Medzinárodný trestný súd (ICC) zverejnil podrobnosti o štyroch zatykačoch na vysokopostavených predstaviteľov Talibanu. Sudcovia uviedli, že existujú dôvodné podozrenia, že nariadili alebo podporovali prenasledovanie žien, dievčat a ďalších ľudí, ktorí nezodpovedali rodovej politike hnutia. Ide o obvinenia zo zločinu proti ľudskosti – rodovo podmieneného prenasledovania.
Zatykače boli vydané už v roku 2025, ich podrobný obsah však zostával utajený. ICC ho odtajnil 5. októbra 2026.
Zatykače smerujú na štyroch predstaviteľov Talibanu
Medzi obvinenými je najvyšší vodca Talibanu Hajbatulláh Áchúndzáda a Abdul Hakím Hakkání, ktorý zastáva funkciu predsedu najvyššieho súdu Talibanu.
Ďalšími dvoma osobami sú minister školstva Habíbulláh Ágha a minister vyššieho vzdelávania Neda Mohammad Nadím. ICC zatykače na prvých dvoch mužov vydal 8. júla 2025 a na ďalších dvoch 9. septembra 2025.
Súd uviedol, že existujú dôvodné podklady na podozrenie, že všetci štyria nesú trestnú zodpovednosť za prenasledovanie na základe pohlavia a rodovej identity alebo prejavu. Obvinenia sa týkajú aj politického prenasledovania ľudí vnímaných ako spojenci žien a dievčat.
Sudcovia hovoria o systematickej politike
Podľa ICC nešlo iba o jednotlivé rozhodnutia či izolované prípady. Sudcovia dospeli k záveru, že podozriví konali v mene Talibanu a podieľali sa na uplatňovaní vládnej politiky, ktorá viedla k závažnému porušovaniu základných práv afganského obyvateľstva.
ICC v dokumentoch spomína konanie spojené s vraždami, väznením, mučením, znásilneniami a násilnými zmiznutiami. Tieto tvrdenia predstavujú obsah rozhodnutia súdu a obvinenia voči konkrétnym osobám, nejde o právoplatné rozsudky.
Súd zároveň uviedol, že ženy a dievčatá boli cielene pripravované o základné práva a slobody. Týkalo sa to najmä vzdelávania, slobody pohybu, prejavu, myslenia, svedomia, náboženstva, súkromného a rodinného života.
Taliban sa zameral aj na ľudí, ktorí odporovali jeho rodovej politike
Vyšetrovanie ICC sa netýka iba žien a dievčat. Podľa súdu boli terčom politiky Talibanu aj ľudia, ktorých rodová identita alebo prejav nezodpovedali pravidlám hnutia.
Prenasledovanie sa malo týkať aj osôb považovaných za „spojencov dievčat a žien“. ICC uvádza, že za takýchto ľudí mohli byť považovaní aj tí, ktorí proti diskriminačnej politike aktívne nevystupovali, ale boli vnímaní ako jej odporcovia alebo podporovatelia dotknutých skupín.
Podobné informácie o postavení žien v Afganistane prinieslo aj Aktualizovane.sk, ktoré už v minulosti informovalo o obmedzovaní práv žien a ďalších obyvateľov krajiny.
Ženy prišli o prístup k vzdelaniu aj práci
Taliban sa k moci v Afganistane vrátil v auguste 2021. Odvtedy zaviedol rozsiahle obmedzenia týkajúce sa žien a dievčat.
Afganistan je podľa OSN a ďalších medzinárodných organizácií jedinou krajinou sveta, kde dievčatá nemajú prístup k formálnemu stredoškolskému vzdelávaniu a ženy nemôžu študovať na univerzitách. UNICEF v auguste 2026 uviedol, že od roku 2021 stratilo prístup k stredoškolskému vzdelaniu viac ako 2,6 milióna dievčat.
Obmedzenia sa zároveň týkajú zamestnania, pohybu na verejnosti a ďalších oblastí života. OSN upozorňuje, že dôsledkom je čoraz väčšie vylúčenie žien z verejného a ekonomického života.
Aktualizovane.sk už informovalo aj o údajoch OSN, podľa ktorých čelia afganské ženy výrazným obmedzeniam v oblasti vzdelávania a práce. Taliban obmedzuje vzdelanie a prácu žien.
ICC vyšetruje situáciu v Afganistane už roky
Vyšetrovanie situácie v Afganistane má na ICC dlhšiu históriu. Súd získal oprávnenie vyšetrovať údajné zločiny spáchané na území Afganistanu a v súvislosti s konfliktom v krajine.
Vyšetrovanie sa následne rozšírilo aj na zločiny pripisované Talibanu. V januári 2025 prokurátor ICC Karim Khan oznámil, že požiadal o vydanie zatykačov na Áchúndzádu a Hakkáního pre podozrenie z rodovo podmieneného prenasledovania.
V júli toho istého roka sudcovia zatykače vydali. Teraz súd zverejnil ich podrobnosti a zároveň odtajnil aj zatykače na ďalších dvoch predstaviteľov Talibanu.
Zatykače nemusia znamenať okamžité zatknutie
Samotné vydanie zatykača ešte neznamená, že obvinení skončia okamžite vo väzbe. ICC nemá vlastnú políciu, ktorá by mohla osoby zatknúť a dopraviť pred súd.
Všetci štyria muži zostávajú podľa údajov ICC na slobode. Taliban zároveň naďalej kontroluje Afganistan, čo praktické vykonanie zatykačov výrazne komplikuje.
Medzinárodný trestný súd sa preto pri výkone svojich rozhodnutí spolieha na spoluprácu štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu.
Prípad môže mať význam aj pre ďalšie vyšetrovania
Odtajnenie zatykačov predstavuje ďalší krok v úsilí ICC dokumentovať údajné zločiny spáchané počas vlády Talibanu. Súd zároveň zdôraznil, že rodovo motivované prenasledovanie môže zahŕňať nielen priame násilie, ale aj systematické a inštitucionalizované zásahy do základných práv.
Prípad tak upozorňuje na rozdiel medzi politickými rozhodnutiami režimu a individuálnou trestnou zodpovednosťou jeho predstaviteľov. O tom, či bude možné jednotlivých podozrivých postaviť pred súd, však bude do veľkej miery rozhodovať ich dostupnosť pre justičné orgány a spolupráca štátov.
ČÍTAJTE AJ
Brusel otvoril dvere Talibanu. EÚ rokuje s afganským hnutím o deportáciách migrantov
