Trumpove zahraničné konflikty stoja miliardy. Doma mu zároveň klesá podpora
Americký prezident Donald Trump čelí rastúcemu tlaku pre zahraničnú politiku aj jej ekonomické dôsledky. Vojna s Iránom už podľa dostupných odhadov stála Spojené štáty desiatky miliárd dolárov, ceny palív zostávajú vysoké a najnovšie prieskumy ukazujú, že Trumpova podpora sa pohybuje len okolo tretiny voličov.
Situáciu zhoršuje aj fakt, že americký prezident naďalej používa veľmi tvrdú rétoriku voči Iránu a zároveň otvára spory o strategické územia a námorné trasy.
Aktuálne dianie v Spojených štátoch sledujeme v sekcii USA.
Vojna s Iránom už stojí desiatky miliárd dolárov
Konflikt medzi Spojenými štátmi a Iránom trvá od konca februára 2026 a jeho náklady postupne rastú.
Podľa údajov citovaných americkými médiami už priame vojenské výdavky presiahli 37 miliárd dolárov.
Do nákladov vstupujú letecké a raketové operácie, nasadenie amerických síl v regióne, protivzdušná obrana aj vysoká spotreba drahej munície.
Problémom nie je iba samotná suma.
Washington musí zároveň dopĺňať zásoby rakiet a ďalšej vojenskej techniky, pričom časť moderných systémov má vysoké výrobné náklady a obmedzenú výrobnú kapacitu.
Američania vojnu s Iránom podporujú čoraz menej
Najnovšie prieskumy ukazujú, že konflikt sa stáva pre Biely dom politickou záťažou.
Podľa prieskumu Reuters/Ipsos z konca augusta podporovalo americké vojenské operácie proti Iránu 31 percent respondentov.
Začiatkom septembra ďalší prieskum Reuters/Ipsos ukázal, že iba približne 25 percent Američanov považuje pokračovanie vojny za hodné jej nákladov.
Výrazná väčšina respondentov zároveň očakáva, že konflikt bude pokračovať dlhší čas.
Takýto vývoj je pre Trumpa nepríjemný najmä pred novembrovými voľbami do Kongresu.
Trumpova popularita sa pohybuje okolo tretiny
Problémy so zahraničnou politikou sa premietajú aj do celkového hodnotenia prezidenta.
Reuters/Ipsos nameral Trumpovi koncom augusta 33-percentnú podporu, čo patrilo medzi najnižšie hodnoty jeho prezidentstva.
Podobné výsledky priniesli aj ďalšie prieskumy.
University of Massachusetts Amherst namerala 32-percentnú spokojnosť s jeho výkonom a prieskum Financial Times/Focaldata 33 percent.
Rozdiely medzi jednotlivými agentúrami existujú, no spoločný trend je podobný: Trumpova popularita je momentálne výrazne pod úrovňou 50 percent.
Najviac Američanov znepokojujú ceny a ekonomika
Vojna nie je jediným dôvodom nespokojnosti.
Americkí voliči čoraz viac spájajú Trumpovu zahraničnú politiku s domácimi cenami pohonných látok a životnými nákladmi.
Napätie v Hormuzskom prielive obmedzuje export ropy z regiónu a tlačí na svetové ceny energií.
Práve rast cien benzínu môže mať na nálady amerických domácností výraznejší dopad než samotné správy z bojiska.
O najnovšej eskalácii sme informovali aj v článku o tom, ako USA spustili ďalšie útoky na Irán a Trump pohrozil tvrdšou odvetou.
Trump zároveň pracuje s mapami a symbolickými územnými nárokmi
Pozornosť vzbudzuje aj spôsob, akým Trump komunikuje svoje zahraničnopolitické ambície.
Na sociálnych sieťach zverejnil mapy, ktoré zobrazovali rozsiahle časti Severnej Ameriky a ďalších území vo farbách Spojených štátov.
V posledných týždňoch zároveň otvoril aj otázku premenovania Hormuzského prielivu.
Tieto návrhy nemajú samy osebe právny účinok a nemožno ich zamieňať za skutočné zmeny hraníc alebo medzinárodne uznané územné nároky.
Majú však politický a diplomatický význam, pretože vysielajú signál o tom, ako Trump vníma americkú moc a kontrolu nad strategickými regiónmi.
Najväčším problémom môže byť dlhá vojna
Trump pred návratom do Bieleho domu opakovane tvrdil, že nechce Spojené štáty zatiahnuť do dlhých vojen.
Konflikt s Iránom však už pokračuje viac ako pol roka.
To vytvára politický rozpor medzi jeho pôvodnými sľubmi a súčasnou realitou.
Americké ozbrojené sily navyše musia počítať s tým, že dlhodobé nasadenie na Blízkom východe viaže vojenské kapacity, ktoré Washington potrebuje aj pre odstrašenie Číny a Ruska.
Rastú aj obavy o americký dlh
Do širšieho obrazu zapadá aj rastúci verejný dlh Spojených štátov.
Ten v roku 2026 prekročil hranicu 40 biliónov dolárov.
Samotná vojna s Iránom samozrejme nie je hlavnou príčinou takého vysokého zadlženia. K rastu dlhu prispievajú desaťročia rozpočtových deficitov, daňová politika, sociálne programy, úroky aj ďalšie federálne výdavky.
Nové vojenské operácie však znamenajú ďalšiu položku v už veľmi napätom rozpočte.
Novembrové voľby ukážu politickú cenu Trumpovej politiky
Najbližšou veľkou skúškou budú voľby do Kongresu 3. novembra 2026.
Republikáni sa snažia udržať svoje pozície v Snemovni reprezentantov aj Senáte a Trumpova popularita môže výrazne ovplyvniť ich výsledok.
Najväčšie riziko pre Biely dom predstavujú nezávislí voliči, medzi ktorými je podpora prezidentovej politiky výrazne nižšia než medzi republikánmi.
Vývoj vojny s Iránom, ceny energií a ekonomická situácia tak môžu v najbližších týždňoch rozhodovať nielen o americkej zahraničnej politike, ale aj o rozložení moci vo Washingtone.
