Záhada 25-tisíc zemetrasení vyriešená: Pod Santorini prúdilo toľko lávy, že by zaplnila 200-tisíc bazénov
AI SUMMARY – Čo by ste mali vedieť, než začnete čítať
- Viac než 25 000 zemetrasení pri Santorini malo jedinú príčinu: pohyb magmy hlboko pod povrchom.
- Magma sa tri mesiace presúvala horizontálne cez viac než 30 km dlhý kanál.
- Vedci využili kombináciu fyziky a umelej inteligencie na vytvorenie 3D modelu podzemia.
- Objav môže zásadne zlepšiť včasné varovanie pred sopečnou aktivitou.
Začiatkom roka 2025 zachvátila oblasť okolo gréckeho ostrova Santorini neobvyklá seizmická aktivita. Počas niekoľkých týždňov zaznamenali seizmológovia viac ako 25 000 zemetrasení, z ktorých mnohé presiahli magnitúdu päť stupňov Richterovej stupnice. Obyvatelia aj turisti opúšťali ostrovy Santorini, Amorgos a Anafi v obavách, že ide o predzvesť mohutnej erupcie alebo opakovanie katastrofálneho zemetrasenia z roku 1956.
Obavy sa sústreďovali najmä na podmorskú sopku Kolumbus, ktorá sa nachádza severovýchodne od Santorini a patrí medzi najaktívnejšie sopečné štruktúry v Egejskom mori. Seizmické otrasy sa však správali nezvyčajne: namiesto typického vertikálneho pohybu sa zdalo, že sa zemetrasenia šíria horizontálne naprieč zemskou kôrou.
Práve tento detail sa stal kľúčom k prelomovému objavu. Medzinárodný výskumný tím, vedený vedcami z University College London, publikoval v prestížnom časopise Science štúdiu, ktorá túto záhadu definitívne vysvetľuje. Výskumníci prepojili klasické fyzikálne modely s nástrojmi umelej inteligencie a vytvorili trojrozmernú mapu podzemia v oblasti Santorini.
Každé jednotlivé zemetrasenie použili ako „virtuálny senzor“. Namiesto tradičného prístupu, pri ktorom sa analyzujú len najsilnejšie otrasy, zapojili do modelu celé spektrum slabších zemetrasení. Umelá inteligencia následne analyzovala vzorce ich šírenia, časové súvislosti a zmeny napäťových polí v zemskej kôre.
Výsledok bol jednoznačný: séria zemetrasení bola spôsobená tzv. magmatickou intrúziou – masívnym horizontálnym pohybom magmy v hĺbke viac než desať kilometrov pod morským dnom. Magma sa presúvala približne 30 kilometrov dlhým kanálom medzi Santorini a sopkou Kolumbus, pričom doslova rozťahovala a lámala okolité horniny.
Vedci odhadujú, že objem magmy, ktorý sa takto presunul, by dokázal zaplniť približne 200 000 olympijských bazénov. Tento proces nespôsobil okamžitú erupciu, no vyvolal tisíce drobných aj silnejších zemetrasení, ktoré boli citeľné na celom súostroví.
„Tieto zemetrasenia sa správajú, akoby sme mali hlboko v Zemi nainštalované meracie prístroje,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie, geofyzik Anthony Lomax. Podľa neho sa správanie seizmických vĺn mimoriadne presne zhoduje s tým, čo fyzikálne modely predpovedajú pri horizontálnom pohybe magmy.
Dobrou správou je, že aktuálna seizmická kríza sa podľa vedcov skončila. Magma zostala uväznená v hĺbke viac než osem kilometrov a postupne chladne. „Ak by mala vybuchnúť, stalo by sa to v priebehu dní. Keďže aktivita utíchla, pravdepodobnosť erupcie je v tejto fáze veľmi nízka,“ uvádza seizmológ Stephen Hicks.
Zároveň však upozorňuje, že sopky môžu zostať v nestabilnom stave celé roky. Príkladom je nedávna aktivita na Islande. Práve preto považujú vedci kombináciu umelej inteligencie a fyziky za zásadný krok k lepšiemu pochopeniu sopečných procesov.
Takýto prístup by v budúcnosti mohol fungovať ako prognostický nástroj – pomôcť rozlíšiť, či séria zemetrasení signalizuje nebezpečnú erupciu, alebo „len“ podzemný presun magmy. Pre milióny ľudí žijúcich v seizmicky aktívnych oblastiach by to znamenalo vyššiu bezpečnosť a presnejšie varovania.
