USA prehodnocujú použitie jadrových zbraní. Nová stratégia má rátať aj s regionálnou vojnou proti Rusku či Číne
Washington pripravuje zmenu jadrovej stratégie, ktorá môže výraznejšie počítať s možnosťou použitia jadrových zbraní v regionálnom konflikte s Ruskom alebo Čínou. Námestník amerického ministra obrany Elbridge Colby potvrdil, že Pentagon prehodnocuje konkrétne možnosti nasadenia jadrového arzenálu. Tvrdí však, že cieľom nie je urobiť jadrovú vojnu pravdepodobnejšou, ale zachovať odstrašenie a stabilitu. Kritici upozorňujú, že už samotná predstava „obmedzeného“ jadrového konfliktu prináša riziko nekontrolovateľnej eskalácie.
Debata sa rozbehla po informáciách amerických médií, podľa ktorých Pentagon pripravuje klasifikovanú novú jadrovú stratégiu.
Jednou z diskutovaných možností má byť väčší dôraz na použitie jadrových zbraní kratšieho doletu v prípade regionálneho konfliktu s veľkou jadrovou mocnosťou.
Týkať sa to má predovšetkým možných scenárov s Čínou a Ruskom.
Colby potvrdil, že USA prehodnocujú konkrétne možnosti
Elbridge Colby vo štvrtok potvrdil, že Spojené štáty svoju jadrovú stratégiu skutočne prehodnocujú.
Podľa jeho slov sa revízia týka aj konkrétnych možností použitia jadrových síl.
Zároveň zdôraznil, že hlavným cieľom zostáva odstrašenie protivníka a zachovanie strategickej stability.
Colby sa dlhodobo profiluje ako predstaviteľ americkej strategickej školy, ktorá chce presunúť väčšiu časť pozornosti Pentagonu smerom k Indo-Pacifiku a najmä Číne.
Scenár: Regionálna vojna, nie globálny jadrový útok
Podľa správ NBC News má nový koncept riešiť najmä situáciu, keď by Spojené štáty vstúpili do regionálneho konfliktu s Ruskom alebo Čínou.
Mohlo by ísť napríklad o útok na amerického spojenca alebo situáciu, pri ktorej by sa Washington snažil zabrániť zásadnej zmene vojenskej rovnováhy v regióne.
Pentagon preto podľa medializovaných informácií analyzuje, či musí mať prezident k dispozícii širšiu škálu jadrových možností než iba masívne strategické zbrane dlhého doletu.
Do centra pozornosti sa dostávajú taktické jadrové zbrane
Taktické jadrové zbrane sa od strategických líšia predovšetkým zamýšľaným spôsobom použitia.
Sú určené najmä proti vojenským cieľom v konkrétnom bojovom priestore a spravidla majú kratší dosah či menšiu ničivú silu ako strategické hlavice.
To však neznamená, že ide o „malé“ alebo bezpečné zbrane.
Aj ich použitie by znamenalo prekročenie jadrového prahu, ktorý od roku 1945 žiadny štát vo vojne neprekročil.
USA tvrdia, že nechcú taktické zbrane postaviť do centra stratégie
Colby odmietol interpretáciu, že Washington chce jednoducho presunúť jadrovú politiku smerom k častejšiemu používaniu zbraní kratšieho doletu.
Podľa neho nejde o to, aby USA kládli väčší dôraz na taktické jadrové zbrane ako také.
Cieľom má byť vytvorenie dôveryhodných možností pre veľmi rozdielne typy konfliktov.
To je podstatný rozdiel.
Pentagon môže pripravovať scenáre ich použitia bez toho, aby zároveň tvrdil, že pravdepodobnosť nasadenia chce zvýšiť.
Čo to znamená v praxi
Doterajšie jadrové odstrašenie bolo do veľkej miery postavené na predstave, že útok na jednu jadrovú veľmoc môže vyvolať katastrofálnu odvetu.
Problém vzniká pri regionálnom konflikte.
Ak by napríklad Rusko alebo Čína použili obmedzenú jadrovú zbraň proti vojenskému cieľu, Washington by stál pred ťažkou otázkou:
odpovedať masívnym strategickým úderom, nereagovať jadrovo vôbec alebo mať k dispozícii obmedzenejšiu jadrovú odpoveď?
Práve tretí scenár má byť jedným z hlavných predmetov novej strategickej debaty.
Rusko už taktické jadrové zbrane presunulo bližšie k NATO
Takéto úvahy nevznikajú vo vákuu.
Rusko počas posledných rokov opakovane používalo jadrovú rétoriku a zároveň rozšírilo svoje možnosti nasadenia taktických jadrových zbraní.
Na Aktualizovane.sk sme už informovali, že Rusko a Bielorusko podpísali dohodu o umiestnení ruských taktických jadrových zbraní na bieloruskom území.
Práve schopnosť Ruska použiť jadrovú zbraň v obmedzenom regionálnom scenári patrí medzi dôvody, prečo americkí stratégovia už roky diskutujú o potrebe pružnejšej odpovede.
Čína medzitým rozširuje svoj jadrový arzenál
Druhým problémom je Čína.
Peking v posledných rokoch výrazne rozširuje počet jadrových hlavíc aj nosičov a Pentagon už skôr upozorňoval, že čínsky arzenál rastie podstatne rýchlejšie než v minulosti.
Pre Spojené štáty to znamená zásadnú zmenu strategického prostredia.
Washington už nemusí riešiť iba jadrové súperenie s Ruskom, ale postupne sa približuje k situácii, keď musí odstrašovať dve veľké jadrové mocnosti súčasne.
Taiwan môže byť jedným z najcitlivejších miest
Hoci pripravovaná stratégia nie je verejná, najcitlivejším príkladom regionálneho konfliktu s Čínou je Taiwan.
Colby dlhodobo tvrdí, že Spojené štáty musia byť pripravené zabrániť čínskej dominancii v západnom Pacifiku.
Washington pritom nechce zmenu režimu v Pekingu.
Strategickým cieľom má byť schopnosť odradiť Čínu od útoku na amerických spojencov alebo od zásadnej zmeny pomeru síl v Ázii.
USA menia aj širšiu vojenskú filozofiu
Colby zároveň uviedol, že americká armáda sa má odkloniť od modelu operácií zameraných na zmenu režimov.
V minulosti Spojené štáty viedli rozsiahle vojenské kampane napríklad v Iraku alebo Afganistane.
Nová filozofia má byť viac založená na predchádzaní konfliktom, odstrašení a ochrane územnej integrity spojencov.
Zapadá to do širšej americkej snahy sústrediť zdroje na veľmocenskú konkurenciu namiesto dlhodobých expedičných vojen.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
Potvrdené je:
- Pentagon prehodnocuje americkú jadrovú stratégiu,
- revízia zahŕňa aj konkrétne možnosti použitia jadrových zbraní,
- cieľom má zostať odstrašenie a strategická stabilita,
- pripravujú sa scenáre regionálnych konfliktov s veľkými jadrovými mocnosťami,
- Rusko a Čína patria medzi hlavné krajiny, ktoré americká stratégia musí zohľadňovať.
Zatiaľ nie je potvrdené:
- akú presnú úlohu dostanú taktické jadrové zbrane,
- aké konkrétne podmienky by mohli viesť k ich použitiu,
- či sa zmení oficiálna americká doktrína prvého použitia,
- ako bude vyzerať konečná klasifikovaná stratégia,
- či prezident dostane nové alebo len podrobnejšie rozpracované možnosti.
Kritici hovoria o najväčšom riziku: eskalácii
Najväčším problémom konceptu obmedzenej jadrovej vojny je otázka, či sa vôbec dá udržať obmedzená.
Ak jedna strana použije taktickú jadrovú zbraň, protivník nemusí vedieť, či ide o jednorazový útok alebo začiatok rozsiahlejšej jadrovej kampane.
Rozhodnutia by sa pritom robili v priebehu minút.
Kritici preto upozorňujú, že aj útok jedinou hlavicou môže spustiť reťaz udalostí, ktorý už politickí a vojenskí lídri nedokážu kontrolovať.
Odstrašenie alebo zníženie jadrového prahu?
Práve tu sa stretávajú dva úplne odlišné pohľady.
Zástancovia novej stratégie tvrdia, že protivník musí veriť, že USA dokážu primerane reagovať na každý typ jadrového útoku.
Ak by Washington mal na výber iba medzi ničivou globálnou odvetou a žiadnou jadrovou reakciou, odstrašenie by podľa nich nemuselo byť dostatočne dôveryhodné.
Kritici namietajú, že čím viac „použiteľných“ jadrových možností vznikne, tým nižšia môže byť psychologická a politická bariéra ich reálneho nasadenia.
Washington otvára jednu z najnebezpečnejších strategických otázok
Spojené štáty zatiaľ neoznámili, že by menili svoju politiku smerom k jednoduchšiemu používaniu jadrových zbraní.
Samotná revízia však ukazuje, ako veľmi sa bezpečnostné prostredie zmenilo.
Rusko má rozsiahly jadrový arzenál a taktické zbrane rozmiestnilo aj v Bielorusku, Čína rýchlo rozširuje svoje jadrové kapacity a Washington musí po novom premýšľať nad konfliktom, v ktorom by proti nemu mohla stáť jadrová veľmoc bez toho, aby išlo o globálnu vojnu od prvého dňa.
Najväčšou otázkou preto nebude iba to, aké zbrane USA majú.
Rozhodujúce bude, za akých okolností budú ochotné pripustiť ich použitie.
