Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozorňuje na trend, ktorý podľa neho nemožno prehliadať. Závažná úmyselná kriminalita mladistvých na Slovensku v posledných rokoch rastie. V roku 2025 evidovala Generálna prokuratúra 103 lúpeží spáchaných mladistvými, čo bolo o 47 percent viac ako v roku 2022. Dvojnásobne vzrástol aj počet prípadov nebezpečného vyhrážania. Žilinka varuje, že odpoveďou nemôžu byť iba tvrdšie tresty – problém podľa neho siaha do rodín, škôl, sociálnych sietí aj fungovania samotného štátu.
Čísla zverejnené generálnym prokurátorom ukazujú výraznú zmenu v štruktúre kriminality mladých ľudí.
Nejde pritom iba o drobné priestupky alebo majetkovú kriminalitu. Nárast sa týka skutkov, pri ktorých sa objavuje násilie, hrozba násilia alebo zastrašovanie.
Lúpeží za tri roky pribudlo o 47 percent
Generálna prokuratúra evidovala v roku 2025 103 trestných činov lúpeže spáchaných mladistvými.
V porovnaní s rokom 2024 ide o nárast približne o 12 percent.
Oproti roku 2023 je to približne o 23 percent viac.
A v porovnaní s rokom 2022 už nárast predstavuje 47 percent.
Práve tento vývoj považuje Žilinka za dôkaz, že nejde iba o krátkodobý výkyv.
Nebezpečné vyhrážanie sa zdvojnásobilo
Ešte výraznejšie sa zmenili čísla pri nebezpečnom vyhrážaní.
V roku 2022 bolo evidovaných 21 takýchto skutkov spáchaných mladistvými.
V roku 2025 ich bolo už 42.
Za tri roky sa teda počet prípadov zdvojnásobil.
Výrazne pribudlo aj vydieranie. Kým v roku 2022 bolo zaznamenaných 23 prípadov, v roku 2025 už 33.
Tri štvrtiny skutkov proti zdraviu boli úmyselné útoky
Žilinka upozornil aj na ďalšie číslo.
Až 75 percent trestných činov proti životu a zdraviu, ktoré spáchali mladiství, predstavovali úmyselné ublíženia na zdraví.
To podľa generálneho prokurátora ukazuje, že problém nemožno redukovať iba na typické dospievanie, konflikty medzi mladými či jednotlivé excesy.
Ide podľa neho o vážnejšiu spoločenskú otázku.
Žilinka hovorí aj o zlyhávaní štátu
Generálny prokurátor odmieta vysvetlenie, podľa ktorého ide výlučne o osobné zlyhanie mladého človeka.
Za problémom vidí celý súbor faktorov.
Spomína rodinné prostredie, školu, rovesníkov, médiá, sociálne siete aj celkovú atmosféru v spoločnosti.
A pridal aj štát.
Podľa Žilinku je negatívny vývoj sčasti výsledkom jeho zlyhávania pri prevencii a práci s ohrozenými mladými ľuďmi.
„Represia sama nestačí“
Žilinka preto upozorňuje, že problém nemožno vyriešiť iba vyššími trestami či väčším počtom policajtov.
Ak sa zasiahne až vo chvíli, keď mladistvý spácha násilný trestný čin, systém podľa tejto logiky často reaguje príliš neskoro.
Kľúčová má byť prevencia a zachytenie problémov ešte predtým, ako prerastú do násilia.
Alkohol a drogy zostávajú problémom
Významnú úlohu pri kriminalite mladistvých stále zohrávajú aj návykové látky.
V roku 2022 sa alkohol alebo iná návyková látka objavili pri približne siedmich percentách trestnej činnosti mladistvých.
V roku 2023 podiel stúpol na osem percent a v roku 2024 na desať percent.
V roku 2025 mierne klesol na 9,6 percenta.
Napriek malému medziročnému poklesu zostáva vyšší než pred troma rokmi.
Sociálne siete môžu urýchliť radikalizáciu
Osobitnou témou sú sociálne siete a online prostredie.
Mladí ľudia dnes trávia veľkú časť svojho času v priestore, kde môžu veľmi rýchlo naraziť na násilný, extrémistický alebo radikalizačný obsah.
Aktualizovane.sk už informovalo napríklad o prípade, keď talianska polícia zadržala mladíka podozrivého z verbovania ľudí pre teroristické skupiny prostredníctvom internetu a sociálnych sietí.
Takéto prípady ukazujú, že radikalizácia mladých už nemusí prebiehať iba vo fyzických skupinách. Kontakt, propaganda aj vytváranie uzavretých komunít sa môžu odohrávať priamo v telefóne.
Samota a pocit ohrozenia môžu byť spúšťačom
Komisár pre deti Jozef Mikloško upozorňuje, že k rizikovým faktorom patria aj pocity osamelosti a ohrozenia.
Mladý človek, ktorý nemá dostatočné rodinné alebo sociálne zázemie, môže byť podľa neho zraniteľnejší voči skupinám ponúkajúcim jednoduché odpovede, pocit spolupatričnosti alebo konkrétneho nepriateľa.
Radikalizácia tak nemusí začať politickou ideológiou.
Často jej môže predchádzať frustrácia, izolácia alebo potreba niekam patriť.
Problém sa nezačína na policajnej stanici
Ak mladistvý skončí pred vyšetrovateľom alebo prokurátorom, často už ide o posledný článok dlhšieho reťazca.
Predtým mohli existovať problémy v rodine, zanedbávanie školy, agresivita medzi rovesníkmi, záškoláctvo, užívanie alkoholu či drog alebo problematické správanie na internete.
Práve preto Žilinka hovorí o „zdraví spoločnosti“.
Kriminalita mladých podľa neho nie je oddeleným svetom, ale odzrkadľuje prostredie, v ktorom dospievajú.
Slovensko rieši aj širší problém radikalizácie
Diskusia o mladých a extrémizme sa pritom na Slovensku neobjavuje prvýkrát.
Aktualizovane.sk už pri ďalších spoločenských témach upozorňovalo aj na rastúcu polarizáciu a riziko radikalizácie mládeže, ku ktorému podľa kritikov prispieva aj vyhrotená politická atmosféra.
Rozdeľovanie spoločnosti, agresívna komunikácia a permanentný konflikt sa totiž nekončia pri politikoch.
Mladí ľudia ich sledujú rovnako ako dospelí.
Čísla sú varovaním, nie rozsudkom nad generáciou
Nárast násilnej kriminality mladistvých zároveň neznamená, že slovenská mládež ako celok je násilnejšia alebo „pokazená“.
Údaje hovoria o konkrétnych kategóriách trestných činov a o mladistvých páchateľoch, nie o celej generácii.
Práve pri podobných štatistikách je preto dôležité neprepadnúť jednoduchému zovšeobecňovaniu.
To však nemení nič na tom, že rast lúpeží, vydierania a nebezpečného vyhrážania je signálom, ktorý si vyžaduje pozornosť.
Žilinka žiada širšiu odpoveď spoločnosti
Generálny prokurátor svojím vystúpením v podstate odkazuje, že samotná polícia a prokuratúra problém nevyriešia.
Ak má Slovensko trend zvrátiť, bude podľa neho potrebná spolupráca rodín, škôl, sociálnych služieb, odborníkov, polície aj štátu.
Za tri roky vzrástol počet lúpeží spáchaných mladistvými o 47 percent, počet nebezpečných vyhrážaní sa zdvojnásobil a pribudlo aj vydieranie. Žilinka preto varuje, že ak spoločnosť začne konať až po spáchaní trestného činu, bude riešiť následky namiesto príčin.
