Politická prestrelka medzi Progresívnym Slovenskom a Smerom sa posunula do ďalšej fázy. Po tom, čo Smer otvoril financovanie práce Ivana Korčoka pre PS a pýtal sa na peniaze vyplácané cez firmu EUSTRA, progresívci otočili pozornosť na poslancov najsilnejšej vládnej strany. Poslanec Marek Lackovič zverejnil vlastný prepočet parlamentnej aktivity vybraných smerákov a tvrdí, že pri jednom z nich vychádza každé slovo vyslovené v pléne na takmer 3 000 eur. Ide však o politický prepočet PS, nie o oficiálny ukazovateľ výkonu poslanca.
Celý spor sa začal otázkami okolo Ivana Korčoka.
Smer začal verejne riešiť, ako je platená jeho práca pre Progresívne Slovensko, hoci Korčok nie je poslancom Národnej rady.
PS následne vysvetľovalo, že bývalý prezidentský kandidát pre hnutie pracuje na programe, analytických podkladoch a regionálnych aktivitách.
Aktualizovane.sk už informovalo, že Korčok priznal odmeňovanie cez firmu spojovanú s jeho manželkou a po kritike avizoval zmenu spôsobu fakturácie.
Smer otvoril otázku takmer 68-tisíc eur
Jedným z politikov, ktorí tému otvorili, bol poslanec Smeru Ján Mažgút.
Poukal na platby vo výške približne 68-tisíc eur, ktoré malo Progresívne Slovensko v roku 2025 uhradiť spoločnosti EUSTRA.
Firma bola spojená s Ivanom Korčokom a jeho manželkou.
PS vysvetlilo, že cez túto spoločnosť Korčok fakturoval svoju prácu pre hnutie.
Odmena mala podľa strany zodpovedať približne výške poslaneckého platu.
Korčok chce fakturáciu zmeniť
Samotný Korčok následne oznámil, že spôsob fakturácie zmení a chce si založiť živnosť.
Spor však tým neutíchol.
Aktualizovane.sk písalo aj o tom, že Korčok sa pre spôsob odmeňovania dostal pod kritiku koalície aj časti opozície.
Kým Smer sa sústredil na to, za čo Korčok dostáva peniaze a ako sú jeho aktivity financované, PS teraz zvolilo úplne inú taktiku.
PS spočítalo slová smeráckych poslancov
Poslanec Progresívneho Slovenska Marek Lackovič zverejnil rebríček vybraných poslancov Smeru.
Namiesto ich faktúr sa pozrel na to, ako často podľa jeho údajov vystupovali v Národnej rade.
Následne počet slov porovnal s nákladmi spojenými s ich pôsobením vo funkcii.
Výsledok prezentoval výrazne provokatívnym spôsobom.
„Chceli by ste 3 000 eur za každé slovo, ktoré poviete?“ pýtal sa Lackovič.
Kubánek mal podľa PS povedať iba 90 slov
Najvýraznejším príkladom v jeho prepočte je poslanec Smeru Stanislav Kubánek.
Podľa Lackovičových údajov mal za takmer tri roky vo volebnom období povedať v pléne iba približne 90 slov.
PS následne prepočítalo náklady na jeho pôsobenie na počet týchto slov.
Lackovič tvrdí, že výsledok dosahuje takmer 3 000 eur za jedno vyslovené slovo.
Takýto údaj je však potrebné správne interpretovať.
Nejde o reálnu sadzbu poslanca ani oficiálny údaj parlamentu.
Je to politický prepočet PS, ktorý má demonštrovať nízku aktivitu poslanca pri vystupovaní v pléne.
Do rebríčka sa dostal aj Dušan Galis
Lackovič uviedol aj ďalšie mená.
Poslanec Michal Lukša mal podľa jeho výpočtu za približne tri roky vystúpiť iba raz a povedať 421 slov.
Pri Jozefovi Kačmárovi PS uvádza 252 slov za približne dva roky.
Medzi najmenej hovoriacich zaradil Lackovič aj bývalého futbalového trénera a reprezentanta Dušana Galisa.
Ten mal podľa údajov PS za približne tri roky povedať v pléne 167 slov.
Počet slov však nie je kompletným meradlom práce poslanca
Samotný počet vystúpení v pléne nevypovedá o celej práci zákonodarcu.
Poslanci pracujú aj vo výboroch, predkladajú alebo spolupredkladajú zákony, hlasujú, stretávajú sa s občanmi a môžu vykonávať ďalšie parlamentné či regionálne aktivity.
Preto nemožno automaticky tvrdiť, že poslanec, ktorý v pléne vystupuje málo, nevykonáva žiadnu prácu.
Na druhej strane verejné vystupovanie a prezentovanie postojov patrí medzi najviditeľnejšie časti poslaneckého mandátu.
Práve na tento aspekt sa PS vo svojom útoku sústredilo.
Lackovič: Do parlamentu išli zastupovať regióny
Poslanec PS argumentuje tým, že kandidáti Smeru vstupovali do politiky aj s prísľubom zastupovania svojich regiónov.
Podľa neho by preto mali byť ich názory v parlamente výraznejšie počuť.
Lackovič vyzval voličov Smeru, aby sami posúdili, či sú s aktivitou svojich poslancov spokojní.
Ide o jasnú politickú snahu otočiť pôvodný útok Smeru proti samotnej vládnej strane.
Prestrelka sa presunula od faktúr k poslaneckým platom
Zaujímavá je najmä zmena témy.
Smer začal otázkou:
Za čo dostáva Ivan Korčok peniaze od PS?
Progresívne Slovensko teraz odpovedá inou otázkou:
Za čo dostávajú svoje platy poslanci Smeru, ktorí podľa PS v parlamente prakticky nevystupujú?
Obe strany sa tak snažia protivníka dostať do nepríjemnej pozície cez tému verejných alebo straníckych peňazí.
Do sporu vstúpil aj parlamentný asistent
Do debaty sa zapojil aj Ľuboš Ďubek, ktorý pôsobí ako asistent poslankyne PS Natálie Nash.
Na sociálnej sieti ironicky poznamenal, že napriek tomu, že pracuje v parlamente približne dva a pol roka, pri niektorých poslancoch Smeru má pocit, akoby ich videl prvýkrát.
Reakcia z opačného tábora prišla okamžite.
Diskutujúci mu pripomenuli kauzu okolo Korčoka a jeho odmeňovania.
Spor sa tak rýchlo vzdialil od vecnej debaty a prešiel do klasickej politickej prestrelky.
Čo je na Korčokovom prípade podstatné
Pri Ivanovi Korčokovi je dôležité odlišovať niekoľko vecí.
Nie je poslancom Národnej rady.
Progresívne Slovensko ho však môže ako politická strana zamestnávať alebo si objednávať jeho služby z vlastných prostriedkov, pokiaľ dodrží zákonné pravidlá financovania a účtovníctva.
Politická otázka preto nie je iba v tom, či mohol dostať zaplatené.
Smer sa snaží otvoriť debatu o tom, za aké konkrétne aktivity peniaze dostával a akým spôsobom boli fakturované.
PS odpovedá tým, že Korčok pracuje na programe, dátach, analýzach a regionálnych výjazdoch.
Politický problém vznikol najmä pri forme odmeňovania
Kritika sa sústredila aj na to, že Korčok svoju prácu fakturoval prostredníctvom spoločnosti.
To vyvolalo otázky o odvodoch a transparentnosti.
Aj preto Korčok avizoval zmenu a prechod na živnosť.
Tým však politická téma nezmizla.
Smer získal možnosť hovoriť o financovaní významného predstaviteľa PS a progresívci teraz hľadajú rovnako účinnú protiváhu.
Čo to znamená v praxi
Spor má dve úplne rozdielne roviny.
Prvá je vecná.
Pri Korčokovi možno skúmať financovanie jeho práce, zmluvy a spôsob fakturácie.
Pri poslancoch Smeru možno objektívne porovnať ich parlamentnú aktivitu.
Druhá rovina je politická.
Obe strany vyberajú čísla, ktoré im umožňujú protivníka vykresliť čo najhoršie.
Smer používa sumu približne 68-tisíc eur.
PS zasa používa údaj „3 000 eur za slovo“.
Ani jedno číslo samo osebe nevysvetľuje celý príbeh.
Čo vieme a čo je politická interpretácia
Vieme, že:
- PS v roku 2025 platilo za Korčokovu prácu prostredníctvom firmy EUSTRA,
- suma sa pohybovala približne na úrovni 68-tisíc eur,
- PS tvrdí, že Korčok pracoval na programe, analýzach a regionálnych aktivitách,
- Korčok oznámil zmenu spôsobu fakturácie,
- Marek Lackovič zverejnil údaje o parlamentných vystúpeniach vybraných poslancov Smeru,
- pri niektorých z nich eviduje veľmi nízky počet slov vyslovených v pléne.
Politickou interpretáciou je:
- že Korčok dostáva peniaze bez adekvátneho výkonu,
- že málo hovoriaci poslanci Smeru „nič nerobia“,
- že 3 000 eur predstavuje skutočnú cenu jedného ich slova,
- alebo že protiútok PS je priamou „pomstou“ za Korčoka.
PS a Smer už nebojujú iba o program
Táto prestrelka ukazuje trend, ktorý bude pravdepodobne pred ďalšími voľbami silnieť.
Politické strany už nesúperia iba o návrhy zákonov či ekonomický program.
Čoraz častejšie sa snažia spochybniť samotnú dôveryhodnosť ľudí na druhej strane.
Kto dostáva koľko peňazí?
Za čo?
Koľko pracuje?
Koľkokrát vystúpil?
A dokáže svoj výkon obhájiť pred voličmi?
Korčok otvoril jednu tému, PS odpovedalo druhou
Smer získal v prípade Korčoka jednoduchý politický príbeh – človek bez poslaneckého mandátu dostáva od opozičnej strany odmenu porovnateľnú s poslaneckým platom.
PS teraz vytvára svoj vlastný príbeh – niektorí poslanci vládneho Smeru dostávajú poslanecké platy, ale v pléne ich takmer nepočuť.
Ani jeden argument sám osebe nedokazuje porušenie zákona či neplnenie všetkých pracovných povinností. Politicky však fungujú veľmi dobre, pretože sa dajú zhrnúť do jediného čísla.
A presne preto možno očakávať, že spor o Korčoka, faktúry a „tisíce eur za jedno slovo“ ešte zďaleka nekončí.
