruttkay.
„Nestoriáni boli výborní lovci perál, s ktorými tiež aj obchodovali. V susednej usadlosti sa podarilo nájsť šperkársku dielňu na spracovanie vzácnych kameňov, najmä ametystov, ktorých už máme dnes vyše päť kilogramov. Preosievanie jednotlivých vrstiev stále pokračuje a objavujú sa nové a nové druhy suroviny, ale i opracované polotovary – granáty, almandíny, rubíny a je možné, že sa tento rok potvrdí aj prítomnosť zafíru, ktorý mohol pochádzať z Afriky,“ priblížil Ruttkay.
Všetko to dokladá bohaté obchodné styky obyvateľov tohto ostrova. „Dá sa povedať, že ide koniec koncov o posledný ‚veľký‘ ostrov pred plavbou do Mezopotámie. Bol na ňom aj Alexander Veľký,“ dodal.
Rozsiahla studňa
Zaujímavým objavom bola tento rok aj rozsiahla studňa s vnútornými rozmermi 4,5 krát 4,1 metra, do ktorej po odkrytí jej severnej časti ešte aj dnes stále priteká voda. Studňa má štvoruholníkový pôdorys a vedú do nej kamenné schody.
„Objasnenie zmyslu tohto objektu je ešte pred nami a odpoveď nám dá až budúcoročný výskum. Je možné, že v určitej fáze mohla slúžiť ako studňa a v inej fáze ako cisterna. Na záver výskumu sme našli kanáliky, ktoré vedú do ďalších objektov, takže objekt mohol mať viacúčelové využitie. Pri studni bola viacuholníková stavba z mohutných hlinených múrov, ktorej úlohu tiež musíme ešte objasniť,“ hovorí Ruttkay.
Objekt by mohol súvisieť aj so starovekou klimatizáciou, ktorej stopy sa slovenským archeológom podarilo nájsť na ostrove už v roku 2016, kedy odkryli kamennú vežu, tzv. windcatch-tower, s dômyselným systémom kanálov. Dávni obyvatelia ostrova si ochladzovali interiéry obydlí pomocou vzduchu, zachytávaného otvormi vo vežovej nadstavbe a prúdiaceho ponad zásobníky s vodou do obytných, prípadne i hospodárskych priestorov.
Jedenásta výskumná sezóna
V spodných vlhkých vrstvách zásypu studne sa archeológom podarilo nájsť zachovalé semienka rastlín, zrnká peľu, zlomky drevín a ďalší organický materiál, ktorý napomohol presnému datovaniu studne pomocou rádiouhlíkovej metódy do 7. – 8. storočia.
Zároveň umožní získať predstavu o tom, čo vtedajší obyvatelia jedli a aké bolo v tom období prírodné prostredie. „Zistíme, či bol ostrov zelený, či tam boli možnosti pestovania obilnín. Bude to veľmi zaujímavá a požadovaná informácia nielen pre archeológov, ale aj pre odborníkov, ktorí sa zaoberajú vývojom klímy a prírodného prostredia v širokom priestore Perzského zálivu,“ podotkol Ruttkay.
Kuvajtsko-slovenská výskumná misia pôsobí na ostrove Failaka s viacerými prestávkami už od roku 2004, teraz uzavrela jedenástu výskumnú sezónu. Výskum budí každým rokom čoraz väčší záujem nielen u miestnych obyvateľov, ale aj u predstaviteľov európskych krajín.
„Tento rok sme tu mali vatikánskeho aj nemeckého veľvyslanca so svojimi suitami. Kuvajtské televízie a noviny pripravili o našom výskume niekoľko reportáží,“ poznamenal Ruttkay.
Viac k témam: Archeológia, Archeológovia
Zdroj: SITA.sk – Slovenskí archeológovia v Kuvajte skúmali palác raných kresťanov z nestoriánskej cirkvi – VIDEO, FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.
