Spor o poplatky v slovenských ambulanciách sa opäť vyostruje. KDH sa postavilo za verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý dlhodobo upozorňuje na nejasné či sporné platby pacientov u lekárov. Hnutie tvrdí, že problém nevytvoril ombudsman, ale roky neprehľadných pravidiel, slabého financovania ambulancií a nedostatočnej kontroly. Pacient podľa KDH nemá riešiť, či má lekár dobrú zmluvu s poisťovňou – má vedieť, čo mu patrí z verejného zdravotného poistenia bez ďalšieho platenia.
Debata o poplatkoch u lekárov sa na Slovensku vracia pravidelne.
Pacienti si platia zdravotné odvody, no napriek tomu sa v ambulanciách stretávajú s platbami za objednanie, administratívne úkony či ďalšie služby.
Nie všetky poplatky sú automaticky nezákonné. Problém vzniká vtedy, keď pacient nevie jednoznačne rozlíšiť, čo je hradené zo zdravotného poistenia a za čo môže ambulancia oprávnene pýtať peniaze.
KDH: Kritika ombudsmana odvádza pozornosť od problému
Kresťanskí demokrati odmietajú útoky na ombudsmana Róberta Dobrovodského.
Podľa nich iba pomenoval stav, ktorý štát, zdravotné poisťovne a kontrolné orgány nedokázali dostatočne vyriešiť.
Podpredseda KDH Peter Stachura upozorňuje, že ombudsman nerozhoduje o financovaní ambulancií ani nevytvára čakacie lehoty.
Jeho úlohou je upozorňovať na situácie, v ktorých môžu byť porušované práva pacientov.
Pacient nemá zisťovať, kto komu nezaplatil
Jedným z hlavných argumentov KDH je, že bežný pacient nemôže niesť dôsledky komplikovaných finančných vzťahov medzi ambulanciou, poisťovňou a štátom.
Ak lekár tvrdí, že poisťovňa výkon nehradí dostatočne, pacient nemá možnosť tento problém vyriešiť.
Rovnako nemôže ovplyvniť výšku platieb za poistenca ani pravidlá zazmluvňovania ambulancií.
Pre človeka, ktorý potrebuje vyšetrenie, je rozhodujúca jednoduchá otázka:
Mám na túto zdravotnú starostlivosť nárok z poistenia, alebo za ňu musím platiť navyše?
Práve odpoveď na ňu je dnes podľa kritikov systému často nejasná.
Poplatky nie sú nový problém
Slovenské ambulancie upozorňujú na nedostatok peňazí dlhodobo.
Aktualizovane.sk už v minulosti informovalo o tom, že viaceré ambulancie začali zavádzať nové poplatky, ktorými sa snažili kompenzovať rastúce prevádzkové náklady.
Práve tu vzniká hlavné napätie.
Lekári hovoria o ekonomickom prežití ambulancií.
Pacienti zas namietajú, že zdravotnú starostlivosť už financujú prostredníctvom povinných odvodov.
Nie každý poplatok je automaticky nezákonný
Pri celej debate je dôležité rozlišovať.
Ambulancie môžu vyberať určité platby za služby, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia.
Problémom sú najmä situácie, keď sa peniaze požadujú za výkon, ktorý by mal byť pacientovi poskytnutý v rámci jeho zdravotného poistenia, alebo keď je zaplatenie prakticky podmienkou, aby sa človek k lekárovi dostal.
Práve tieto prípady chce ombudsman riešiť jasnejšími pravidlami.
Ombudsman chce preniesť časť zodpovednosti na poisťovne
Dobrovodský zároveň otvoril ďalší problém slovenského zdravotníctva – hľadanie dostupného špecialistu.
Dnes sa často stáva, že pacient dostane odporúčanie k odbornému lekárovi a následne sám telefonuje do desiatok ambulancií.
Jedna neprijíma nových pacientov, ďalšia ponúkne termín o niekoľko mesiacov a inde môže byť dostupnejší termín spojený s dodatočným poplatkom.
Ombudsman chce, aby oveľa väčšiu zodpovednosť niesla zdravotná poisťovňa.
Ak od pacienta vyberá poistné, mala by mu podľa tejto logiky vedieť aj reálne zabezpečiť dostupného lekára.
Zákonné právo nestačí, ak ho pacient nevie využiť
Slovenské právo už zdravotným poisťovniam ukladá povinnosti spojené so zabezpečením dostupnej zdravotnej starostlivosti.
Problémom je prax.
Pacient môže mať formálne nárok na vyšetrenie, no ak sa k špecialistovi nevie dostať celé mesiace, jeho právo má obmedzenú praktickú hodnotu.
Podobný problém vzniká vtedy, ak jedinou rýchlejšou cestou zostáva dodatočná platba.
KDH nechce problém hodiť iba na lekárov
Hnutie pritom zdôrazňuje, že väčšina zdravotníkov pracuje v náročných podmienkach.
Ambulantný sektor sa dlhodobo sťažuje na rast cien energií, miezd, prenájmov, zdravotníckeho materiálu aj administratívy.
KDH preto netvrdí, že riešením je jednoducho zakázať všetky platby.
Podľa hnutia musí štát vytvoriť systém, v ktorom budú jasné pravidlá financovania aj rozsah výkonov hradených z poistenia.
Čo slovenskému zdravotníctvu podľa KDH chýba
KDH vidí problém širšie než len v samotných poplatkoch.
Za potrebné považuje najmä lepšie plánovanie siete ambulancií, zrozumiteľnejší katalóg výkonov, dôslednejšiu kontrolu a riešenie nadmerného využívania zdravotnej starostlivosti.
Výrazné rozdiely existujú aj medzi jednotlivými špecializáciami.
Niektoré ambulancie môžu byť finančne stabilné, iné sa pri rovnakom systéme financovania dostávajú pod oveľa väčší tlak.
Čo to znamená pre pacienta
Ak sa systém nezmení, pacient zostáva medzi tromi stranami.
Na jednej strane stojí poisťovňa.
Na druhej ambulancia.
A medzi nimi štát, ktorý nastavuje pravidlá.
Pacient pritom potrebuje len vedieť, či má na výkon nárok a kde ho dostane.
Ak musí najskôr obvolávať množstvo lekárov a následne zisťovať, ktorý poplatok je povinný, dobrovoľný alebo sporný, systém podľa kritikov neplní svoju základnú funkciu.
Spor sa môže dostať do legislatívy
Dobrovodský svoje pripomienky adresoval aj pripravovanej novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Práve legislatívna zmena môže rozhodnúť, či budú povinnosti poisťovní a ambulancií definované presnejšie.
Kľúčovou otázkou bude, či sa pravidlá podarí nastaviť tak, aby nezlikvidovali ekonomicky slabšie ambulancie, ale zároveň zabránili tomu, aby pacient platil za starostlivosť, ktorú už financuje cez odvody.
Čo vieme a čo zostáva sporné
Jasné je:
- KDH sa postavilo za ombudsmana Róberta Dobrovodského,
- hnutie požaduje jasnejšie pravidlá pri poplatkoch,
- ombudsman chce väčšiu zodpovednosť zdravotných poisťovní za dostupnosť lekára,
- ambulantný sektor upozorňuje na dlhodobé problémy s financovaním,
- pacienti sa naďalej stretávajú s dodatočnými platbami v ambulanciách.
Otvorenou otázkou zostáva:
- ktoré poplatky bude štát považovať za prípustné,
- ako sa bude kontrolovať ich vyberanie,
- či poisťovne dostanú konkrétnejšiu povinnosť nájsť pacientovi lekára,
- ako sa bude riešiť nedostatok špecialistov,
- a kto zaplatí vyššie náklady ambulantného sektora.
Pacient by nemal riešiť chaos systému
Celý spor sa napokon vracia k jednoduchej veci.
Človek, ktorý odvádza peniaze do zdravotného systému, by mal dopredu vedieť, čo za ne dostane.
Ak sa pacient dozvie až pred dverami ambulancie, že bez ďalšieho poplatku sa k vyšetreniu nedostane alebo bude čakať neprimerane dlho, dôvera v celý systém sa oslabuje.
KDH preto tvrdí, že útok na ombudsmana problém nevyrieši.
Skutočným testom bude až to, či štát dokáže vytvoriť jasné pravidlá, ktoré budú zrozumiteľné pacientom, lekárom aj poisťovniam.
