AI SUMMARY / Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podporuje uprednostňovanie európskych firiem v strategických sektoroch.
- Európska komisia plánuje vo februári predložiť legislatívu k zvýhodňovaniu domácich podnikov pri verejnom obstarávaní.
- Iniciatíva vyvoláva odpor časti členských štátov, ktoré varujú pred oslabením globálnych obchodných vzťahov.
- Brusel zároveň predstavil širší plán posilnenia konkurencieschopnosti EÚ postavený na piatich pilieroch.
Európska únia stojí pred strategickým rozhodnutím, ktoré môže zásadne zmeniť jej hospodársku politiku v nasledujúcich rokoch. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v pondelok vyzvala lídrov členských štátov, aby EÚ aktívne uprednostňovala vlastné podniky pred zahraničnými konkurentmi v kľúčových strategických odvetviach. Podľa nej je takýto „európsky preferenčný režim“ nevyhnutný na ochranu hospodárskych záujmov Únie a na posilnenie jej ekonomickej suverenity.
„Európa musí byť schopná brániť svoje strategické záujmy a podporovať tvorbu domácej hodnoty,“ napísala von der Leyenová v liste adresovanom hlavným predstaviteľom EÚ. Dokument je príspevkom k neformálnemu samitu o konkurencieschopnosti, ktorý sa uskutoční 12. februára, ako aj k marcovému zasadnutiu Európskej rady.
Európska preferencia ako politický zlom
Podľa informácií agentúry AFP plánuje Európska komisia už vo februári predložiť návrh legislatívy, ktorá by pri verejnom obstarávaní v strategických sektoroch zvýhodňovala európske spoločnosti. Ide o citlivý krok, ktorý by znamenal odklon od doterajšieho dôrazu na otvorené globálne trhy a hospodársku neutralitu.
Iniciatíva však naráža na odpor viacerých členských štátov. Nemecká ministerka hospodárstva Katherine Reiche počas víkendu upozornila, že konkurencieschopnosť EÚ závisí aj od silných a spoľahlivých obchodných partnerstiev mimo Európy. „Odpoveďou na globálne výzvy nemôže byť izolácia,“ zdôraznila.
Päť pilierov konkurencieschopnosti
Von der Leyenová v liste načrtla päť hlavných oblastí, na ktoré sa chce Komisia v nasledujúcom období zamerať. Prvým pilierom je zjednodušenie pravidiel a znižovanie administratívnej záťaže. EK už predložila desať legislatívnych balíkov, ktoré majú zefektívniť uplatňovanie právnych predpisov a podľa odhadov priniesť úspory vo výške približne 15 miliárd eur ročne.
Druhým pilierom je diverzifikácia obchodných partnerstiev. Brusel chce znížiť závislosť od dovozu kritických surovín a zároveň posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Von der Leyenová pripomenula, že EÚ je druhou najväčšou ekonomikou sveta a najväčším spotrebiteľským trhom, čo jej dáva silnú vyjednávaciu pozíciu.
Obchodné dohody a globálna ambícia
Za významný úspech považuje predsedníčka EK uzavretie obchodných dohôd s Mexikom, krajinami združenými v Mercosur, so Švajčiarskom a Indonéziou. Spomenula aj nedávno uzavretú dohodu s Indiou a prebiehajúce rokovania s Austráliou, Thajskom, Malajziou, Filipínami či Spojenými arabskými emirátmi. V hre je aj vznik širšieho transpacifického partnerstva.
Tieto dohody majú podľa Komisie zabezpečiť, aby EÚ zostala otvorená svetu, no zároveň menej zraniteľná voči geopolitickým šokom.
Jednotný trh a vnútorné bariéry
Kľúčovým nástrojom rastu má byť aj prehĺbenie jednotného trhu, ktorý so 450 miliónmi spotrebiteľov predstavuje jeden z najväčších ekonomických priestorov na svete. Von der Leyenová upozornila, že vnútorné bariéry v rámci EÚ dnes zodpovedajú až 45-percentným clám na tovar a 110-percentným clám na služby, čo výrazne brzdí cezhraničné investície.
Jedným z navrhovaných riešení je zavedenie tzv. 28. právneho režimu – jednotného súboru pravidiel platných v celej Únii. Fragmentáciu finančných trhov má odstrániť únia úspor a investícií, ktorá má firmám uľahčiť prístup ku kapitálu.
Energia, digitalizácia a rozpočet
V oblasti energetiky sa EK sústreďuje na dobudovanie energetickej únie a zrýchlenie výstavby cezhraničných „energetických diaľnic“. Cieľom je znížiť ceny energií a efektívnejšie využívať domácu výrobu.
Digitálny jednotný trh má stáť na troch pilieroch: strategických investíciách, harmonizácii pravidiel a nezávislosti v kritických technológiách. To všetko má podporiť aj návrh viacročného rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034 vo výške takmer dvoch biliónov eur, vrátane 451 miliárd eur pre Fond konkurencieschopnosti a 175 miliárd eur na výskum a inovácie v rámci programu Horizont Európa.
