AI SUMMARY – Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Maďarský premiér Viktor Orbán oznámil cestu do USA na prvé zasadnutie Rady mieru
- Radu založil Donald Trump a sám jej bude doživotným predsedom
- Viaceré štáty EÚ vrátane Francúzska a Británie účasť odmietli
- Kritici varujú, že ide o paralelnú a „platenú“ alternatívu k OSN
BUDAPEŠŤ — Maďarský premiér Viktor Orbán oznámil, že o dva týždne odcestuje do Spojených štátov, kde sa vo Washingtone zúčastní na prvom zasadnutí novozriadenej Rady mieru. Tento orgán založil americký prezident Donald Trump v januári počas Svetového ekonomického fóra v Davose a podľa jeho slov má ambíciu výrazne zasiahnuť do globálnej bezpečnostnej architektúry.
Orbán informáciu oznámil na predvolebnom zhromaždení v meste Szombathely. „Dostal som pozvánku. O dva týždne sa opäť stretneme s americkým prezidentom vo Washingtone, kde sa uskutoční ustanovujúce zasadnutie Rady mieru,“ vyhlásil maďarský premiér pred svojimi priaznivcami.
Rada mieru vznikla 22. januára na Trumpov podnet. Oficiálne má jej hlavnou úlohou dohliadať na povojnovú obnovu Pásma Gazy. Podľa dostupných informácií však jej mandát nie je úzko ohraničený len na túto oblasť. Stanovy Rady umožňujú širšie pôsobenie v oblastiach medzinárodných konfliktov, mierových procesov a povojnovej obnovy.
Donald Trump opakovane naznačil, že Rada mieru by v budúcnosti mohla prevziať niektoré funkcie Organizácie Spojených národov. Práve tento aspekt vyvoláva značné obavy medzi diplomatmi aj bezpečnostnými analytikmi. Kritici varujú, že vzniká paralelná štruktúra k OSN, ktorá by mohla oslabiť existujúci systém multilaterálnej diplomacie.
Kontroverzným bodom je aj finančný model fungovania Rady. Stáli členovia musia za členstvo zaplatiť jednorazový poplatok vo výške jednej miliardy dolárov. Tento mechanizmus viedol k obvineniam, že ide o „platenú Bezpečnostnú radu OSN“, v ktorej by rozhodujúci vplyv mali ekonomicky silné štáty alebo politicky spriaznení partneri Washingtonu.
Reakcie v Európe sú rozporuplné. Viaceré kľúčové krajiny Európskej únie vrátane Francúzska a Spojeného kráľovstva pozvanie odmietli. Účasť zatiaľ potvrdilo len Maďarsko a Bulharsko. Slovensko a Česko sa rozhodli k iniciatíve nepripojiť.
Pre Viktora Orbána však účasť v Rade mieru zapadá do jeho dlhodobej stratégie posilňovania bilaterálnych vzťahov s Donaldom Trumpom a profilovania Maďarska ako suverénneho aktéra s vlastnou zahraničnopolitickou líniou, často odlišnou od hlavného prúdu EÚ. Orbán dlhodobo kritizuje fungovanie OSN aj EÚ a presadzuje model medzinárodnej politiky založený na silných národných štátoch.
Zasadnutie vo Washingtone tak nebude len formálnym stretnutím nového orgánu, ale aj signálom pre medzinárodné spoločenstvo, že globálna diplomacia vstupuje do obdobia fragmentácie a nových mocenských usporiadaní.
