Niekoľkomesačný spor medzi predsedníčkou Súdnej rady SR Marcelou Kosovou a poslankyňou Progresívneho Slovenska Beátou Jurík sa môže presunúť pred súd. Kosová avizovala žalobu na ochranu osobnosti po tom, čo od poslankyne nedostala požadované verejné ospravedlnenie. Jadrom konfliktu sú výroky o výberovej komisii pre slovenského kandidáta na európskeho prokurátora. Novú polemiku zároveň otvorili údaje zo zápisnice výberového konania, ktoré sa podľa Kosovej nezhodujú s tým, ako bol výsledok jednej z uchádzačiek interpretovaný v médiách.
Nejde pritom o spor o to, či politici alebo novinári smú kritizovať justíciu.
V centre konfliktu je oveľa konkrétnejšia otázka: kde končí politický alebo novinársky názor a kde sa už začína tvrdenie o faktoch, ktoré musí byť možné doložiť?
Práve na túto hranicu sa teraz odvoláva Marcela Kosová.
Všetko sa začalo výberom európskeho prokurátora
Slovensko hľadalo nového kandidáta na funkciu európskeho prokurátora.
Výber zabezpečovala päťčlenná komisia, ktorej súčasťou boli Marcela Kosová, Alica Kováčová, Lenka Valachovičová, Vladimír Javorský a Eduard Bárány.
Kosová bola do databázy kandidátov na členov takejto komisie navrhnutá Súdnou radou ešte v roku 2018.
Práve jej prítomnosť vo výberovom procese sa neskôr stala súčasťou politického sporu.
Jurík spochybnila motiváciu potenciálnych kandidátov
Beáta Jurík počas marcovej tlačovej konferencie PS venovanej Európskej prokuratúre tvrdila, že Slovensko má viacero kvalifikovaných prokurátorov, ktorí by sa teoreticky mohli o funkciu uchádzať.
Podľa jej informácií však mala časť z nich odrádzať aj zostava výberovej komisie.
Pri tejto argumentácii menovala Marcelu Kosovú a poukázala tiež na Eduarda Bárányho.
Zmyslom vyjadrenia bolo, že niektorí potenciálni kandidáti nemusia veriť, že s takto zostavenou komisiou uspejú.
Kosová takúto interpretáciu odmietla.
Aktualizovane.sk už o začiatku konfliktu informovalo v článku, podľa ktorého Marcela Kosová žiadala od Beáty Jurík verejné ospravedlnenie a proti výrokom poslankyne sa ohradili aj ďalší predstavitelia justície.
Kosová: Do komisie ma nedosadila vláda
Predsedníčka Súdnej rady považuje za zásadné, akým spôsobom sa do výberovej komisie dostala.
Zdôrazňuje, že nešlo o rozhodnutie Roberta Fica, vlády ani iného aktuálneho politického predstaviteľa.
Do databázy kandidátov ju navrhla Súdna rada ešte dávno pred vznikom súčasnej vlády.
Kosová preto odmieta vytváranie dojmu, že jej účasť vo výberovom procese môže predstavovať politický nástroj vlády.
Zároveň sa pýtala, na základe čoho Jurík vedela, že práve zloženie komisie odrádza konkrétnych prokurátorov od kandidatúry.
Ospravedlnenie neprišlo, Kosová avizuje žalobu
Kosová pôvodne stanovila Jurík termín na verejné ospravedlnenie.
Poslankyňa sa však spôsobom požadovaným predsedníčkou Súdnej rady neospravedlnila.
Kosová preto podľa najnovších informácií avizuje súdnu cestu.
Nemá však požadovať finančné odškodnenie.
Cieľom žaloby na ochranu osobnosti má byť ospravedlnenie.
Samotné avizovanie žaloby ešte samozrejme neznamená, že súd rozhodol v prospech Kosovej alebo že vyjadrenia Jurík označil za protiprávne.
O tom by mohol rozhodnúť až súd.
Dokument z výberu prináša dôležitý údaj: 5 : 0
Kosová sa pri svojej obrane opiera najmä o oficiálnu zápisnicu z výberového konania.
Z nej vyplýva, že rozhodnutia výberovej komisie boli prijímané jednomyseľne.
To je dôležité pri tvrdení, že výsledok mohla rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť konkrétna dvojica členov komisie.
Ak bolo konečné rozhodovanie päťčlennej komisie jednomyseľné, výsledok nemožno jednoducho pripísať samotnej Kosovej alebo Báránymu.
To však zároveň automaticky nevylučuje legitímnu diskusiu o jednotlivých hodnoteniach členov komisie.
Dvaja uchádzači, ani jeden neuspel
Do výberového konania sa prihlásili dvaja uchádzači – Ľuboš Beňo a Renáta Ontkovičová.
V písomnej časti boli obaja úspešní.
Beňo dosiahol 87 percent, Ontkovičová 85 percent.
Situácia sa výrazne zmenila pri ústnej časti.
Beňo získal 28 percent a Ontkovičová 47 percent.
Na úspech pritom bolo potrebných minimálne 80 percent.
Konečný výsledok po započítaní jednotlivých častí predstavoval pri Ontkovičovej 66 percent a pri Beňovi 57,5 percenta.
Ani jeden preto podmienky nesplnil.
Práve čísla sa stali predmetom ďalšieho sporu
Do konfliktu následne vstúpila aj mediálna interpretácia výsledkov.
Novinárka Denníka N Monika Tódová pri písaní o Renáte Ontkovičovej uviedla údaje, voči ktorým Kosová namietala.
Podľa oficiálnej zápisnice je podstatný rozdiel medzi dvoma číslami:
47 percent bola úspešnosť Ontkovičovej v ústnej časti.
66 percent bol jej celkový výsledok výberového konania.
Ak by sa 66 percent prezentovalo ako výsledok samotného ústneho pohovoru, vznikol by výrazne odlišný obraz.
K hranici 80 percent by kandidátke chýbalo 14 percentuálnych bodov.
V skutočnosti však pri ústnej časti dosiahla 47 percent, takže od požadovanej hranice ju delilo 33 percentuálnych bodov.
Čo je fakt a čo už hodnotenie
Práve tento rozdiel je pre celú kauzu dôležitý.
Výsledky kandidátov, zloženie komisie a spôsob hlasovania sú overiteľné údaje.
Naopak označenia typu „vládni poskoci“, tvrdenia o politickej blízkosti či úvahy o motiváciách členov komisie sú hodnotenia, ktorých oprávnenosť môže byť predmetom verejnej diskusie.
Pri spravodajskom hodnotení je preto potrebné tieto dve roviny oddeľovať.
Zo zápisnice možno overiť výsledky kandidátov a jednomyseľnosť rozhodnutí. Zo samotnej zápisnice však nemožno dokázať ani vyvrátiť všetky politické názory na jednotlivých členov komisie.
Jurík tvrdí, že vývoj jej obavy potvrdil
Beáta Jurík kritiku zo strany Kosovej odmietla.
Naďalej obhajuje svoju pôvodnú kritiku a argumentuje tým, že Slovensko malo problém nájsť úspešného kandidáta na európskeho prokurátora.
Jej postoj je teda opačný.
Kým Kosová tvrdí, že poslankyňa bez dôkazov spochybnila nestrannosť výberovej komisie, Jurík považuje samotný neúspešný výsledok výberov za potvrdenie svojich obáv.
To však stále nevyriešilo otázku, či existovali konkrétni prokurátori, ktorých od kandidatúry odradila práve účasť Kosovej alebo ďalších členov komisie.
Do sporu sa už skôr zapojila aj Via Iuris
Konflikt neostal iba medzi dvoma političkami a predstaviteľmi justície.
K výrokom Jurík sa vyjadrovala aj organizácia Via Iuris, ktorá upozorňovala, že politici by mali byť pri spochybňovaní predstaviteľov nezávislých ústavných inštitúcií schopní svoje tvrdenia podložiť.
Kritizovalo ich aj Združenie sudcov Slovenska.
Spor tak nadobudol širší rozmer: ako ďaleko môže zájsť politická kritika sudcov a predstaviteľov justície bez konkrétnych dôkazov o ich politickom konaní?
Konflikt s Karasom mal úplne inú podstatu
Zdrojový materiál spája spor Kosovej s ďalšou kontroverziou Beáty Jurík, tentoraz s podpredsedom KDH Viliamom Karasom.
Tieto dva prípady však treba oddeľovať.
Karas v televíznej diskusii reagoval na tvrdenia o údajnom zákulisnom vplyve Miriam Lexmann na KDH a argumentoval, že jednu veľkú stranu s tisíckami členov nemôže riadiť jediná osoba.
Jurík jeho formuláciu interpretovala ako znevažovanie schopností žien.
Karas odmietol, že to bol význam jeho slov, a obvinil poslankyňu z vytrhnutia výroku z kontextu.
Ide teda o politický spor o interpretáciu výroku, nie o rovnakú právnu otázku, akú rieši Kosová.
Súdna rada sa dostala do konfliktu aj s médiami
Napätie medzi časťou justície a médií sa medzitým prejavilo aj pri ďalších článkoch.
Súdna rada sa zaoberala mediálnymi výstupmi kritickými k rozhodnutiam konkrétnych sudcov.
Časť jej členov tvrdila, že niektoré texty vytvárajú dojem politicky motivovaného rozhodovania sudcov bez dostatočného právneho základu.
Novinári na druhej strane majú právo analyzovať a kritizovať rozhodnutia justície vrátane možných väzieb či širšieho politického kontextu.
Pri takýchto témach je však obzvlášť dôležitá presnosť.
Ak je jadrom argumentácie konkrétny výsledok skúšky, hlasovanie alebo súdne rozhodnutie, čísla a právne fakty musia sedieť.
Čo vieme a čo zostáva predmetom sporu
Overiteľné je:
- Beáta Jurík verejne kritizovala zloženie komisie pre výber európskeho prokurátora,
- menovala pritom Marcelu Kosovú,
- Kosová požadovala verejné ospravedlnenie,
- následne avizovala ochranu svojich práv súdnou cestou,
- Renáta Ontkovičová dosiahla 85 percent v písomnej a 47 percent v ústnej časti,
- jej celková úspešnosť bola 66 percent,
- hranica úspešnosti ústnej časti bola 80 percent,
- rozhodnutia komisie boli podľa zápisnice jednomyseľné.
Predmetom sporu zostáva:
- či výroky Jurík neoprávnene zasiahli do práv Kosovej,
- či existovali prokurátori, ktorých zloženie komisie skutočne odradilo,
- do akej miery bolo oprávnené spájať jednotlivých členov komisie s vládou,
- a či prípadný súd nariadi Jurík ospravedlnenie.
Rozhodujúce slovo môže mať napokon súd
Prípad ukazuje problém, ktorý presahuje osobný konflikt Marcely Kosovej a Beáty Jurík.
Politici majú právo kontrolovať fungovanie justície.
Novinári majú právo preverovať rozhodovanie sudcov, prokurátorov aj výberových komisií.
A predstavitelia justície majú právo brániť sa, ak sú presvedčení, že sa o nich šíria nepravdivé tvrdenia.
Rozhodujúca je hranica medzi názorom a faktickým tvrdením. Pri názore existuje široký priestor na kritiku. Pri konkrétnych údajoch o výsledkoch skúšky, hlasovaní alebo údajnom politickom konaní však musí byť jasné, o aké dôkazy sa tvrdenie opiera.
Ak Kosová žalobu podá, práve túto hranicu môže napokon posudzovať súd.
