Americký prezident Donald Trump ohlásil novú fázu ekonomického tlaku na Irán a varoval, že následkom môžu čeliť aj štáty, firmy či finančné inštitúcie, ktoré budú Teheránu pomáhať obchádzať izoláciu. Washington pripravuje mimoriadne tvrdé sankcie po tom, čo sa diplomatické rokovania medzi USA a Iránom dostali do slepej uličky.
Trump označil pripravovanú kampaň za „ekonomický Deň D“. Americká administratíva chce zasiahnuť nielen samotný Irán, ale aj ekonomické kanály, cez ktoré môže krajina získavať peniaze, obchodovať s ropou alebo udržiavať spojenie so svetovým finančným systémom.
Americký minister financií Scott Bessent vo štvrtok 20. augusta potvrdil, že Washington pripravuje podľa jeho slov najtvrdšie sankcie v histórii. Ekonomický tlak má byť v najbližšom období jedným z hlavných nástrojov americkej politiky voči Teheránu.
Trump varoval aj ostatné krajiny
Trumpova hrozba je dôležitá najmä tým, že sa nekončí na hraniciach Iránu.
Americký prezident upozornil, že ekonomickým dôsledkom môžu čeliť aj krajiny, ktoré umožnia svojim bankám, firmám, letiskám alebo štátnym inštitúciám poskytovať Iránu ekonomickú pomoc.
Washington chce zasiahnuť mechanizmy používané na udržiavanie iránskeho obchodu a finančných tokov – vrátane pašovania ropy, hotovostných prevodov, zmenární, registrácie lodí či nastrčených spoločností.
Ide tak o snahu vytvoriť okolo Iránu ekonomickú izoláciu, pri ktorej by obchodovanie s Teheránom mohlo prinášať riziko aj jeho zahraničným partnerom.
Obrat po uvoľnení sankcií
Aktuálny vývoj predstavuje výrazný obrat oproti situácii spred dvoch mesiacov.
Spojené štáty v júni dočasne uvoľnili sankcie na iránsky ropný sektor. Washington tým vytvoril 60-dňové obdobie, ktoré malo podporiť diplomatický proces a ďalšie rokovania.
Ešte predtým sa objavili informácie, že USA a Irán sa približujú k dohode o jadrovom programe a Hormuzskom prielive.
Diplomatické okno však neprinieslo konečné riešenie. Trump teraz tvrdí, že Irán dostal príležitosť uzavrieť dohodu, no nevyužil ju.
Od diplomacie k ekonomickej vojne
Napätie medzi Washingtonom a Teheránom sa pritom počas leta opakovane dostávalo ďaleko za hranice diplomatického sporu.
Situácia sa dramaticky vyhrotila aj okolo strategického Hormuzského prielivu, ktorý patrí medzi najdôležitejšie energetické koridory sveta.
Spojené štáty zároveň počas konfliktu zasiahli iránske ciele a Teherán neskôr priznal škody na časti svojej energetickej infraštruktúry.
Trump teraz signalizuje, že tlak sa má vo veľkej miere presunúť práve do ekonomickej oblasti.
Nový tlak môže zasiahnuť aj svetový obchod
Najväčšou otázkou bude, ako ďaleko Spojené štáty pri presadzovaní ekonomickej izolácie Iránu zájdu.
Irán má významné obchodné väzby predovšetkým s ázijskými partnermi a Čína zostáva najväčším odberateľom iránskej ropy. Ak Washington začne dôsledne postihovať zahraničné subjekty, ktoré obchodné väzby s Teheránom udržiavajú, konflikt sa môže preniesť aj do vzťahov USA s ďalšími veľkými ekonomikami.
Trumpovo oznámenie už ovplyvnilo aj energetické trhy. Cena ropy Brent sa vo štvrtok dostala nad 93 dolárov za barel, keď investori reagovali na riziko ďalšieho obmedzenia iránskeho exportu a rastúce geopolitické napätie.
Irán americký tlak odmieta
Teherán na americké hrozby reagoval odmietavo. Iránske vedenie označuje novú sankčnú kampaň za pokračovanie neúspešnej politiky Washingtonu a tvrdí, že ekonomický nátlak Irán neprinúti ustúpiť.
To znamená, že oznámenie ekonomickej vojny ešte automaticky neznamená koniec diplomacie, ale priestor na kompromis sa výrazne zužuje.
Kľúčové bude, aké konkrétne sankcie Washington zavedie, na ktoré štáty a spoločnosti ich začne uplatňovať a či sa k americkej kampani pridajú spojenci USA.
Trump totiž tentoraz neposlal odkaz iba Teheránu. Varovanie smeruje prakticky ku každému štátu alebo subjektu, ktorý by Iránu pomáhal udržiavať jeho zahraničné ekonomické väzby.
Zdroj: Info.sk
